SEPS v súčasnosti intenzívne pracuje na novej štúdii, ktorá by jej mala dať odpovede, ako to bude v budúcnosti vyzerať s výstavbou nových energetických zdrojov na Slovensku a ich následným pripájaním na prenosovú sústavu.
Výstavba veterných elektrární nemá na Slovensku ustlaté na ružiach. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) už takmer päť rokov nevydáva pre tieto energetické zdroje kladné stanoviská, ktoré je potrebné na získanie osvedčenia od Ministerstva hospodárstva SR. Bez kladného stanoviska teda nie je možné získať osvedčenie, a bez osvedčenia sa nedá začať stavať. Prístup prevádzkovateľa prenosovej sústavy k týmto obnoviteľným zdrojom energií by sa však mohol onedlho zmeniť. SEPS totiž v súčasnosti intenzívne pracuje na novej štúdii, ktorá by jej mala dať odpovede, ako to bude v budúcnosti vyzerať s výstavbou nových energetických zdrojov na Slovensku a ich následným pripájaním na prenosovú sústavu.
V novom roku
Štúdia, ktorá má taktiež posúdiť vplyv obnoviteľných zdrojov elektriny na slovenskú elektrizačnú sústavu, by mala byť vypracované do konca tohto roka. „Výsledky štúdie sa budú následne vyhodnocovať a počítame, že v prvom štvrťroku 2015 by mohli byť známe už aj jej závery a odporúčania,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk vedúci odboru komunikácie SEPS Norbert Deák. Ostatná štúdia, podľa ktorej sa prevádzkovateľ prenosovej sústavy v súčasnosti riadi, bola vypracovaná v roku 2012.
Detaily zatiaľ neznáme
Zatiaľ nie je jasné, či sa v budúcom roku uvoľnia podmienky pre veterné alebo veľké slnečné elektrárne. SEPS nechcela komentovať, či nová štúdia počíta s vydávaním povolení pre výstavbu týchto obnoviteľných zdrojov. Podľa Deáka štúdia totiž nemá primárne riešiť možnosti pripájania zdrojov elektriny, založených na konkrétnych technológiách, respektíve na konkrétnom primárnom palive. „Cieľom štúdie je vo všeobecnosti analyzovať vplyvy zdrojov elektriny pripájaných do distribučných sústav na prenosovú sústavu SR a na základe výsledkov analýzy týchto vplyvov stanoviť maximálny možný sumárny inštalovaný výkon zdrojov elektriny pripájaných do distribučných sústav, ktorý neohrozí bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prenosovej, resp. elektrizačnej sústavy SR,“ dodal Deák. SEPS však pripustila, že pri analýze sa bude musieť zaoberať aj problematikou primárneho paliva, nakoľko to má nezanedbateľný vplyv na dostupnosť a potrebné objemy podporných služieb. „Posúdenie tohto vplyvu priamo súvisí s prevádzkovou bezpečnosťou elektrizačnej sústavy z pohľadu jej regulovateľnosti,“ doplnil Deák.
Chýba prepojenie
Jedným z hlavných dôvodov, prečo prevádzkovateľ prenosovej sústavy napríklad v súčasnosti nevydáva povolenia pre výstavbu veterných elektrární je úzky spoločný prenosový profil prenosových sústav Slovenska a Maďarska. „To znamená, prenosová kapacita existujúcich elektrických vedení medzi Slovenskom a Maďarskom v určitých časoch a prevádzkových stavoch nepostačuje na pokrytie aktuálnych požiadaviek na cezhraničný prenos elektriny,“ vysvetlil Deák. Na odstránení tohto úzkeho miesta v súčasnosti už spolupracuje slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy so svojim maďarským kolegom. „Až do posilnenia tohto prenosového profilu, resp. do vyhodnotenia záverov štúdie budú žiadosti o stanovisko SEPS aj naďalej z tohto pohľadu starostlivo vyhodnocované a posudzované,“ konštatoval Deák.
Nepredikovateľné zdroje
Okrem problému s nedostatočným prenosovým profilom, sú problémom aj takzvané nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny. A medzi nich zaraďuje SEPS veterné a slnečné elektrárne. „Do úvahy berieme aj vplyv niektorých technológií obnoviteľných zdrojov na disponibilitu a potrebné objemy podporných služieb. Tento problém je najmarkantnejší v prípade veterných a slnečných elektrární. Objem výroby pri týchto dvoch typov elektrární môže výrazne kolísať, a tým sa zvyšujú aj nároky na podporné služby. Štúdia by mala popísať a vyhodnotiť aj tento vplyv,“ uzavrel Deák. Podľa prenosovej sústavy nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej sústavy a môže „naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet“ .
