Švajčiarsko sa môže okrem iného pochváliť fungujúcou priamou demokraciou. Ľudia sa po splnení určitých podmienok môžu priamo vyjadriť k navrhovaným vládnym zmenám, ktoré môžu mať významný dopad na fungovanie krajiny.
Najnovšie referendum sa do veľkej časti týkalo najmä životného prostredia a boja s klimatickou zmenou.
Sucho ohrozuje dovoz dôležitých plodín do EÚ. Na zozname sú káva, kakao aj palmový olej
Prvé prieskumy verejnej mienky naznačovali, že návrhy zákonov v hlasovaní občanov dostanú zelenú. Napokon sa však naplnili očakávania prieskumov robených tesne pred samotným hlasovaním a Švajčiari povedali „nie“.
Žiadne dane navyše
Takúto odpoveď dostal návrh zákona na zníženie uhlíkových emisií od 51,6 % voličov. Predkladatelia navrhovali napríklad renováciu budov v prospech klímy alebo zvýšiť poplatky za pohonné hmoty aj letenky.
Ministerka životného prostredia Simonetta Sommaruga v reakcii na neúspech vyhlásila, že pre krajinu bude teraz veľmi náročné splniť Parížsku klimatickú dohodu a stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou.
Rovnako bude náročné do roku 2030 znížiť emisie na polovicu z úrovne z roku 1990.
Klimatickú zmenu zvládne Slovensko vďaka príprave a digitalizácii poľnohospodárstva, tvrdia sladovníci
Strana zelených pripisuje negatívny výsledok lobbingu ropných a plynárenských spoločností. „Toto rozhodnutie výrazne spomalí ochranu klímy,“ dodali vo vyhlásení.
Proti boli aj majitelia domov, zástupcovia gastro sektora či automobilové asociácie. Dodatočné dane pre „tých, ktorí znečisťujú“, považovali za nespravodlivé. Jeden z argumentov bol aj ten, že mnohým ľuďom často neostáva nič iné, ako využívať auto.
Rozhodli peniaze
Návrh podporili kantóny vrátane Bazileja, Zürichu a Ženevy. Celkovo sa proti vyslovilo 21 z 26 kantónov. K výsledku zrejme prispeli aj finančné argumenty oponentov, ktorí upozorňovali na zvyšujúce sa náklady pre obyvateľov v čase poznačenom koronakrízou.
„Tento zavádzajúci zákon by vyústil do ďalšieho obrovského finančného zaťaženia populácie a veľkému nárastu byrokracie,“ vyhlásil hospodársky výbor iniciatívy „Nie pre zákon o CO2!“.
Cristina Gaggini zo Švajčiarskej obchodnej federácie potvrdila, že zavážili informácie o náraste finančného zaťaženia pre domácnosti. Podotkla, že v budúcnosti by mali klásť dôraz skôr na stimuly, ako na zvyšovanie poplatkov.
Ochranári odhalili reálne dopady otepľovania na niektoré zvieratá. Hrozia zániky celých populácií
Rovnako hodnotili hlasovanie napríklad francúzske médiá, podľa ktorých zavážili „peňaženka“ a nespravodlivosť návrhu voči časti obyvateľstva. Oponenti by však teraz mali prísť s lepším návrhom, ktorý by naplnil klimatické ciele.
Podľa nemeckých médií znamená „nie“ porážku pre vládu a ľavicové strany. Zahraničná pozorovateľka pre BBC vo švajčiarskom Berne Imogen Foulkes povedala, že výsledok referenda je tvrdou ranou pre ochrancov životného prostredia. Vláda sa podľa nej musí vrátiť k rokovaniam, pretože krajina zaostáva za okolitými krajinami v úsilí o vyriešení klimatickej krízy.
Topiace sa ľadovce
Vládou podporovaný návrh zákona vznikol v rámci snahy splniť klimatické ciele naviazané na Parížsku dohodu. Teraz budú musieť obe strany hľadať nové riešenia.
Návrh zákona podporili všetky politické strany s výnimkou pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany.
Pestovatelia varujú pred dopadom extrémneho počasia. Čaj bude iný
Zástancovia upozornili na topiace sa ľadovce, častejšie horúčavy a sucho a vznik nových pracovných miest. Počas kampane vyslovilo podporu 160 poslancov, ktorí nazvali zákon „uskutočniteľný, opodstatnený a nevyhnutný“. Podporilo ho viac ako 90 občianskych organizácií a 200 firiem.
Nie všetci boli presvedčení o pozitívnom dopade zákona a oponentom sa podarilo zozbierať dostatočné množstvo podpisov na spustenie referenda.
Nie my, ale USA a Čína
Vláda upozorňuje, že klimatická zmena má výrazný dopad na krajinu. Teplota v oblasti rastie dvojnásobne rýchlejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom. Niektorým alpským ľadovcom takisto hrozí, že do konca storočia už budú patriť minulosti.
Kritici síce uznávajú dopady klimatickej zmeny, no podľa nich nebol návrh zákona tým najvhodnejším prostriedkom na riešenie.
Športom k zdraviu? Sponzormi športových klubov sú často najväčší znečisťovatelia
Tvrdia tiež, že zmena by znamenala zaťaženie pre Švajčiarov, no z celosvetového pohľadu by nemala až taký význam. Skutočnými znečisťovateľmi, ktorí by mali ráznejšie obmedziť emisie oxidu uhličitého, sú USA a Čína.
Sommaruga bude teraz spolu s ostatnými politikmi hľadať tie časti návrhu, ktoré môžu byť naďalej životaschopné.
Pesticídy
Ďalšou ekologickou témou, ku ktorej sa ľudia mohli vyjadriť v referende, boli pesticídy. Vyše 60 percent voličov odmietlo návrh zákona, ktorý plánoval zakázať používanie syntetických pesticídov.
Švajčiarsko by sa v opačnom prípade stalo prvou krajinou v Európe, ktorá by zaviedla takéto obmedzenie. Z celosvetového pohľadu by bola len druhou krajinou s takýmto zákonom. Prvenstvom sa môže pýšiť Bhután, ktorý zakázal používanie akýchkoľvek syntetických pesticídov v roku 2012.
Odborníci varujú pred dopadom pesticídov na pôdu. Slovensko trápi ich nelegálny dovoz či úmyselne nesprávne použitie
Zákon by v podstate znamenal, že poľnohospodári, ale aj amatérski záhradkári, by nemohli používať pesticídy, ktoré by obsahovali nejakú látku, ktorá sa v prírode prirodzene nevyskytuje.
Ďalšia iniciatíva, ktorá neprešla, sa týkala pesticídov a pitnej vody. Zmena by síce úplne nezakázala ich používanie, no poľnohospodári, ktorí by ich využívali, by nemohli požiadať štát o vládne dotácie.
Nižšia produkcia, vyššie ceny
Pesticídy sú v krajine už nejaký čas diskutovanou témou. V roku 2019 sa dostala na titulky správa švajčiarskeho inštitútu na výskum vody, podľa ktorého sa pesticídy dostávajú do podzemnej vody.
Zástupkyňa Švajčiarskej únie poľnohospodárov Sandra Helfenstein povedala, že ak by zákon prešiel, výrazne by sa tak znížila domáca produkcia. Nahradili by ju tovarom zo zahraničia, čo by sa preukázalo aj nárastom cien.
Voda v studniach v okolí Istrochemu je znečistená zakázanými pesticídmi, Hipš podáva trestné oznámenie
Dodala, že pesticídy sa využívajú proti škodcom a chorobám. „Nezmiznú náhle len preto, lebo my už nebudeme chcieť používať pesticídy,“ vyhlásila.
Poľnohospodárstvo sa pritom snaží znížiť využívanie syntetických látok. Za uplynulú dekádu sa im podarilo zredukovať ich využitie o 40 percent.
