Dubóczi: Dezinformácie sa len snažia vyvolať chaos, najviac ich šíria politici (rozhovor)

Peter Dubóczi
Riaditeľ Infosecurity.sk Peter Dubóczi. Foto: SITA/Infosecurity.sk

Dezinformácie sa počas posledných rokov stali bežným nástrojom v boji o srdcia a mysle ľudí. Riaditeľ Infosecurity.sk Peter Dubóczi v rozhovore pre SITA objasňuje, či a ako budú nadchádzajúce predčasné voľby ovplyvnené dezinformáciami. Vysvetlil tiež, prečo sa v súčasnosti spoločnosťou šíria najmä dezinformácie, ktoré cielia na spochybnenie volebných výsledkov alebo samotného volebného procesu, a ako proti nim bojovať.

Na Slovensku sa v septembri budú konať predčasné parlamentné voľby. Myslíte si, že ich budú ovplyvňovať dezinformácie? Ak áno, akým spôsobom?

Myslím, že nadchádzajúce parlamentné voľby budú z tých prvých, na ktorých sa plne ukáže potenciál a výsledky pôsobenia dezinformácií z posledných rokov. V slovenskom informačnom priestore dlhodobo akúsi deliacu líniu vo verejnom diskurze predstavujú témy spojené s ruskou geopolitikou. Tie nie sú len nástrojom pre polarizáciu spoločnosti, ale aj pre možnosť relatívne jasne definovať alebo rozdeliť aktérov (nielen politikov) do dvoch táborov či klastrov – prozápadného a proruského, prípadne niečoho, čo sa snaží tváriť ako neutrálne, ale nie je.

Dezinformácie, alebo nazvime to hrou s faktami a fikciou, sa počas posledných rokov postupne stali bežným nástrojom v boji o srdcia a mysle ľudí. Voľby nebudú výnimkou, práve naopak. Je si potrebné uvedomiť, že dezinformácie automaticky pracujú s emóciami a strachom, ktoré prichádzajú nielen s virálnym, ale predovšetkým mobilizačným potenciálom. Svojím spôsobom ide o ľahký spôsob akým sa dá zaujať, čo je v prípade volieb samozrejme nevyhnutné. Problémom je však to, že touto cestou sa dezinformácie, v podstate zámerne šírené klamstvá, stávajú bežnou súčasťou verejného diskurzu – spoločne s nenávisťou či ďalšími toxickými prejavmi. Trpí predovšetkým samotná demokracia, ktorá týmto stráca schopnosť efektívne fungovať z jednoduchého dôvodu. Demokracia je vo svojej podstate diskusiou, ktorá má prinášať riešenia na báze rozhodnutia väčšiny rešpektujúcej práva a záujmy menšín. Je však ťažké nachádzať problémy, o ktorých je potrebné diskutovať, nie to ešte riešenia, ak pomaličky začínajú časti spoločnosti žiť v iných realitách, medzi ktorými sa vedome stavajú barikády.

Ako sa takéto dezinformácie najčastejšie šíria? Ako to vyzerá na dezinfoscéne pred voľbami a dochádza na nej k aktivizácii?

Na začiatok je potrebné povedať, že dezinformačný ekosystém sa na Slovensku formuje približne od roku 2014. Samozrejme, nie je to úplne náhoda, vieme si to prirodzene spojiť s ruskými aktivitami na Kryme či Donbase, ktoré sprevádzalo aj posilnenie hybridného pôsobenia, a to aj prostredníctvom informačných či vplyvových operácií. Za tých deväť rokov sa dezinformačná scéna na Slovensku značne heterogenizovala, dnes obsahuje pestrejšiu paletu aktérov, ako tomu bolo predtým. V súčasnosti už nejde len o alternatívne a úplne okrajové webstránky, fóra či blogy. Tento vývoj si prešiel etapami, zavážili predovšetkým sociálne siete, ktoré priviedli modus operandi k politike nenávisti, ekonomike pozornosti a erózii zodpovednosti.

Po pandémii Covid-19 a infodémii, ktorá pokračovala, mnohí aktéri pochopili, že využívanie negatívnych emócií, strachu a neistoty je naozaj efektívnym nástrojom pri ovplyvňovaní sŕdc a myslí ľudí. Mnohí politici sa v podstate do povedomia verejnosti dostali práve tým, že sa živili na strachu a pomáhali pri formovaní informačného chaosu. Dnes naozaj platí, že najvýznamnejší aktéri pri šírení dezinformácií sú politici. Dokážu generovať najväčšiu pozornosť, na sociálnych sieťach najväčšie čísla dosahu a interakcií. A čo je dôležité, témy dokážu priamo vytvárať a takpovediac vypustiť do informačného obehu. Problematické je najmä to, že rétorika viacerých politikov je dnes pre dezinformačné naratívy vozidlom, ktorým sa dopravia do mainstreamu a neostávajú len na periférii informačného prostredia.

O to viac to logicky platí v prípade volieb či predvolebného obdobia, ktoré sú prirodzene „ideálnym” prostredím pre šírenie dezinformácií a ovplyvňovanie verejnej mienky. Vyplýva to z toho, že predvolebné obdobie prichádza spolu s nárastom napätia v spoločnosti, ktorá sa v reakcii na predvolebnú rétoriku kandidátov prirodzene polarizuje. Dnes to je o čosi poznateľnejšie, najmä vzhľadom na to, že dominujú témy, ktoré či už užšie alebo širšie súvisia s vnímaním demokracie či zahranično-politickou orientáciou Slovenska. V tomto zmysle je potom taká téma vojny na Ukrajine naozaj ideálnym javiskom pre rôznych aktérov, ktorí na ňom môžu predstavovať svoje viac alebo menej faktické stanoviská. Aktivizácia či mobilizácia voličov je samozrejme prirodzeným záujmom kandidátov. Dnes však vidíme, že mantinely komunikácie sa významne posúvajú a trpí kvalita informačného prostredia. Paradoxne, vo všeobecnosti platí, že dezinformácie sa nesnažia publikum presvedčiť, ale vyvolať chaos. V prípade volieb sa politici dezinformáciami snažia svoj elektorát aj presvedčiť, respektíve ho posunúť do novej, ale fiktívnej reality, v ktorej fakty strácajú význam a neakceptovateľné sa stáva všedným.

Aké sú najčastejšie dezinformácie o voľbách?

Musím povedať, že dezinformácie o voľbách sa v slovenskom priestore predtým v takej miere neobjavovali, respektíve nerezonovali tak ako tomu je dnes. Tu sa vrátim k tomu, čo som spomínal predtým. Dnes sa dezinformácie dostávajú do mainstreamu predovšetkým vďaka politikom, výnimkou nie je ani táto téma. Čo sa týka naratívov, šírené sú najmä dezinformácie, ktoré cielia na spochybnenie volebných výsledkov alebo samotného volebného procesu.

Aby som bol konkrétny, už od začiatku roka tu máme naratívy, s ktorých šírením začali najmä predstavitelia strany Republika. Postupne sa pridala aj strana SMER-SSD. Tieto naratívy sa dotýkajú najmä strašenia tým, že samotný volebný proces na Slovensku, respektíve spočítavanie hlasov môže čeliť nejakej manipulácii kvôli zavedenému elektronickému systému. K týmto tvrdeniam však chýbajú akékoľvek dôkazy či dáta, svojím spôsobom ide o umelo vytvorenú tému. Nič nepoukazuje na to, že by bol v tomto systéme problém alebo by bol v minulosti nejako zneužitý.

Zároveň v súvislosti s voľbami rastie nenávistná rétorika či obvinenia, ktoré po novom necielia už „len” na novinárov, ale aj expertnú obec či mimovládny sektor. Spomeniem napríklad snahy strany SMER-SSD, ktorá koncom mája obvinila z manipulácie volieb skupinu štátnych úradníkov a mimovládok. Celú situáciu vykreslil Robert Fico spoločne s Tomášom Tarabom veľmi jednoducho a manipulatívne. V štruktúrach NATO a EÚ mali úradníci a mimovládky volať po zásahu proti opozícii, vraj malo ísť o koordinovanú snahu o diskreditáciu opozície. Problém je ten, že podobné cesty odborníkov a úradníkov sú bežnou záležitosťou. NATO a EÚ sú naši spojenci, je len normálne, že sa vzájomne informujeme o situácii. To, že Fico a ďalší aktéri prostredníctvom tejto témy účelovo útočia na ľudí, ktorí bojujú proti hybridným hrozbám a dezinformáciám, asi o niečom vypovedá. A to, že títo antisystémoví aktéri dlhodobo a systematicky (niekedy v spolupráci s dezinformačnými stránkami) šíria naratívy, ktoré sa nápadne podobajú (a niekedy sú rovnaké) ruskej propagande a obhajobe ruských záujmov, nie je žiadnym tajomstvom. Jednoducho povedané, koordinácia so spojencami z EÚ a NATO môže ohrozovať iba tých, ktorí pracujú proti záujmom Slovenska a jeho spojencom.

V poslednom čase sa v spoločnosti šíri naratív o falšovaní, prípadne manipulovaní volebných výsledkov. Myslíte si, že to môže nejako vplývať na voľby a ak áno, tak ako?

Myslím, že príklady toho, ako môže takáto rétorika ovplyvniť verejnú mienku, sme mali len v nedávnej minulosti niekoľko. Stačí spomenúť útok na americký Kapitol v roku 2021, prípadne tohtoročné násilné protesty, ktoré sa udiali po prezidentských voľbách v Brazílii. Oba incidenty svojou manipulatívnou rétorikou a šírením veľmi podobných naratívov vyvolali politici, ktorí sa na svoj prípadný neúspech vo voľbách pripravovali už vopred. Nebola to záležitosť jedného alebo dvoch prejavov, ako Trump tak aj Bolsonaro si pôdu pre spochybnenie výsledkov volieb pripravovali dlhší čas. Práve prostredníctvom obvinení či náznakov, ktoré šírili vopred a nahlodávali tak dôveru v inštitúcie či demokraciu samotnú. Aj napriek rôznym odtieňom, situácia je v tomto kontexte podobná aj na Slovensku, a táto rétorika predstaviteľov strany Republika či SMER-SSD si nachádza svoje publikum.

Po pandémii Covid-19 a infodémii, ktorá pokračovala, mnohí aktéri pochopili, že využívanie negatívnych emócií, strachu a neistoty je naozaj efektívnym nástrojom pri ovplyvňovaní sŕdc a myslí ľudí.

Posledné prieskumy (od agentúry AKO) ukazujú, že zmanipulovania septembrových volieb sa obáva až 36,2 percenta slovenskej populácie. Tieto júnové výsledky sa oproti tým aprílovým zlepšili. Počet ľudí, ktorí sa boja manipulácie volieb, v tomto porovnaní klesol skoro o päť percent. To zároveň dobre reflektuje, že tento naratív v posledných mesiacoch trošku utíchol a nie je až tak pretláčaný. Bolo by však naivné si myslieť, že sa k nemu ešte antisystémoví politici nevrátia. Zároveň vidíme, na koho je takáto rétorika a naratívy cielená. Funguje predovšetkým v prípade voličov strán Republika, SNS a SMER-SSD. To celkom dobre odzrkadľuje aj aktivitu politikov pri komunikovaní tohto naratívu.

Myslíte si, že je pravdepodobné, že by sa scenár s falšovaním či ovplyvňovaním volieb naplnil? Očakávate prípadné spôchybňovanie volebných výsledkov?

Podľa mňa k žiadnemu falšovaniu, ovplyvňovaniu či tzv. ukradnutiu volieb nedôjde. Jednoducho s tým našťastie v našej mladej demokracii nemáme skúsenosť. Potvrdzuje to každá správa monitorovacích misií OBSE. Zároveň platí, že volebný proces na Slovensku má nastavených niekoľko dobre fungujúcich poistiek, ktoré manipulácii volebných výsledkov zabraňujú – napríklad zloženie komisií, vzájomná kontrola stranami či samotné sčítavanie hlasov.

Tak ako som spomínal, šírenie týchto naratívov je skôr nástrojom pre mobilizáciu voličov. Obeťou je však prirodzene dôvera verejnosti vo voľby, respektíve demokratické procesy. Do istej miery to tým pádom možno chápať aj ako snahy o vytvorenie pôdy pre povolebné obdobie. Zníženie dôvery vo volebné výsledky prirodzene otvára veľký priestor pre ďalšiu spochybňujúcu a manipulatívnu rétoriku rôznych aktérov, ktorí sledujú svoje (predovšetkým politické) záujmy. Z pohľadu stability demokracie a prípadnej ďalšej polarizácie spoločnosti môže ísť o veľmi zraniteľné miesto, ktorého zneužitie z dlhodobého hľadiska môže byť veľmi škodlivým. Spomínal som to predtým, ale zopakujem, že by som sa vôbec nečudoval, ak by si daní aktéri už v tomto momente pripravovali pôdu na vytvorenie podobnej situácie ako tomu bolo v prípade USA alebo Brazílie po prezidentských voľbách. Nehovorím, že až v takej miere, ale predsa. Aktérom, ktorí tento naratív o ukradnutých voľbách alebo možnostiach ich manipulácie šíria, spochybňovanie demokracie vôbec nie je cudzie. Či už viac alebo menej okato na tom pracujú dlhodobo – stačí spomenúť dve komunikačné krízy, ktoré Slovensko postihli za posledné roky: pandémiu Covid-19 a vojnu na Ukrajine. Proti demokracii a proti Západu sa svojou rétorikou postavili práve tí aktéri, ktorí dnes tvrdia, že volebný proces čelí nejakej hrozbe manipulácie. Náhoda to asi nebude.

Bude podľa Vás pred voľbami témou dezinfoscény aj rusko-ukrajinský konflikt? Myslíte si, že to bude nejakým spôsobom vplývať na voličov pri rozhodovaní?

Jednoznačne áno. Už v tomto momente sa dá povedať to, že téma vojny na Ukrajine v slovenskom informačnom priestore dominuje. Inak tomu nie je v prípade predvolebnej kampane. Témy sa chopil takmer každý. Je to prirodzené, bytostne sa nás to dotýka, ak sa náš sused musí brániť nevyprokovanej agresii zo strany štátu, ktorý na dennej báze cez svojich predstaviteľov a svoje médiá vyhrážky rovnakého osudu komunikuje aj nám či iným štátom Západu.

Dezinformačný ekosystém sa tomuto prirodzene prispôsobil. Tiež potrebujú pozornosť, téma vojny na Ukrajine je pre nich ďalšou živnou pôdou pre šírenie strachu a klamstiev. A nemusíme hovoriť len o politikoch, pokojne tu možno zaradiť stránky na Facebooku, rôznych dezinfluencerov či „alternatívne” webstránky. Za zmienku stojí aj sociálna sieť Telegram, ktorá sa v poslednom období stala útočiskom pre dezinformácie, proruské naratívy, nenávisť a radikalizáciu. Drvivé množstvo problematického obsahu, s ktorým sa bežný užívateľ stretne na Facebooku alebo tlačovkách politikov, prichádza práve z tohto priestoru.

V kontexte volieb bude téma vojny na Ukrajine kľúčová. Ako som už spomínal predtým, témy súvisiace s ruskou geopolitikou sú v slovenskej spoločnosti polarizačné a vedia mobilizovať. A takto tú situáciu stavajú aj politici, predovšetkým tí antisystémoví či proruskí, ktorí vedome alebo nevedome svojimi aktivitami a rétorikou doviedli tieto voľby do pozície akéhosi hodnotového či geopolitického sporu. Je samozrejme otázkou ako vážne možno brať špecifické predvolebné vyjadrenia politikov, ale práve na pôdoryse vojny na Ukrajine sa ukazuje, že niektorí politici by pravdepodobne boli schopní viesť Slovensko na tzv. maďarskú cestu. Otáznym a zraniteľným sa potom stáva viacero záležitostí, no najmä budúca podoba demokracie či zahraničnopolitické ukotvenie Slovenska. Ak to preženiem, do istej miery to v tomto zmysle môže pripomínať voľby v roku 1998.

Ako sú na tom vo všeobecnosti Slováci s dezinformáciami? Ľahko uveria dezinformáciám, alebo si overujú fakty?

Je dôležité vysvetliť, že slovenský informačný priestor predstavuje pre šírenie dezinformácií, konšpirácií a inak problematického obsahu vskutku priaznivé prostredie. Online priestor možno považovať za hlavný zdroj informácií a správ Slovákov. Podľa výskumu Transparency International Slovakia z roku 2020 aspoň jedno zo známejších alternatívnych médií pravidelne (niekoľkokrát za týždeň) sleduje 13,4 % dospelej populácie. V prípade mainstreamových médií išlo o 27,6 % dospelých. Alternatívne médiá by ako dôveryhodný zdroj informácií odporúčalo aj množstvo ľudí, ktorí sa s nimi stretávajú skôr sporadicky. Menovite ide o Hlavné správy, Zem a Vek, Slobodný vysielač a InfoVojnu. Hlavné správy by ako dôveryhodné médium označilo 38 % respondentov, Zem a Vek a Slobodný vysielač zhodne viac ako 25 % respondentov, dôveryhodnosť InfoVojne vyjadrilo skoro 20 %. Situácia je kritická aj vo vzdelávacom systéme – podľa prieskumu z roku 2019 by až 57 % učiteľov odporučilo žiakom ako dôveryhodné médium Hlavné správy. 53 % by tak spravilo v prípade Zem a Vek.

V súvislosti s voľbami rastie nenávistná rétorika či obvinenia, ktoré po novom necielia už „len” na novinárov, ale aj expertnú obec či mimovládny sektor.

Problémom je aj celkovo nízka dôvera v médiá, ktorá sa v roku 2023 podľa výskumu Reuters Institute dostala na úroveň 27 %. Zároveň je potrebné dodať, že dôvera v médiá tieto nízke čísla dosahuje dlhodobo. Podľa výskumu Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2022 Slovensko trpí aj extrémne vysokým konšpiračným indexom. Konšpiračný index na Slovensku dosiahol hodnotu 30,27 bodu. Tieto výsledky zároveň dopĺňajú dáta, s ktorými pracoval prieskum Globsecu v roku 2022. Slováci boli spomedzi štátov zapojených do prieskumu najviac náchylní veriť konšpiráciám. Celkovo na Slovensku verilo konšpiráciám až 54 % ľudí. To sa potom ukazuje aj na optike, ktorou sa pozeráme napríklad na vojnu na Ukrajine. Až 51 % populácie dáva zodpovednosť za vojnu na Ukrajine samotnej obeti alebo Západu, ktorý mal Rusko nejako vyprovokovať. Ukazuje sa aj vplyv dlhodobo šírených naratívov – podľa 69 % si pomocou Ukrajine maľujeme na chrbát terč pre Kremeľ. Je dôležité dodať, že tieto výsledky tu máme práve kvôli aktivite politikov, ktorí s touto rétorikou strašili celý posledný rok. Výsledkom je aj zníženie podpory členstva Slovenska v NATO – jednoducho vidíme to, že slovenská populácia sa za posledný rok, aj napriek celkom kritickému budíčku z 24. februára 2022, nechala ďalej otupovať vášnivou a emóciami nabitou rétorikou rôznych dezinformačných aktérov, ktorí sú dnes do značnej miery len predĺženými rukami ruskej propagandy.

Za vysokou mierou zraniteľnosti voči dezinformáciám a konšpiráciám stojí viacero faktorov – predovšetkým však ide o nízku úroveň mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, problematické reformy vo vzdelávaní, ale aj dlhodobú ignoranciu problému zo strany štátu. Zobrazuje to realitu, v ktorej je slovenská spoločnosť zraniteľná voči aktivitám dezinformačných aktérov, ktoré svojimi aktivitami nepredstavujú len ohrozenie informačnej či kognitívnej bezpečnosti, ale aj generovanie zisku (politického či ekonomického) na úkor obetí informačného chaosu.

Ako môžeme rozpoznať dezinformácie a ako s nimi prípadne bojovať?

Boj proti dezinformáciám je náročnou disciplínou, pohybuje sa však nielen na úrovni reakcie (napríklad prostredníctvom overovania faktov alebo vyvracania dezinformácií), ale aj prevencie. V prvom rade si vyžaduje celospoločenský prístup – od aktivít štátu, cez prítomnosť médií či súkromného a mimovládneho sektoru, až po svedomitosť bežného občana. Ideálne riešenie sa črtá najmä v oblasti vzdelávania, ktoré by malo reflektovať výzvy 21. storočia a sústrediť sa na otázky mediálnej gramotnosti či kritického myslenia. To je však dlhodobý horizont a zároveň vieme ako „systematické” sú reformy školstva na Slovensku. Napriek tomu nemožno na túto možnosť zanevrieť.

Možno by som sa radšej venoval tej rovine jednotlivca či komunít, ktoré sú dnes o čosi uchopiteľnejšie a praktickejšie. Do istej miery by sa každý z nás mal stať akýmsi neprofesionálnym, ale ostražitým fact-checkerom. Online priestor búra limity reálneho sveta, sme v ňom o čosi menej zodpovedný, niektorí z nás si viac dovoľujú. Sme v ňom proste zraniteľnejší a je to potrebné reflektovať.

K žiadnemu falšovaniu, ovplyvňovaniu či tzv. ukradnutiu volieb nedôjde. Jednoducho s tým našťastie v našej mladej demokracii nemáme skúsenosť.

V prvom rade by sme nemali každú informáciu, ktorú v online priestore prijmeme, automaticky považovať za pravdivú. Dnes môže byť médiom naozaj ktokoľvek a je si potrebné všímať viacero faktorov. Informácie si je potrebné overovať, ideálne z viacerých zdrojov. Spomeniem napríklad databázu Konšpirátori.sk, ktorá aktérov v informačnom prostredí hodnotí podľa svedomitej metodiky a môže byť dobrým tutoriálom pri rozpoznávaní legitímnych a problematických stránok. V rámci konkrétneho obsahu, či už to je článok alebo nejaké video, si všímame najmä to či s nami nemanipuluje. Klasikou v tomto ohľade sú útoky na strach a negatívne emócie, senzačné nadpisy alebo prítomnosť subjektívnych tvrdení. Zároveň využívame zdravý rozum či logiku – pýtame sa či môže mať daný autor, napríklad politik či webstránka, nejaké postranné záujmy, ktoré môže sledovať. O to viac by sme mali zbystriť pozornosť v predvolebnom období. Dnes zároveň nie je vôbec ťažké si dohľadať to, či komunikovaná správa má nejaký faktický základ. Stačí jednoduché vyhľadávanie pomocou kľúčových slov a možno sa dostaneme k úplne inému pohľadu na vec. Je dobré informácie konfrontovať aj so správami zo zahraničia. Zároveň by som vyzdvihol to, že v prípade rôznych poplašných správ či neočakávaných incidentov je možné sledovať aj komunikáciu štátnych orgánov – napríklad Polície SR alebo Úradu vlády SR, ktoré aj v rámci sociálnych sietí relatívne rýchlo reagujú a nečakané či kritické situácie komunikujú s rozvahou. Prípadne upozorňujú na hoaxy a dezinformácie, ktoré v online priestore cirkulujú.

Základ je však ten, že si musíme uvedomiť, že v online priestore nie sme v úplnom bezpečí a veľmi ľahko sa môžeme stať obeťami informačného chaosu. Dôležité je o tom hovoriť. Nielen v spoločnosti, ale aj medzi sebou, v rámci rodín či komunít. Dezinformácie sa medzi nás snažia vsadiť barikády, limitovať našu diskusiu. Preto je dôležité, aby sme nekonali skratovo a okamžite nezdieľali všetko, čo na internete objavíme. Radšej si to overme aj inde, skúsme o tom komunikovať s našimi blízkymi a konfrontujme sa. Samozrejme s mierou a trpezlivosťou.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Dubóczi
Firmy a inštitúcie Infosecurity.sk