Konferencia CEEC 2015 už po deviaty raz vytvorí platformu pre diskusiu popredných predstaviteľov energetického sektora z regiónu strednej Európy o najdôležitejších otázkach, ktoré sú kľúčové pre ďalší vývin energetiky.
Ambíciou konferencie je podľa riaditeľa SFPA Alexandra Dulebu „prispieť k hľadaniu lepších riešení pre energetickú politiku krajín regiónu strednej Európy a EÚ“. Význam konferencie podčiarkuje aj fakt, že už po druhýkrát sa stala súčasťou oficiálneho programu predsedníctva Vyšehradskej skupiny – v roku 2015 ju zastrešuje predsedníctvo Českej republiky.
Jednou z kľúčových otázok, ktorými sa bude konferencia tento rok zaoberať bude aj pozícia Slovenska na Parížskej klimatickej konferencii. Na naše otázky odpovedal minister životného prostredia, Peter Žiga.
Sú klimatické zmeny pre Slovensko hrozbou?
Globálne otepľovanie a klimatická zmena sú témy, ktoré sa týkajú každého človeka na svete. Dôsledky už pociťujeme aj my na Slovensku v podobe extrémov a výkyvov počasia. Extrémne teplo a následné sucho, alebo prívalové dažde a povodne zažívame častejšie a je vážny predpoklad, že sa budú opakovať alebo stupňovať. Teraz musíme riešiť príčinu – teda redukciu skleníkových plynov, aj dôsledky – sucho a povodne. Objavujú sa názory, že klimatická zmena je pre ľudstvo najväčšia zbraň hromadného ničenia. Avšak nevnímame ju ako hrozbu, lebo postupuje pomaly, zmeny nevidno zo dňa na deň, hoci trend je stále rýchlejší. Pre ekológov, ale aj ministrov zodpovedných za životné prostredie, je to najväčšia výzva. Sme zodpovední aj za to, čo príde o 50, o 100 rokov – je to vec budúcich generácií. Uvedomme si, že pred 100 rokmi na našej planéte žili dve miliardy ľudí, dnes je to viac ako sedem miliárd. O to viac sa musíme venovať tomu, ako sa k našej planéte správame.
Aké má zmena klímy následky?
Ak vezmeme do úvahy ďalšie faktory, napríklad stúpajúce oceány a neúrodu, pri rastúcom počte obyvateľov môže mať klimatická zmena pre chudobnejšie štáty zničujúce sociálne dôsledky. Diskutuje sa o tom, že vlnu migrácie, predovšetkým v Afrike, spôsobili dôsledky zmeny klímy. Tieto všetky dosahy si uvedomuje aj pápež František ako hlava katolíckej cirkvi. Na túto tému diskutoval aj na stretnutí s ministrami životného prostredia vo Vatikáne, ale vystúpil aj na Valnom zhromaždení OSN, kde sme sa stretli.
Prečo potrebuje Slovensko a svet novú dohodu o klíme?
Slovensko ako súčasť Európskej únie podporuje boj proti klimatickej zmene a globálnemu otepľovaniu. EÚ je celosvetový líder týchto aktivít. Kým sa však nepridajú ďalšie rozvinuté štáty a súčasne veľkí emitenti ako USA, Čína, India, Rusko, ktoré environmentálny rozmer natoľko nezohľadňujú, situácia sa nevyrieši. Súčasné záväzky sa podľa dodatku z Dauhá týkajú len vyspelých krajín, aj to nie všetkých, a pokrývajú len necelých 15% svetových emisií. To zďaleka nestačí na dosiahnutie cieľa dohovoru: udržať rast priemernej globálnej teploty do roku 2100 pod úrovňou 2°C v porovnaní s rokom 1990. Svet preto nutne potrebuje globálnu dohodu. Presadzuje ju aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, s ktorým sme diskutovali na jeho nedávnej návšteve Slovenska.
Ak by EÚ znižovala emisie jednostranne a len sama, jediné, čo by sme dosiahli, by bola strata konkurencieschopnosti nášho priemyslu v porovnaní so štátmi, ktoré neinvestujú do drahých nových technológií šetrných k životnému prostrediu. Preto potrebujeme celosvetovú dohodu. Tá sa prijíma ťažko, pretože bude mať zásadné ekonomické dosahy.
Ako prispieva Slovensko k napĺňaniu globálnych (alebo EÚ) klimatických cieľov dnes?
Slovensko dodržiava spoločnú pozíciu EÚ a zúčastňuje sa koordinácií EÚ, kde sa spoločná pozícia tvorí. Plníme spoločný európsky redukčný cieľ vyjadrený v európskom Rámci 2030 – znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní so stavom v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 % a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 %. Sú to veľmi ambiciózne ciele a Slovensko bude musieť zvýšiť úsilie, aby ich dokázalo splniť. Nie sú však nereálne a verím, že budú mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie nášho hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízko-uhlíkovým technológiám. Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 41 %, čím vysoko prekročilo medzinárodné záväzky. Prijali sme viacero dôležitých dokumentov, ktoré by mali riešiť aj dosahy klimatickej zmeny na našom území, napríklad Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Definuje hlavné princípy, priority a obsahuje aj prehľad vhodných adaptačných opatrení, medzi nimi aj budovanie vodohospodárskych opatrení ako sú poldre a vodné nádrže, ktoré dokážu zmierniť následky globálneho otepľovania v podobe záplav a sucha, čo nám už prax opakovane potvrdila.
Program konferencie si môžete prečítať aj v tomto článku.
