Ryby zo Zemplínskej šíravy sa neodporúča jesť, vedci monitorujú toxické látky

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Zemplínska šírava
Pohľad na hladinu vodnej nádrže Zemplínska šírava. Foto: archívne, SITA/Radoslav Maťaš.

Vedci z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach začali s výskumom zameraným na zaťaženie životného prostredia na Zemplíne.

Predmetom ich záujmu sú polychlórované bifenyly (PCB) a neesenciálne ťažké kovy, ktoré patria medzi najzávažnejšie znečisťovatele. Predstavujú reálne riziko pre ľudské zdravie a ich skutočné množstvo rozptýlené v prostredí je často málo známe. Informoval o tom web Slovenskej akadémie vied (SAV).

„Polychlórované bifenyly sa počas minulého režimu vyrábali nepretržite 25 rokov v chemickom závode Chemko Strážske. Po zastavení výroby zostali tony toxického odpadu nielen v areáli podniku, ale došlo k rozsiahlemu zamoreniu sedimentov v odpadovom kanáli, v rieke Laborec i v Zemplínskej šírave. Samozrejme, že sa dostali aj do rýb. Preto sa neodporúča konzumovať ryby zo Zemplínskej šíravy a južne od nej,“ povedal Mikuláš Oros, zodpovedný riešiteľ projektu.

Rybársky poriadok na rok 2019

Pred rybami z tejto lokality varuje podľa Orosa aj Rybársky poriadok na rok 2019, ktorý vydalo ministerstvo životného prostredia.

Košickí parazitológovia už začali so zberom biologických materiálov, zatiaľ na riekach Latorica a Bodrog. Zaujímajú ich najmä ryby, parazity, sedimenty aj vodné rastliny. Odobrali prvé vzorky, ktoré už analyzujú v ústavných laboratóriách v Košiciach.

Z rýb ich budú zaujímať predovšetkým sumce a kapry, ktoré sa dožívajú viac rokov. „V nich sa najviac kumulujú PCB látky a kovy,“ vysvetlil Oros.

Najviac ekologicky ohrozené územia Európy

Zemplín patrí medzi najviac ekologicky ohrozené územia Európy. Polychlórované bifenyly sa kumulujú a dlhodobo pretrvávajú vo všetkých zložkách ekosystému.

„Naším cieľom je uskutočniť prvý komplexný monitoring polychlórovaných bifenylov a ortuti pomocou štandardných fyzikálnych a chemických metód, ako aj nepriamych indikačných postupov s využitím rýb a parazitických organizmov ako bioindikátorov. Zvláštnu pozornosť tiež budeme venovať sledovaniu priestorového rozšírenia PCB zlúčenín do priľahlých oblastí povodia Bodrogu,“ uviedol Oros.

Komplexný monitoring a hodnotenie environmentálnych rizík výskytu polychlórovaných bifenylov a ortuti v oblasti Zemplína sa uskutoční rokoch 2019 – 2023. O výsledkoch výskumného projektu budú vedci informovať odbornú verejnosť, aj ľudí na kompetentných miestach.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SRSAV Slovenská akadémia vied