Prezidentka udelila minulý rok milosť deviatim odsúdeným, tento rok zatiaľ iba jednému

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Čaputová
Prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: archívne, SITA/Jana Birošová
Tento článok pre vás načítala AI.

Minulý rok dostali milosť deviati odsúdení, tento rok zatiaľ jeden. Informoval o tom rezort spravodlivosti a pripomenul, že prezidentka Zuzana Čaputová tento týždeň 27. marca omilostila odsúdeného Milana M., ktorý si odpykával trest pre drogovú trestnú činnosť v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove.

Prvý prípad udelenia milosti

V tomto roku tak ide o prvý prípad udelenia milosti. Vlani to bolo deväť odsúdených, pričom v štyroch prípadoch bol výkon trestu odňatia slobody odložený, respektíve prerušený, pokiaľ nebude o milosti rozhodnuté. Ministerstvo spravodlivosti priblížilo, akým spôsobom prebieha omilostenie a na aké faktory sa pri rozhodovaní o udelení milosti prihliada.

Ako rezort spravodlivosti spresnil, pri udeľovaní milosti sa zvažuje niekoľko faktorov, pričom v predkladacej správe, ktorá sa zasiela kancelárii prezidentky SR, sú všetky údaje o odsúdenom.

Sú v nej uvedené rozhodnutia súdov, v ktorých žiada udeliť milosť, nástup a koniec výkonu trestu odňatia slobody aj dôvody, pre ktoré žiada udelenie milosti, takisto odsúdenia žiadateľa zistené z odpisu registra trestov ako aj priestupky, ktorých sa dopustil. Nechýbajú ani záverečné hodnotenia, napríklad či sa stará o svoje maloleté deti a či ide o predtým netrestanú osobu alebo recidivistu,“ vysvetlil štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak.

Hodnotí sa aj zdravotný stav

Riaditeľ odboru väzenstva a referátu milostí MS SR Bronislav Pongrác ďalej priblížil, že odbor väzenstva a referát milostí na základe správy o zdravotnom stave rovnako hodnotí aj zdravotný stav žiadateľa, či je bezprostredne ohrozený na živote a neochorel na nevyliečiteľné ochorenia a je zdravotne spôsobilý vykonávať trest odňatia slobody v zariadeniach Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Z vypracovanej správy môže vyplývať, že ochorenia žiadateľa sú, prípadne nie sú liečiteľné v zariadeniach ZVJS, pričom je zdravotne spôsobilý alebo nespôsobilý vykonávať trest odňatia slobody,“ doplnil Pongrác.

Ministerstvo ďalej informovalo, že minister spravodlivosti navrhuje prezidentke žiadosti o milosť nevyhovieť v prípadoch, keď sa zo spisového materiálu napríklad zistilo, že žiadateľ je doposiaľ desaťkrát súdne trestaný recidivista, pričom počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia sa znova dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol následne aj právoplatne odsúdený.

Zohľadňuje sa dĺžka trestu

Dôležitým faktorom je tiež skutočnosť, či je odsúdený jediným živiteľom maloletých detí,“ uviedol rezort spravodlivosti. Pongrác doplnil, že v takýchto prípadoch sa zohľadňuje aj dĺžka trestu.

Ak žiadajúci o milosť pri prečine odsúdenom na trest kratší ako 12 mesiacov má choré maloleté deti, ktoré by museli byť umiestnené v centre pre deti a rodiny, nakoľko ich druhý rodič nezvládne celodennú starostlivosť o maloleté deti popri svojich zdravotných problémoch, v tomto prípade je zdravotný stav maloletých detí natoľko vážny, že ho je možné považovať za výnimočnú a osobitnú okolnosť,“ vysvetlil Pongrác s tým, že v takýchto prípadoch minister môže navrhnúť prezidentke, aby žiadosti o milosť vyhovela.

Minister môže navrhnúť vyhovieť žiadosti aj v prípade, že sú v žiadosti o milosť uvedené a verifikované výnimočné a osobitné okolnosti prípadu.

Každej žiadosti o milosť pristupuje ministerstvo spravodlivosti maximálne zodpovedne a individuálne zisťuje, či existujú také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za výnimočné a osobitné okolnosti, na základe ktorých by mohla prezidentka SR udeliť milosť,“ uzavrel Sedliak.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Michal SedliakZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie MS Ministerstvo spravodlivosti SRZVJS Zbor väzenskej a justičnej stráže