Výroba elektriny zo slnka nemusí ísť na úkor využitia pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Tzv. agrivoltika umožňuje oboje.
Navyše, ako ukazujú skúsenosti z prevádzky agrivoltickej elektrárne EWS Sonnenfeld v rakúskom Bruck an der Leitha, fotovoltické panely môžu aj zlepšiť výnosy poľnohospodárov. Na Slovensku rozvoju tejto formy výroby zelenej energie bráni legislatíva.
Prináša viaceré výhody
SAPI – Slovenská asociácia udržateľnej energetiky a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) by uvítali odstránenie týchto bariér.
Takzvaná agrivoltika, teda kombinácia fotovoltickej elektrárne a využitia pôdy v rámci takejto elektrárne na pestovanie poľnohospodárskych plodín, sa teší rastu nielen v Európe, ale aj v Japonsku, Číne či v USA.
Hit menom Virtuálna batéria sa mení, trh s elektrinou sa zmenil z jednohrbej na dvojhrbú ťavu
„Agrivoltika je nielen riešením, ako nezaberať úrodnú pôdu na výrobu elektriny, ale pre poľnohospodárov prináša viaceré výhody. Nielen ďalší príjem z výroby elektriny, ale aj úsporu závlah či podporu biodiverzity na obrábaných poliach,“ vysvetľuje dôvod rastu záujmu o túto technológiu Ján Horváth, člen výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Čím sa líši od fotovoltickej elektrárne?
Agrivoltická elektráreň sa od bežnej fotovoltickej elektrárne odlišuje tým, že fotovoltické panely sú upevnené vo väčšej výške a panely sa dokážu otáčať podľa potreby. Vďaka tomu, že nie sú pevne upevnené ako klasické fotovoltické moduly, dokážu poľnohospodári obrábať pôdu pod nimi aj poľnohospodárskymi mechanizmami.
Dotácie na malé zelené zdroje sa extrémne míňajú, domácnosti by nemali váhať
„Fotovoltické panely sú umiestnené nad pestovanými plodinami, čím im poskytujú prirodzený tieň a môžu vytvoriť lepšiu mikroklímu, ktorá menej vysušuje pôdu. Tým, že sa počas dňa otáčajú, zároveň umožňujú plodinám dostať aj potrebný slnečný svit. Zároveň chránia pôdu čiastočne aj pred vetrom, ktorý ju nekrytú vysušuje,“ dodáva Horváth.
Potvrdzujú to aj skúsenosti z agrivoltickej elektrárne EWS Sonnefel v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha, kde na 5 hektároch okrem poľnohospodárskej produkcie vyrobia aj 3 600 megawatthodín elektriny, teda pokryjú spotrebu približne 1 000 domácností.
Vytvorili mikroklímu
„Napríklad v roku 2024 boli až o 10 % vyššie výnosy poľnohospodárskych plodín na plochách zakrytých panelmi ako na susediacich plochách bez nich. Súvisí to s mikroklímou, ktorú vytvorili,“ vysvetľuje skúsenosti s agrivoltikou Michael Hannesschläger zo spoločnosti Energiepark, ktorá prevádzkuje agrivoltickú elektráreň EWS Sonnenfeld v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha.
Ako dodáva Hannesschläger, samotné technológie na výrobu elektriny zaberú iba 2 % z 5 hektárov, ktoré využíva táto elektráreň. Ďalších 80 % využívajú poľnohospodári na pestovanie plodín a 18 % plochy, kopírujúcej ako pásy konštrukcie s fotovoltickými panelmi, slúži ako tzv. biodiverzitné pásy.
„V rámci nich sú trvalo bez väčších zásahov vysiate kvetiny a rastliny s cieľom prilákať na obrábané polia opeľovače a hmyz,“ dodáva Hannesschläger.
Takéto plodiny by nebolo možné predávať
Na Slovensku dnes výstavbu agrivoltických elektrární neumožňuje legislatíva. Tá totiž dovoľuje využívať ornú pôdu buď na poľnohospodársku výrobu, alebo ju preklasifikovať na priemyselné účely, v rámci ktorých je aj výroba elektriny.
Plodiny dopestované na pôde klasifikovanej na priemyselné účely nie je možné predávať na spracovanie na potraviny a poľnohospodár na túto plochu nemôže žiadať ani dotácie. „V iných krajinách je už dnes bežná klasifikácia pôdy na duálne využitie, teda pestovanie plodín a výrobu elektriny,“ vysvetľuje Horváth.
Vytvorenie podmienok pre dvojité využitie pôdy v rámci agrivoltiky aj na Slovensku by uvítala aj Slovenská poľnohospodárska a priemyselná komora (SPPK). Stabilný príjem z výroby elektriny by podľa SPPK slovenským poľnohospodárom určite pomohol lepšie zvládať aj roky, kedy v dôsledku počasia nie je úroda úplne optimálna.
Zmena by štát nič nestála
„Ešte zaujímavejší je prínos agrivoltiky pre pestovanie plodín, najmä z hľadiska zlepšovania mikroklímy pod panelmi, najmä v čase, kedy zažívame čoraz extrémnejšie teploty v pestovateľskej sezóne,“ dodáva predseda SPPK Andrej Gajdoš.
V Rakúsku už v súčasnosti napríklad pripravujú aj agrivoltické elektrárne vo vinárskych oblastiach, kde okrem zlepšenia mikroklímy dokážu chrániť vinič aj pred krupobitím, ktoré dokáže zničiť významnú časť úrody pestovateľov viniča.
„Zmena, ktorá by umožnila poľnohospodárom ťažiť z agrivoltiky, by štát nič nestála. Veríme, že sa nám podarí konečne s ministerstvom pôdohospodárstva túto tému posunúť dopredu,“ konštatoval predseda SPPK Andrej Gajdoš.
