Európska komisia predstavila koncom februára 2025 Akčný plán pre dostupné energie, ktorý je kľúčovou súčasťou novej stratégie s názvom Clean Industrial Deal.
Cieľom iniciatívy je znížiť účty za energie, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a posilniť odolnosť voči energetickým krízam. Napriek deklarovaným cieľom však plán vyvoláva otázky, najmä v súvislosti s dopadom na európsku priemyselnú produkciu a verejné financie.
Podľa Európskej komisie majú nové opatrenia znížiť administratívnu a regulačnú záťaž pre firmy a odstrániť bariéry na jednotnom trhu. Komisia odhaduje, že v roku 2025 by mohli Európania ušetriť približne 45 miliárd eur, pričom do roku 2040 by ročná úspora mohla dosiahnuť 260 miliárd eur.
Zásadná dilema
Plán však zároveň poukazuje na zásadnú dilemu, ktorú bude musieť EÚ riešiť – nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou a hospodárskym rastom. Ako upozorňuje Radek Mikulášek, vedúci oddelenia energetických projektov spoločnosti Enbra, vyššie náklady spojené s dekarbonizáciou môžu viesť k presunu výroby mimo územia EÚ.
Na Slovensku tikajú časované environmentálne bomby. Hrozí nám otrava vôd aj vzduchu?
„Plán takisto nepočíta s tým, že európske štáty budú musieť v nasledujúcich rokoch významne navýšiť svoje rozpočty na obranu, čo môže obmedziť verejné financovanie dekarbonizačných opatrení,“ uviedol Mikulášek.
Trojnásobne vyššie náklady na energie
Európsky priemysel aktuálne čelí trojnásobne vyšším nákladom na energie než priemyselné podniky v USA alebo Číne. Súčasťou stratégie je preto zrýchlená elektrifikácia priemyslu, podpora dlhodobých zmlúv na nákup elektriny a zníženie daní pre podniky, ktoré sa zaviažu k investíciám do ekologických riešení.
Ceny elektriny za zvýšili o štyri eurá, plyn výrazne zlacnel
CID počíta s finančnými prostriedkami v objeme 100 miliárd eur určenými na podporu ekologickej výroby. Nie je však jasné, z akých zdrojov budú financie pochádzať, ani ako budú rozdelené medzi členské štáty.
Absencia praktických opatrení
Kritici plánu upozorňujú aj na absenciu praktických opatrení. Mikulášek považuje stratégiu CID zatiaľ skôr za rámcový dokument než súbor konkrétnych krokov.
Slováci sa môžu vyhnúť pri adresnej energopomoci štátnej lustrácii, musia však poslať list ministerstvu
„Na druhej strane dokumenty obsahujú aj niektoré konkrétne opatrenia, napríklad finančnú podporu pre ekologickú výrobu, zjednodušenie pravidiel pre štátnu pomoc a podporu európskych dodávateľských reťazcov. Kľúčové tak bude nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou a hospodárskym rastom,“ konštatoval.
Politická podpora je zatiaľ nejednotná
Politická podpora návrhu zatiaľ nie je jednotná. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková zároveň poukázala na možnosť obnovy tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo by mohlo prispieť k zníženiu cien energií v Európe. Upozornila tiež, že aktuálna naplnenosť zásobníkov plynu v EÚ klesla pod 35 %, a preto bude v letných mesiacoch potrebné zásoby doplniť.
Plynovody na Ukrajinu sú stále „mŕtve“, dodávky plynu z Maďarska sa zatiaľ výrazne nezvýšili
Podľa Mikuláška sa Slovensko môže usilovať o vytvorenie aliancie krajín, ktoré budú požadovať zmiernenie klimatických cieľov v prospech ochrany konkurencieschopnosti domácich priemyselných podnikov. Clean Industrial Deal bol oficiálne predstavený vo februári 2025, pričom legislatívne návrhy a konkrétne odporúčania pre členské štáty sa budú vypracovávať následne.
„Prvé dopady týchto opatrení sa môžu prejaviť v horizonte dvoch až troch rokov. Všetko, samozrejme, bude závisieť od aktuálnej politickej reprezentácie,“ dodal Mikulášek. Implementácia opatrení by mohla na Slovensku začať najskôr v roku 2030.
