Združenie Nie ropovodu tvrdí, že ropovod je pre SR nevýhodný

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ropovod
Minuloročná aprílová protestná akcia organizácie Greenpeace k téme ropovodu cez Žitný ostrov, ktorá sa uskutočnila pred budovou Transpetrolu v Bratislave. Foto: SITA/Peter Žákovič

BRATISLAVA 19. júla (WEBNOVINY) – Vláda má v septembri rozhodnúť, či ropovod do Schwechatu pôjde kratšou alebo dlhšou trasou. „Predložili sme dostatok argumentov, že tento projekt má zmysel,“ povedal v utorok novinárom prokurista spoločnosti BSP Robert Nemcsics. BSP je spoločným podnikom Transpetrolu a ÖMV. Podľa Nemcsicsa pokračujú práce na dokladovaní ekonomickej efektívnosti a ekologickej nekonfliktnosti možných trás ropovodu, ktorý mal pôvodne viesť cez Žitný ostrov. Súčasná vláda však zmenila stanovisko predchádzajúcej a ropovod cez Žitný ostrov by viesť nemal. „Základné zadanie je obísť Žitný ostrov,“ povedal ďalší prokurista spoločnosti Peter Roth. Nemcsics však upozornil, že aj realizácia ropovodu cez Žitný ostrov by bola ekologicky čistá. Podľa neho však na Žitnom ostrove je rafinéria, ktorá nesie obrovské ekologické riziká.

Podľa pôvodných plánov sa mal prepojiť slovenský a rakúsky ropovod medzi Jarovcami a Kittsee

Podľa Nemcsicsa to však nie je jediný bod, ktorý by rakúska strana akceptovala. Rakúska strana bola po vzniku novej slovenskej vlády informovaná o zmene trasy na Slovensku a hľadá sa spoločné riešenie. Rakúsko sa však opiera o podpísanú medzinárodnú zmluvu. „Rakúska strana taktne mlčí,“ komentoval postoj partnerov Nemcsics. Zároveň upozornil, že rakúska strana sa zaviazala, že v prípade potreby poskytne Slovensku cez ropovod reverzný chod.

Podľa Rotha tento projekt môže generovať príjmy slovenského štátneho rozpočtu. Jeho prípadné zastavenie by nebolo dobré pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Náklady na investíciu sa pohybujú odhadom medzi 90 až 150 miliónmi eur, pričom návratnosť by mala byť 10 až 15 rokov. Ropovod by mohol byť vybudovaný za tri až päť rokov od rozhodnutia vlády o výbere trasy.

Na Slovensku je v súčasnosti približne 400 kilometrov ropovodu Družba, ktorý podľa Nemcsicsa generuje slušné príjmy pre štátny rozpočet.
Ropa
Foto: SITA/AP

„Ak neprepojíme 400 kilometrov s ropovodom na západ, trasa vyschne,“ uviedol Nemcsics. Prepojenie so Schwechatom zvýši význam 400-kilometrovej trasy.

Nový ropovod, ktorý by mal spojiť ropovodnú sieť Slovenska a Rakúska, by sa mohol začať stavať už v budúcom roku. Uviedol to koncom mája po rokovaní kabinetu minister hospodárstva Juraj Miškov, do konca septembra by mala byť vypracovaná ekonomická analýza projektu a do konca októbra dopadová štúdia jednotlivých trás ropovodu. “Pevne verím, že do konca roka bude vybraná definitívna trasa a začneme zrejme budúci rok konečne stavať,“ povedal vtedy Miškov. Vďaka projektu ropovodného prepojenia by bola štátna kasa podľa ministra bohatšia každý rok o približne 15 mil. eur.

Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát

Vybudovať ropovodné prepojenie plánuje slovenská spoločnosť Transpetrol s rakúskym partnerom ÖMV, založili firmu BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát. Ministerstvo hospodárstva SR vypracovalo desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez Karpatský alebo Mestský koridor. Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 do 152 kilometrov. Ak by sa spoločnosti rozhodli pre trasovanie ropovodu cez Karpatský koridor, ropovod by sa napojil na rakúsku stranu v území ohraničenom mestami Marchegg a Záhorská Ves. Napájací bod by bol v okolí Jablonice. Pri využití Mestského koridoru by sa ropovod napojil v okolí obcí Jarovce – Kittsee alebo Petržalka – Kittsee. Ropovod by prechádzal cez hlavné mesto Slovenska a napájací bod by bol pri Veľkom Bieli. Mestský koridor počíta s definitívnym odklonom súčasnej trasy ropovodu Družba vedúcej do rafinérie Slovnaft z územia Žitného ostrova.

Rakúska strana má v súčasnosti takmer stopercentne pripravené trasovanie na rakúskom území s príslušnými povoleniami. Na slovenskej strane sa v minulom roku začala prehodnocovať trasa ropovodného prepojenia, ktoré malo pôvodne viesť cez Žitný ostrov, čo sľúbila vláda vo svojom programovom vyhlásení. Hlavným zámerom projektu prepojenia ropovodu Družba a rafinérie Schwechat je nielen jej zásobovanie ruskou ropou, ale aj možnosť reverznej dopravy ropy na Slovensko v prípade kríz z Jadranského mora cez ropovodné systémy Trans Alpine Leitung a Adria Wien Pipeline (AWP). Tak by sa zaistila energetická bezpečnosť Slovenska.

OZ Nie ropovodu tvrdí, že ropovod je pre SR nevýhodný a škodlivý

Ropovod zo Slovenska do Schwechatu nie je podľa občianskeho združenia Nie ropovodu cez Žitný ostrov zo strategického hľadiska pre Slovensko výhodný. „Pre nás tento projekt zostáva veľmi škodlivý. SR ním ekonomicky nezíska. Investície do projektu by boli efektívnejšie vynaložené na rekonštrukciu, alebo údržbu už existujúceho ropovodu,“ povedal dnes novinárom podpredseda združenia Tomáš Mikulec. Najlepšie by podľa Mikulca bolo, keby sa projekt nerealizoval. „Náš prvotný bod je byť proti ropovodu, lebo ho nepovažujeme za vhodný na realizáciu. Ale sme prístupní na vhodnú trasu,“ uviedol.

Podľa predsedníčky združenia Liliany Ráztockej spoločnosť BSP, ktorá stojí za výstavbou ropovodu, sa vyjadruje, že Slovensko nemá napojenie na ropovod zo západu. „Nie je to pravda. Slovensko má napojenie na ropovod Adria v Šahách. Pri väčšej snahe by sa kapacita pripojenia mohla zvýšiť na šesť miliónov ton ročne. Tým by Slovensko bolo ropou plne zabezpečené,“ dodala.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Juraj Miškov