Predseda Najvyššieho súdu sa nezúčastnil rokovania ústavnoprávneho výboru, nepovažoval to za objektívne vhodné

Predseda Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta, po zrelej úvahe, dospel k záveru, že jeho osobná účasť na štvrtkovom rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR by nebola objektívne vhodná. Subjektívne však nemá dôvod sa jej brániť ani obávať.

Kontrola z ministerstva spravodlivosti

Uvádza sa to v reakcii, ktorú zaslala hovorkyňa najvyššieho súdu Alexandra Važanová, na štvrtkové zasadnutie. Členovia výboru mali diskutovať o kontrole rezortu spravodlivosti na Najvyššom súde SR, ktorej súčasťou bola aj snaha o získanie prístupov k celej databáze informačného systému týkajúcej sa všetkých súdnych spisov.

Väčšina prítomných členov, konkrétne šesť, sa však vyslovila proti schváleniu programu rokovania. Za program hlasovalo päť prítomných členov výboru.

Zapojenie súdnej moci do politiky

V reakcii Šikutu sa uvádza, že parlamentný výbor je z povahy veci výsostne politickým orgánom, a preto aj priestorom na realizáciu politického zápasu so všetkým, čo k tomu patrí. Zdôraznil tak, že súdna moc v záujme ochrany vlastnej dôveryhodnosti a reputácie musí veľmi obozretne pristupovať ku všetkým situáciám, ktoré by vo verejnosti mohli navodiť dojem jej zapojenia sa do politických zápasov, prípadne dojem jej politickej zodpovednosti parlamentu a jeho orgánom.

Predseda najvyššieho súdu sa obáva, že jeho osobná účasť na zasadnutí výboru by mohla práve takýto dojem u časti verejnosti navodiť, pričom ako vrcholný predstaviteľ súdu stojaceho na najvyššom stupni súdnej sústavy musí na tieto súvislosti prihliadať.

Ján Šikuta má za to, že účasťou vedúcej Kancelárie Najvyššieho súdu na zasadnutí výboru je zabezpečené, aby sa vecne a pravdivo poslancom opísal priebeh a podrobnosti návštevy, ktorú na Najvyššom súde vykonali zamestnanci ministerstva spravodlivosti minulý mesiac.

Poskytnutie súčinnosti

Rovnako, aby poskytla odpovede na všetky prípadné otázky, vrátane otázok technických. Predseda najvyššieho súdu opakovane prízvukuje, že je pripravený poskytnúť súčinnosť, privítal by však, aby ministerstvo spravodlivosti, vzhľadom na meniace sa informácie, ustálilo, čo konkrétne od najvyššieho súdu požaduje.

„Zdôrazňujeme, že všetky doterajšie preverenia vylúčili manipuláciu náhodného výberu spisov. Vedenie najvyššieho súdu nemá žiaden dôvod nič skrývať, naopak, je pripravené poskytnúť súčinnosť, ak je potrebné zodpovedať otázky, plynúce z relevantných podnetov súvisiacich s konkrétnymi trestnými vecami prejednávanými na najvyššom súde,“ uviedol ďalej predseda NS SR.

Zaujatie stanoviska

Podľa neho nie je pravdou, že by najvyšší súd neumožnil pracovníkom ministerstva spravodlivosti vykonať preverenie náhodného prideľovania spisov senátom najvyššieho súdu.

„Doterajšia ustálená prax, ktorú považujeme za správnu, sa zakladá na poskytovaní súčinnosti pri overovaní náhodného prideľovania v konkrétnych veciach. Takúto ponúknutú súčinnosť, ktorou by sa dali vyvrátiť konkrétne podozrenia, však ministerstvo odmietlo,“ dodal.

Predseda najvyššieho súdu v snahe o efektívne riešenie vzniknutej situácie požiadal Súdnu radu ako orgán sudcovskej legitimity o zaujatie stanoviska.