Mala to byť zlatá baňa aj pre české firmy. Dostavba dvoch blokov Jadernej elektrárne Dukovany by mala stáť 400 miliárd českých korún. Českí politici sľubovali, že domáce firmy získajú minimálne 60-percentný podiel na zákazke. Ako však upozornil hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda, realita od týchto politických sľubov je veľmi vzdialená.
„Reálny objem zákaziek, ktoré by mohli získať české podniky sa aktuálne pohybuje okolo 20 %. Pri porovnaní s inými projektami to je podobná úroveň participácie ako u jadrového reaktoru v Bangladéši,“ uviedol pre agentúru SITA Kovanda.
Český priemysel dostáva len zlomok zákaziek
Ekonóm upozornil, že český priemysel si ešte pred pár rokmi dokázal vlastnými silami postaviť celú atómovú elektráreň v Dukovanoch aj v Temelíne. Dnes dostáva za svoje jadrové zákazky len odrobinky. „Taká účasť stavia tuzemský jadrový priemysel na úroveň krajín tretieho sveta, ktoré si bez cudzej pomoci nepostavia ani garáž, nie to ešte jadrový blok,“ zdôraznil Kovanda.
Jeden z najväčších jadrových kontraktov v Európe získala v Česku kórejská spoločnosť KHNP. Aj Slovensko rozbehlo prípravy výstavby veľkej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. A práve v Južnej Kórei ako v prvej krajine boli slovenský premiér Robert Fico a ministerka hospodárstva Denisa Saková rokovať o výstavbe až 1 200 megawattového nového jadrového zdroja.
Plynovody na Ukrajinu sú stále „mŕtve“, dodávky plynu z Maďarska sa zatiaľ výrazne nezvýšili
Do konca roku 2027, čiže do konca mandátu súčasnej vlády, by mali podľa Fica padnúť všetky rozhodnutia ohľadom výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Kto bude dodávateľom, aká bude spoluúčasť slovenských firiem, ako to bude celé prefinancované. Poučí sa Slovensko z českej dostavby atómovej elektrárne v Dukovanoch a zabezpečí pre slovenské firmy väčší podiel z „koláča“?
Memorandum so Slovenskom a potenciálni partneri
Podľa Fica, s výstavbou novej jadrovej elektrárne by nám okrem Kórejčanov ešte mohli pomôcť Američania či Francúzi. Jadrovú veľmoc Rusko zatiaľ slovenský premiér veľmi nespomínal, zrejme aj pre stále trvajúcu vojnu na Ukrajine. Jasné však je, že Slovensko koncom vlaňajška už podpísalo s Južnou Kóreou memorandum o spolupráci v oblasti energetiky.
Ruský plyn už možno pre EÚ nebude „fuj“. Čo prispieva k úvahám o jeho „comebacku“? - VIDEO
Memorandum sa zaoberá komplexnou spoluprácou v oblasti energetiky, pričom sa okrem energetickej efektivity a bezpečnosti venuje aj jadrovej energii. Obe strany vyjadrili záväzok podporiť rozvoj technológií v tejto oblasti. Vzájomná spolupráca bude zameraná na zdieľanie informácií, technológií a najlepších praktík v oblasti jadrovej energetiky.
Výzvy pri dostavbe Dukovian
Vráťme sa však k výstavbe dvoch nových jadrových blokov v českých Dukovanoch. Postaviť jadrovú elektráreň v Európskej únii je iné ako v Kórei alebo na Blízkom východe, upozornil Kovanda. Právne a regulačné prostredie je neporovnateľne prísnejšie. „A práve tu naráža kórejská firma na limity. Nikdy doposiaľ KHNP nestavala jadrový blok v EÚ. Chýbajú jej skúsenosti s európskymi štandardami, čo môže viesť k vážnym komplikáciám. Od meškania výstavby až po navýšenie nákladov,“ dodal Kovanda.
Ak chce Európa lacnejšie energie, mala by sa zamerať na jadrovú energiu. Vietor ani slniečko nás podľa Kovandu nespasia - VIDEO
Nejde však podľa neho len o technické prekážky. Francúzska spoločnosť EDF, porazený konkurent KHNP, podala na protimonopolný úrad sťažnosť. Okrem iného upozorňuje na netransparentné zapojenie amerických subjektov a nedostatočné právne doloženie schopností Kórejčanov využívať technológiu, ktorú fakticky nevlastní. Český protimonopolný úrad však sťažnosť Francúzov zamietol. EDF však napadla vybranie KHNP v tendri aj na Európskej komisii. Tá celú vec ešte neuzavrela.
Dukovanský tender plný háčikov
Dukovanský tender storočia je podľa Kovandu plný háčikov. „S každým ďalším dňom je stále jasnejšie, že výhra Kórejčanov so sebou prináša značné riziká. Geopolitická závislosť na USA, minimálny podiel českých firiem, právna neistota, nejasné financovanie, chýbajúce európske preferencie. To všetko robí z Dukovan veľmi neistú zákazku,“ podotkol Kovanda.
Na prvý pohľad podľa neho všetko sedí. Najnižšia cenovka, slušné garancie, osvedčené referencie. Výber juhokórejskej spoločnosti KHNP pre dostavbu Dukovan tak vyzerá ako logická, takmer bezchybná voľba. „Lenže pod povrchom začína byť hneď jasné, že jednoduché to nebude. Čo sa javí ako kórejské riešenie, je totiž podozrivo americké. A lacné? To len na prvý pohľad,“ konštatoval Kovanda, podľa ktorého aj keď ide formálne o juhokórejský projekt, nesie podpis Spojených štátov.
Americká stopa a výnosy pre Westinghouse
„Technológia APR1000, ktorú KHNP ponúka, vychádza z know-how, ktorého pôvod siaha až k americkému Westinghousu. Práve ten pred rokmi predal kórejskej strane technológiu pod podmienkou, že bude využívaná výhradne na domácej pôde. Lenže KHNP medzitým reaktor zásadne prepracovala, vznikol APR 1400, a z nej potom upravená európska verzia APR 1000, ktorú teraz firma ponúka Česku. Bez súhlasu Westinghousu by kórejská ponuka nesplnila podmienky českého tendru. Aby KHNP mohla postaviť reaktor v Česku, musela si najskôr vyrokovať povolenie práve od Američanov, a to rozhodne nebolo zadarmo,“ upozornil Kovanda.
Fico podľa analytika dosiahol svoje a môže oslavovať, Ukrajina mu pustí aj ruský plyn
Iba za právo použiť technológiu inkasuje americká strana podľa Kovandu zhruba 3,3 miliardy českých korún za každý blok. K tomu sa pridáva záväzok na subdodávky vo výške 17,8 miliardy korún. „Pokiaľ Westinghouse dosiahne maržu okolo 15 percent, zarobí si 2,7 miliardy. Celkovo si tak môže odniesť takmer 6 miliárd korún, za jeden jediný reaktor. Ide o pozoruhodný výnos, ktorý si odnáša hráč, ktorý mal byť podľa všetkého mimo hru,“ dodal Kovanda.
Zatiaľ čo českí politici podľa neho slávia lacné riešenie, Američania už inkasujú. „A českí priemyselníci? Tí sledujú vývoj so stále väčšou skepsou. Zákazka storočia sa tak môže veľmi rýchlo stáť symbolom premárnenej príležitosti,“ uzavrel Kovanda.
