Únos spravodlivosti je podľa Kolíkovej politická publikácia, mali by ju zaplatiť strany a nie štát

Publikácia Únos spravodlivosti 2020-2023, ktorú predstavila vláda na rokovaní 31. januára, je podľa poslankyne a bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej čisto politická publikácia.

Podľa Kolíkovej by to mal riešiť Najvyšší kontrolný úrad, pretože sa domnieva, že publikácia mala byť platená z rozpočtu politických strán, nie zo štátneho rozpočtu.

Nie sú v nej žiadne dôkazy

Kolíková to uviedla v relácii RTVS Sobotné Dialógy. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) sa totiž v diskusii vyjadril, že tlač publikácie platil rezort spravodlivosti v spolupráci s Úradom vlády SR.

Z ministrových slov podľa Kolíkovej súčasne vyplynulo, že publikácia Únos spravodlivosti nie je založená na faktoch.

„Sú to nejaké politické prehlásenia a vyhlásenia. Nie sú tam ani žiadne odkazy. Tie skutočnosti, ktoré popisujú, jednoducho prebehli inak,“ vyhlásila Kolíková.

Výsledok výzvy od opozície

Susko uviedol, že publikácia je výsledkom výzvy od opozície, aby predložili dôkazy k tomu, prečo chcú zmenu Trestného zákona riešiť v skrátenom legislatívnom konaní a aké má koalícia dôkazy k tomu, že boli porušované zákony.

„Písal ju tlačový odbor ministerstva spravodlivosti spolu s tlačovým odborom úradu vlády. Nie je to právna publikácia, je to publikácia, ktorá vychádza z verejných zdrojov, kde sa zosumarizovali všetky porušenia základných ľudských práv a slobôd v trestných konaniach za ostatné tri roky. Nehovoríme, že je to odborná publikácia. Hovoríme, že je to publikácia, ktorá odkazuje na zdroje a sumarizuje všetky porušenia ľudských práv,“ vysvetlil Susko.

Zohľadňujú pripomienky Eurokomisie

Susko sa vyjadril aj k pozmeňujúcemu návrhu k novele Trestného zákona, ktorý vypracoval poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD).

Minister priblížil, že o pozmeňujúcom návrhu sa bude hlasovať pred samotným hlasovaním o novele a úpravy, ktoré sú v ňom zakotvené, vychádzajú najmä z pripomienok Európskej komisie a zohľadňujú aj pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Pozmeňujúci návrh ďalej reaguje aj na výhrady z rozpravy v parlamente, ktoré pripravil bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).