Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom stratil takmer 60 % svojho exportu plynu po tom, ako energetické vzťahy s Európou dospeli do patu a Moskve sa nepodarilo zabezpečiť ani nový kontrakt s Čínou. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na utorňajší článok ruského denníka Kommersant, Gazprom tak obracia pozornosť na výrobu domácich spotrebičov.
Výroba práčok a chladničiek
Dcérska spoločnosť Gazpromu – AO Gazprom Household Systems – plánuje tento rok spustiť výrobu práčok a chladničiek. Výrobná linka sa bude nachádzať v bývalom závode Bosch neďaleko Petrohradu, ktorý ruský prezident Vladimir Putin odovzdal Gazpromu pod „dočasnú správu“ v lete predminulého roka.
Ruský plyn už možno pre EÚ nebude „fuj“. Čo prispieva k úvahám o jeho „comebacku“? - VIDEO
Cieľom Gazpromu je reštart zariadenia do tohto leta. Pred rozsiahlou vojnou na Ukrajine závod vyrábal viac ako milión spotrebičov ročne. „Zasvätení“ však Kommersantu povedali, že spoločnosť môže čeliť prekážkam súvisiacim so softvérom, keďže Bosch sa stiahol z Ruska a zrušil svoje softvérové licencie, keď opustil krajinu.
Plynárenský biznis Gazpromu naďalej krváca
Gazprom Household Systems už vyrába plynové sporáky. V minulom roku spoločnosť vykázala tržby vo výške 6,6 miliardy rubľov (približne 71 miliónov USD) a čistý zisk 140 miliónov rubľov (približne 1,5 milióna USD).
Medzitým hlavný plynárenský biznis Gazpromu naďalej krváca. Spoločnosť vykázala podľa ruských účtovných štandardov stratu vo výške bilión rubľov (približne 10,8 miliardy USD).
V roku 2023, prvýkrát za 25 rokov, Gazprom vykázal podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) čistú stratu vo výške 629 miliárd rubľov (približne 6,8 miliardy USD), čo je pre ruského energetického lídra rekordná strata.
Po prerušení dodávok plynu do väčšiny Európy po invázii na Ukrajinu zaznamenal Gazprom pokles vývozu na najnižšiu úroveň od roku 1985. V roku 2023 sa objemy znížili na iba 69 miliárd metrov kubických, z predvojnových vrcholov okolo 200 miliárd. Vývoz v minulom roku mierne vzrástol na 81 miliárd metrov kubických, ale zostal len zlomkom predvojnovej úrovne.
Kremeľ vkladal nádeje do Číny ako náhradného trhu a navrhol päťnásobné zvýšenie exportu plynu a výstavbu nového plynovodu na doplnenie pôvodnej trasy, ktorá začala fungovať v roku 2019. Po viac ako dvoch rokoch rokovaní však čínsky prezident Si Ťin-pching odmietol podpísať predpokladanú dohodu.
