Všetci odberatelia elektriny od júla tohto roku viac prispejú na likvidáciu vyhoretého jadrového paliva, rádioaktívneho odpadu či na vyraďovanie jadrových elektrární.
Tak ako má jadrová energia svoje nesporné výhody má aj jednu veľkú nevýhodu. A to je produkcia jadrového odpadu, ktorý sa likviduje veľmi ťažko a zdĺhavo. Likvidáciu vyhoretého jadrového paliva, rádioaktívneho jadrového odpadu či jadrových elektrární po ich životnosti riešia krajiny v rámci takzvaného zadného palivového cyklu. Všetky činnosti spojené s riešením zadného palivového cyklu si vyžadujú nemalé finančné prostriedky. Keďže v minulosti sa na likvidáciu jadra akosi „pozabudlo“ je ešte potrebné vykryť aj historický dlh. Peniaze na zadný palivový cyklus sa získavajú nielen od výrobcov elektriny z jadra, ale aj od samotných odberateľov. Tí platia za likvidáciu jadra priamo v cenách za elektrinu. A práve túto položku v cenách elektriny čaká od júla jej zvýšenie. Ako informoval Národný jadrový fond, odberatelia zaplatia v koncových cenách elektriny na zadný palivový cyklus namiesto 3,15 eura za megawatthodinu 3,20 eura za megawatthodinu dodanej elektriny.
Môže za to inflácia
Dôvodom zvýšenia poplatku je minuloročná inflácia. „Na základe hodnoty koeficientu jadrovej inflácie vydaného Štatistickým úradom SR za minulý rok sa koncovým odberateľom efektívna sadzba odvodu z dodanej elektriny, ktorý odvádzajú na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadmi, zvyšuje od 1. júla tohto roka na hodnotu 3,20 eura za megawatthodinu,“ informoval v oznámení predseda Rady správcov Národného jadrového fondu Ladislav Éhn. Do národného jadrového fondu prispeli spotrebitelia vlani na likvidáciu jadra necelých 68 miliónov eur. V tomto roku by mal fond od spotrebiteľov vybrať viac ako 73 miliónov eur. O rok neskôr by to malo byť zhruba 77 miliónov eur.
Milióny od prevádzkovateľov atómiek
Prevádzkovatelia jadrových zariadení platia do Národného jadrového fondu ročný fixný poplatok vo výške 13,4 tisíc eur za každý megawatt inštalovaného výkonu, pričom táto suma je taktiež každoročne valorizovaná o infláciu. Prevádzkovatelia jadrových zariadení platia aj variabilný príspevok, ktorý je stanovený vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok. V minulom roku dostal jadrový fond od prevádzkovateľov jadrových zariadení necelých 73 miliónov eur. Každým rokom by sa mali príspevky zvyšovať, keďže sa očakáva dostavba nových jadrových kapacít. V tomto roku očakáva fond od prevádzkovateľov jadrových zariadení podobnú sumu ako vlani, ale o rok neskôr by to už malo byť viac ako 89 miliónov eur. V roku 2016 by mali prevádzkovatelia prispieť na likvidáciu jadra už viac ako 106 miliónov eur.
Najviac na likvidáciu havarovanej A1
Národný jadrový fond, ktorý sústreďuje a spravuje finančné prostriedky na zadný palivový cyklus, dá v tomto roku na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi látkami vyše 49 miliónov eur. Ide približne o rovnakú sumu, akú fond poskytol na spomínané činnosti v minulom roku. Rada správcov národného fondu sa zhodla na tom, že najviac finančných prostriedkov v objeme takmer 31 miliónov eur pôjde na projekty v rámci vyraďovania jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach. Rok predtým pritom na tento projekt smerovalo necelých 36 miliónov eur. Viac ako 13,5 miliónov eur pôjde z účtu jadrového fondu pre potreby vyraďovania jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Tento projekt si prilepšil oproti vlaňajšku o viac ako 3 milióny eur. Zvyšné prostriedky zo schváleného finančného balíčka bude smerovať na prevádzku republikového úložiska rádioaktívnych odpadov, či na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom z jadrovej elektrárne V1.
Chýbajú miliardy
Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR hovorí, že historický deficit na likvidáciu jadra je v súčasnosti stanovený na úrovni 2,1 miliardy eur. Tento historický dlh vznikol vďaka tomu, že v podstate do roku 2006 nemalo Slovensko vypracovanú jasnú koncepciu záverečnej časti jadrovej energetiky, pričom prostriedky sa na túto činnosť neakumulovali v dostatočnom množstve. Na likvidáciu jadra malo Slovensko podľa ostatnej výročnej správy Národného jadrového fondu ku koncu roka 2012 takmer 968 miliónov eur. Na konci roka 2016 by mal mať jadrový fond podľa plánov na účtoch už takmer 1,7 miliárd eur.
Celková cena elektriny klesla
Začiatkom tohto roka klesli pre domácnosti maximálne ceny elektriny v priemere o 7 %. Koncom minulého roka o tom rozhodol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Vďaka tomuto poklesu cien elektriny by mala ušetriť domácnosť od 11 do 200 eur za rok, podľa toho akú tarifu spotrebiteľ využíva. Najviac teda ušetria tí, ktorí elektrinou aj vykurujú. Ceny elektriny klesli najmä vďaka poklesu veľkoobchodných cien na medzinárodných trhoch, ako aj vďaka poklesu cien za systémové poplatky. Podľa regulačného úradu mohla cena elektriny zlacnieť ešte výraznejšie, keby do nej nevstupovala tarifa za prevádzkovanie systému, ktorá medziročne vzrástla. Tá okrem iného zahŕňa platby odberateľov elektriny určené na podporu obnoviteľných zdrojov či na podporu využívania domáceho uhlia pri výrobe elektriny. Regulačný úrad určuje ceny elektriny aj pre malé podniky s ročnou spotrebou do 30 tisíc kilowatthodín. Týmto odberateľom klesla v tomto roku cena elektriny v priemere o 6,5 %.
