Budujeme Slovensko na plátnach kín

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bbudujeme.jpg
Foto: Filmtopia

Najznámejší textilný závod na Slovensku, ktorý dnes búrajú, veľkolepý plán komunistického sídliska, ktorý bez života desaťročia chátra, či kedysi preslávené kino, z ktorého nezostali už ani stoličky. Príbehy aj týchto jedinečných stavieb, ktoré kedysi vytvorili tvár krajiny a dnes sú z nich už iba ruiny, predstaví 12 nových dielov dokumentárnych sérií BUDUJEME SLOVENSKO II. a III. Na televíznych obrazovkách RTVS ich budú môcť diváci sledovať od 21. februára do 16. mája 2022. Trojicu z nich uvidia od 3. marca 2022 aj na plátnach kín.

Za novými dielmi televíznych dokumentárnych sérií BUDUJEME SLOVENSKO II. a III. stoja tvorcovia mladej generácie dokumentárnej tvorby, študenti, alebo nedávni absolventi. Rozpovedia príbehy kedysi významných stavieb, areálov či prosperujúcich fabrík. Okrem portrétov nedostavaného sídliska v Michalovciach, ktoré miestni obyvatelia nazývajú Černobyľ, textilného areálu Merina v Trenčíne, ktorý sa viaže na predvojnovú etapu vývoja textilného priemyslu na Slovensku a kina Družba, kedysi najmodernejšieho kina v Košiciach uvidia diváci diel o vyhliadkovej veži na Dukle a príbehy ľudí, ktorí práve tu našli svoje životné miesto, nazývané Údolím smrti. Dynamitku, ktorú pozná každý Bratislavčan a ktorá dnes predstavuje dlhodobo neriešenú ekologickú katastrofu. Torzo vzácnych kúpeľov v Sobranciach, Magnezitku v Jelšave, pioniersky tábor v Kysaku, v ktorom sa udialo nepredstaviteľné a stretli sa v ňom deti z Košíc a západonemeckého Wupprtalu, deväťdesiat rokov nedostavané vodné dielo na Váhu, celosvetovo známu smaltovňu vo Fiľakove, družstvo na výrobu vianočných ozdôb v Čadci Okrasa a baňu Lucia, ktorej existenciu dnes pripomínajú už iba kroniky miestnych obyvateľov, pamätníkov.

Trailer:

„Nové série Budujeme Slovensko boli pre mňa, ako producenta a dramaturga oveľa náročnejšie. pretože sa nejedná o cyklus, ale o dvanásť zaujímavých autorských filmov. Každý film je jedinečný, čo ale znamená, že pri každom z nich sa museli riešiť nové výzvy a problémy. Ale bola to zábava, tešil som sa na každú novú verziu,“ Peter Kerekes.

Pod názvom BUDUJEME SLOVENSKO, uvidia diváci v distribúcii od 3. marca pásmo troch dokumentov, Michalovský Černobyľ v réžii Pauly Reiselovej o dodnes nedostavanom sídlisku v Michalovciach, Príbeh Meriny v réžii Jany Minárikovej a Dušana Bustina o celosvetovo známom textilnom závode v Trenčíne a Projekt 566 sedadiel o slávnom kine Družba v Košiciach v réžii Mareka Moučku. Dramaturgom, producentom a garantom projektu je Peter Kerekes, do kín ho prináša filmová distribučná spoločnosť Filmtopia.

Diváci sa budú môcť stretnúť a diskutovať s tvorcami počas verejných premiér filmu, v Košiciach 21.2. 19.00 v kine Úsmev, Bratislave 2.3. o 20.00 v kine Lumère a v Trenčíne 3.3. 18.00 v kine Artkino Metro.

Budujeme slovensko_plagat.jpg
Foto: Filmtopia

MICHALOVSKÝ ČERNOBYĽ / réžia Paula Reiselová

Na jeseň v roku 1988 odštartovala pôvodne veľkolepá výstavba sídliska SNP v Michalovciach. Pôvodný plán bol vytvoriť nový domov pre vyše 40-tisíc obyvateľov. Sídlisko, ktoré nesie honosný názov podľa Slovenského národného povstania, jednej z najdôležitejších udalostí v histórií krajiny, kedy sme sa vzopreli voči nemeckým okupačným jednotkám, dnes prezývajú mestom duchov, panelákom po vojne, alebo jednoducho Michalovský černobyľ. Pôvodná idea vybudovať významné sídlisko s významným názvom sa premenila v trpkú realitu s pridruženým názvom podľa jednej z najtragickejších udalostí histórie, havárie Černobyľskej atómovej elektrárne. Z výkladnej skrine mesta a regiónu ostali len prázdne okná. Jediným náznakom pôvodného konceptu sú len graffiti, nasprejované „SNP” na betónovom skelete paneláka.

„Ako dieťa som vyrastala na sídlisku a z okna detskej izby som pozorovala paneláky, ktoré ma obklopovali. Za každým oknom sa ukrýval príbeh a ja som sa snažila predstaviť si, čo sa uprostred tých štyroch stien odohráva. V noci, keď sa za oknami rozsvietilo svetlo, som moje vymyslené príbehy mohla porovnávať s tými skutočnými. Sídlisko SNP v Michalovciach také šťastie nemalo. Príbehy, ktoré malo poňať a rozvíjať sa v ňom nikdy neusadili. Ako obrovské kulisy, pamätník revolúcie a tŕň v oku okolitým obyvateľom, ostáva márne čakať na svoje dokončenie. Zaujímalo ma, aké príbehy, posledný nedostavaný panelák na sídlisku, ukrýva. Lebo aj keď na prvý pohľad zíva prázdnotou, opustený nikdy nebol,“ režisérka Paula Reiselová.

PRÍBEH MERINY / réžia Jana Mináriková, Dušan Bustin

Na mesto Trenčín a jeho obyvateľov mal v minulosti textilný podnik Merina obrovský vplyv. Takmer každý z Trenčína a jeho okolia mal v rodine niekoho, kto v Merine pracoval. Práve vďaka nej sa o Trenčíne hovorilo ako o meste módy a látky z tejto fabriky sa distribuovali do celého sveta. Zaujímavá bola výnimočnosť uzavretého výrobného okruhu podniku a sociálny systém, ktorý zamestnancom ponúkali jeho francúzski zakladatelia Tiberghienovci. Nakrúcanie dielu o Merine sa realizovalo v čase príprav na búranie niekoľkých historických budov jej výrobného areálu.

„Pre Merinu sme sa rozhodli aj z dôvodu, že sa plánovalo búranie niekoľkých 100 ročných budov v jej areáli, s historickou hodnotou. Chceli sme, aby zostali zachované aspoň vo filme. Ku koncu príprav na nakrúcanie, i keď to nebol pôvodný zámer, sa dostal do príbehu aj jeho súčasný stav a síce boj medzi aktivistami za zachovanie stavieb a developermi, ktorí na ich mieste stavajú hypermarket. Po zdĺhavých prípravách na filmovanie, sme dostali zákaz nakrúcania, čo bola situácia, ktorú sme museli nejako vyriešiť. A ako.. to sa dozviete v závere nášho dielu,“ režisérka Jana Mináriková.

PROJEKT 566 SEDADIEL / réžia Marek Moučka

Kino Družba je umiestnené v srdci sídliska Terasa, bolo navrhnuté tak, aby sa stalo multikultúrnym bodom mimo centra mesta. S pribúdajúcimi panelákmi sa tak stavalo najmodernejšie kino v Košiciach. Bolo výnimočné aj tým, že v ňom mohli diváci vidieť, okrem klasických aj širokouhlé, panoramatické filmy. To si vyžadovalo špeciálne vybavenie, od premietačky cez zosilňovače až po zvláštnu sústavu reproduktorov. Kedysi preplnené kino je dnes mŕtve. Jeho príbeh rozpovedia dve postavy, ktoré boli dlhé roky súčasťou jeho života.

„Kino Družba bolo prvé kino ktoré som v detstve navštívil, nakrútiť o ňom film tak bolo prirodzenou voľbou. Dnes je kino v dezolátnom stave, ale tak si ho pamätať nechcem, pokúsil som sa o zaznamenanie jeho existencie v časoch jeho najväčšej slávy, vzdať hold tomuto jedinečnému projektu znamenalo nájsť ľudí, ktorí stáli za každodennou existenciou tohto kina ako premietač a programový manažér. Kino totiž neznamenajú len filmy, ale hlavne príbehy odohrávajúce sa okolo jeho existencie a ľudia za tým. Film je zamýšľaním sa nad potrebou kultúry v dnešnom svete, ako aj priblížením príbehu „budujúceho” Slovenska v 70-tich rokoch. Sídliskové kino malo funkciu zabávať pracujúci ľud, prinášalo inovácie panoramatickej projekcie a jeho železné základy si postavili obyvatelia zamestnaní v blízkych železniarniach vlastnými rukami. Pre bežný ľud znamenalo zdroj zábavy ale pre jeho pracovníkov ktorí, sú hlavnými postavami filmu bolo poslaním, najlepšou prácou ich života. Takto si ho chcem zapamätať,“ režisér Marek Moučka.

Mapovanie priemyselného dedičstva je dôležitou súčasťou našej kultúrnej pamäti. Máme voči nej dlh. Zatiaľ čo v zahraničí sa priemyselnej architektúre venujú výskumné centrá a opustené vodojemy, pivovary či sklárne sa po konverziách menia na živé kultúrne centrá alebo originálne rezidenčné bývanie, na Slovensku neexistuje systematický súpis priemyselných objektov. Stavby postupne miznú z našej pamäte. Miznú z nej aj okolnosti, za ktorých vznikali, slúžili svojmu účelu a postupne zmiznú aj tie okolnosti, za ktorých ich navždy pohltí čas. Téma likvidácie stavieb historického, kultúrneho  a spoločenského významu je dnes na mnohých miestach Slovenska aktuálna. Či ide o Bratislavu, Trenčín, Trenčianske Teplice alebo ďalšie miznúce hodnotné stavby naprieč celou krajinou.

Vznik tohto projektu finančne podporil Audiovizuálny fond.
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Projekt finančne podporila Nadácia mesta Bratislavy.
Koproducenti: RTVS, Peter Kerekes s.r.o., Slovenský filmový ústav.

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Filmtopia