Ministerstvo životného prostredia v uplynulých dňoch adresovalo samosprávam a občanom otvorený list, v ktorom upozorňuje na environmentálne a zdravotné riziká vykurovania.
„V domácnostiach sú často používané kotly alebo pece s manuálnym prikladaním, v ktorých možno spáliť prakticky čokoľvek. Opotrebované alebo nevhodné spaľovacie zariadenia, spaľovanie nekvalitného paliva, ako aj nevhodné spôsoby vykurovania prispievajú k zvýšenej tvorbe znečisťujúcich a škodlivých látok, ktoré dýchame. Z dlhodobého hľadiska sú najviac postihnutí samotní obyvatelia obce z dôvodu ohrozenia ich vlastného zdravia,“ pripomína rezort.
Nemôžeme z našich dedín vytvárať spaľovne odpadov
Nadchádzajúca zima v období rekordnej inflácie ukáže, nakoľko stúpne preferencia spaľovania tuhých palív či odpadov. „Napriek tejto ťažkej dobe si nemôžeme z našich dedín vytvárať spaľovne odpadov,“ vyzýva ministerstvo a podčiarkuje, že spaľovanie odpadov je v domácnostiach zakázané.
Splodiny zo spaľovania odpadov či nevhodného tuhého paliva, vrátane nevysušeného dreva, vážne poškodzujú zdravie. Zdravotnému riziku sú najviac vystavené obývané oblasti v horských dolinách a kotlinách so slabým rozptylom emisií najmä počas inverzie v zimnom období.
Je potrebné myslieť aj na vhodné poistenie bývania
Okrem environmentálneho a zdravotného nebezpečenstva stúpa aj riziko požiarov. Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) pripomína, že ochranu bývania je najlepšie zabezpečiť kombináciou poistenia nehnuteľnosti a zariadenia domácnosti.
„Rovnako dôležité je nezanedbať starostlivosť o majetok a predchádzať škodám, teda zabezpečiť pravidelné servisné prehliadky technických zariadení nehnuteľnosti,“ spresňuje hovorkyňa SLASPO Eva Jacková a dodáva, že v prípade domu je za tieto úkony zodpovedný vlastník.
„Ak sa totiž napríklad pri požiari zistí, že príčinou jeho vzniku bol zlý technický stav vykurovacieho telesa a v prípade vykurovania tuhým palivom aj technický stav komína, a ak navyše vlastník nevie preukázať, že bola vykonaná pravidelná prehliadka a údržba, poisťovňa môže krátiť alebo až odmietnuť poistné plnenie. Časť škody v takomto prípade bude musieť znášať práve vlastník nehnuteľnosti. Ohroziť existenciu strechy nad hlavou opomenutím revízie komína sa preto nemusí vyplatiť,“ upozorňuje Jacková.
Kde sa najviac kúri pevným palivom?
Ako vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, začiatkom minulého roka bolo pevné palivo zdrojom energie vo viac než pätine bytov na Slovensku („byt“ je označením bytovej jednotky aj v rodinnom dome, nielen v bytovke, ale tiež v chatrči, chate, houseboate či inom obydlí).
Pevné palivo najčastejšie využívajú domácnosti v Žilinskom kraji. Vyše 118-tisíc bytov, čo je 43 percent bytových jednotiek Žilinského kraja, kúrilo pevným palivom. V kraji prevládajú rodinné domy, až 9 z 10 bytov je v rodinnom dome. Bývanie tohto typu a súčasne najnižší podiel plynových prípojok spomedzi všetkých krajov Slovenska predurčil drevo ako dominantný zdroj energie.
V okrese Námestovo kúri drevom až 78 percent bytov. Len šesť percent domov v námestovskom okrese má plynovú prípojku, čo je najmenej zo všetkých okresov Slovenska. Z vyše troch stoviek obcí v kraji sa nájde 70 takých, kde viac ako 80 percent domov kúri drevom.
V martinskom okrese je na pevné palivo odkázaných 62 percent, v okrese Čadca polovica a v okresoch Turčianske Teplice a Tvrdošín o niečo menej ako polovica bytov. Kysucké Nové Mesto a Ružomberok získavajú energiu aj z drevnej biomasy.
Vyše 35 percent, takmer 100-tisíc bytov Banskobystrického kraja využíva na kúrenie pevné palivo. V okresoch Detva, Krupina a Zvolen je podiel nadpolovičný. Len o niečo nižší výskyt je v okrese Žarnovica, Rimavská Sobota a Revúca.
S výnimkou banskobystrického okresu, Veľkého Krtíša a Žiaru nad Hronom všetky ostatné okresy v kraji prekračujú celoslovenský priemer vo vykurovaní pevnými palivami. V Košickom kraji ide o 76-tisíc bytov s týmto zdrojom energie. Z nich je však značná časť mestských, predovšetkým košických sídliskových bytov napojená na tepelné elektrárne.
Trenčiansky a Prešovský kraj majú po 25 percent bytov vykurovaných tuhým palivom. Na výsledkoch Prešovského kraja sa podpísal najmä okres Humenné s nadpolovičným podielom vykurovania drevom. V Trenčianskom kraji využívajú v Novej Dubnici, Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch vo zvýšenej miere obnoviteľné zdroje energie.
Pevným palivom je vykurovaných 11 percent bytov v Nitrianskom kraji a menej ako desatina bytov v Trnavskom kraji. Prevládajúcim zdrojom energie na kúrenie v oboch krajoch je plyn. Trnavský kraj najviac spomedzi krajov využíva na vykurovanie obnoviteľné zdrojov energie. Bioplynová stanica v Zelenči zhodnocuje biologicky rozložiteľný odpad na energiu pre byty v Trnave a okolí.
Administratívne budovy s bytmi v Trnave, Jaslovských Bohuniciach a Hlohovci využívajú aj tepelné čerpadlá. Bratislavský kraj má nepatrný podiel bytov vykurovaných pevnými palivami. Obce s vyšším výskytom spaľovania tuhého paliva sú v kraji zriedkavé (Nový Svet, Plavecký Štvrtok, Píla), ale nie výnimočné.
Vykurovanie domácností je najvýznamnejším zdrojom emisií prachových častíc
Vlani sa vykurovanie domácností podieľalo až 80 percentami na znečistení ovzdušia jemnými prachovými časticami (PM2,5).
Vyplýva to z emisných meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu. Zvyšných 20 percent vyprodukovala doprava, výroba energií, priemysel či poľnohospodárstvo.
Problémom jemných pracovných častíc v ovzduší s rozmerom pod 2,5 mikrometrov je, že sa môžu usadzovať v pľúcach alebo prenikať do krvného obehu.
