Firmy doteraz z inflácie benefitovali. Prečo sa situácia zmenila?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, inflácia, euro
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Kým ekonomický optimizmus v priemysle a stavebníctve pozvoľne rastie, manažéri v službách a obchode klesajú na duchu. Tí vyjadrili v prieskume národného štatistického úradu najväčšiu mieru pesimizmu za posledného dva a pol roka.

Inflácia vyhnala nahor úrokové sadzby

Ekonomika stále žije vysokou infláciou. Doteraz z nej firmy benefitovali, teraz sa jej obávajú. Kupujúci bol zväčša len divákom na inflačnej scéne, kde sa doterajšie vlny prudkého rastu cien energií a dovezených materiálových vstupov premietali do koncovej ceny tovarov a služieb.

Čím však dlhšie pretrváva vysoká inflácia, tým je rizikovejším faktorom pre rast podnikov. Firmy čelia na jednej strane poklesu spotrebiteľského dopytu pre vysoké ceny. Na druhej strane tlakom zamestnancov na rast miezd, aby mzda aspoň dorovnávala stratu kúpnej sily v dôsledku inflácie.

Okrem toho, inflácia vyhnala nahor úrokové sadzby, za ktoré si podniky požičiavajú na bežné aj investičné účely.

Obmedzujúce faktory rastu

Finančné obmedzenia sa tak na Slovensku zaradili medzi obmedzujúce faktory rastu. Podniky to deklarujú v konjunkturálnom prieskume pre štatistický úrad už od začiatku minulého roka. Nepríjemná kombinácia rastúcich nákladov, klesajúceho dopytu a finančných obmedzení pre podnikateľov.

Doposiaľ sa firmám darilo prenášať zvýšené náklady na zákazníkov a ešte si zvýšili ziskovú maržu. Rastúce zisky podnikov tvorili podľa tohtoročnej júnovej analýzy Medzinárodného menového fondu takmer polovicu nárastu inflácie v Európe v posledných dvoch rokoch.

Niektoré zo sektorov, napríklad potravinársky, zvýšili ceny oveľa výraznejšie, než by zodpovedalo nákladom na materiálové a energetické vstupy.

Klesajúci dopyt spotrebiteľov

Začiatkom tohto roka bola až štvrtina medziročnej inflácie potravín na Slovensku podľa rezortu financií tvorená nárastom ziskov. Ten bol dvakrát väčší než príspevok energetických, dovezených a mzdových nákladov dokopy.

Dnes sú už manažéri pri cenotvorbe opatrnejší. Inflácia je relatívne vysoká, k želaným dvom percentám má ešte ďaleko, ale ďalej už nerastie. V priebehu tohto roka sa spomalila z vyše 15 na necelých 9 percent. Do hry vstúpil okrem svetových cien agropotravín aj klesajúci dopyt spotrebiteľov. Maloobchodné tržby v reálnom objeme, bez zohľadnenia inflácie, klesajú už šesť mesiacov po sebe.

Kupujúci teda nezostal len pri taktike prechodu na lacnejšie, menej kvalitné varianty tovarov. Ani zámer zachovať si spotrebný štandard aj za cenu vyčerpania úspor nevydržal. Po minutí úspor spotrebitelia začali obmedzovať nákupy. Najviac to pociťujú obchodníci s iným ako potravinárskym tovarom. Tí od začiatku roka deklarujú nižší odbyt a zásoby na sklade.

V najťažšej situácii sú malé obchody

V hodnotení podnikateľskej aktivity to vyzerá na najslabšie obdobie od pandemického roka 2020. Pri pohľade na budúci vývoj patria medzi najväčších pesimistov v ekonomike. Už aj hypermarkety a iné veľké predajne sa po mimoriadne úspešnom minulom roku prehupli od 2. štvrťroka do pásma mierneho pesimizmu. V najťažšej situácii sú malé obchody do 19 zamestnancov.

Doteraz bolo zásadnou stratégiou zvládania volatilného makroekonomického prostredia zvyšovanie koncových cien s cieľom zabezpečiť si marže. Zdá sa, že časť európskych manažérov sa viac ako cenotvorbe začala venovať aktivitám v oblasti fúzií a akvizícií. Na Slovensku sa o väčší záber trhu snažia napríklad predajne s elektronikou.

Pomerne zdržanliví v očakávaniach budúceho vývoja sú manažéri maloobchodu s potravinami. Po výraznom raste cien potravín, marží a ziskov sú dnes opatrnejší pri nábore nových zamestnancov. Najmä ak očakávajú tlaky na rast miezd.

Naopak, predajcovia motorových vozidiel hlásia oživenie záujmu o kúpu auta. Predpokladajú aj nábor nových zamestnancov, aj keď najlepším rokom spred pandémie sa to nevyrovná. Situácia s nedostatkom tovaru sa štandardizovala, obchod s autami hodnotí svoju podnikateľskú aktivitu nad dlhodobým priemerom.

Prevádzkovatelia služieb tvrdia, že to s rastom cien ponúkaných služieb vzdali skôr ako maloobchod pri tovaroch. Pribrzdili všetky ceny trhových služieb, okrem ubytovacích a stravovacích, ktoré leto využili na ďalšie zdražovanie.

Manažéri hotelov a ubytovní hodnotili tohtoročné leto oveľa lepšie ako rok predtým, dokonca aj ako pred pandémiou. Nielen oni, ale aj prevádzkovatelia reštaurácií sa však obávajú budúceho slabnúceho dopytu.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať