Ak sme ešte nedávno na tomto mieste konštatovali, že vláda sa počas svojich prvých sto dní vcelku ovládala, teda v oblasti energetiky, tak teraz musíme napísať, že z vládnych kruhov vzišla idea, ktorú môžeme nazvať jednoducho – fantastická. Teda pokiaľ pod týmto slovom rozumieme významy „neskutočná“ alebo „neslýchaná“.
Presťahovať rafinérku
Minister zodpovedný za zdravé životné prostredie sa pre portál aktuality.sk nechal počuť, že by bolo fajn presťahovať bratislavskú rafinériu Slovnaft. Má víziu, aby lokalita, ktorú zaberá Slovnaft už desiatky rokov, bola využitá pre „mestotvorné činnosti“. Čo si pod tým predstavuje pán minister, sme sa nedozvedeli, lebo jeho slovami „o tom majú rozhodnúť majitelia, ale aby boli kompatibilné s centrálnou pozíciou v meste“. Nechajme teraz bokom úvahu, ako sa asi k takémuto konkrétnemu „zadaniu“ mohol minister dopracovať. Prehliadnime aj spôsob, akým sa táto téma stala verejným diskurzom (samotná fabrika reagovala prekvapene a zdržanlivo, takže predpokladáme, že pán minister mal len geniálny momentálny nápad podeliť sa o svoj sen – a jednoducho to aj urobil). A už vôbec nehovorme o tom, aký signál vysiela takéto vyjadrenie čelného predstaviteľa tohto štátu smerom k existujúcim a potenciálnym investorom a čo si asi môžu o tom celom myslieť. Nič pekné a pozitívne, to je isté.
Na hrubé súkno hrubá záplata
Na celom príbehu nás najviac prekvapil samotný fakt, že takáto úvaha môže vôbec vzniknúť. Iste, environmentálne riziká a bremená je potrebné riešiť. Ideálne v predstihu. Ale tiež pragmaticky a hlavne tak, aby sme došli k reálnemu riešeniu. Pretože pustiť „z prvej“ do éteru takýto skvelý nápad je pre nás porovnateľné so zámerom jedného z predchádzajúcich premiérov presťahovať hlavné mesto do Banskej Bystrice. Našťastie Facebook prišiel s viacerými nápadmi na riešenie: presťahovať radšej Bratislavu (lebo to asi bude lacnejšie), prípadne posunúť tabuľku s hranicou mesta. Na hrubé súkno hrubá záplata.
A je ešte jeden dôvod, prečo považovať túto úvahu za fantastickú – jej koncept nám nápadne pripomína román Cesta na mesiac: s veľkou dávkou optimizmu a len bázickou (rozumej: takmer žiadnou) analýzou zamierite a čakáte, či doletí. A ak doletí, či trafí. A ak trafí, či sa nejako vráti naspäť. Pánovi ministrovi držíme palec. V žánre fantastiky. Myslíme si, že má naozaj šancu.
