Staronový predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík odmieta tvrdenia, že je politickým nominantom, a že jeho úrad stráca nezávislosť.
V rozhovore pre portál SITA Energetika okrem iného prezradil, čo našiel po svojom opätovnom príchode do úradu na stole, prečo je potrebná taká veľká zmena energetickej legislatívy, ako to nakoniec bude vyzerať s G-komponentom a či podporuje jeho úrad rozvoj obnoviteľných zdrojov energií. Taktiež sme sa ho opýtali, ako budú vyzerať budúcoročné ceny energií.
Vo funkcii predsedu ÚRSO ste už takmer pol roka. Čo všetko ste našli na úrade? Fungovala podľa vás regulácia cien energií pre všetkých účastníkov trhu spravodlivo?
Aj po mojom odchode som aktívne sledoval dianie a dlhodobo som sa vyjadroval k činnosti ÚRSO. Podľa môjho názoru si však úrad prestal plniť úlohy, ktoré mu určuje zákon. To znamená reguláciu sieťových odvetví. Toto mu akoby unikalo pomedzi prsty.
Slovenskú energetiku čakajú zmeny. ÚRSO získa väčšie právomoci a dodávatelia viacero povinností
Tento stav je však podľa mňa možné napraviť za predpokladu, že sa využijú všetky možnosti, ktoré ÚRSO poskytuje európska legislatíva. Chcel by som opäť nastaviť rovnováhu na trhu medzi všetkými účastníkmi. A síce aby odberatelia boli schopní platiť za energie sumu, ktorú stanoví ÚRSO, resp. sumu, ktorú poskytuje trh. A na druhej strane, aby ostatní účastníci trhu mali pokryté všetky náklady a primeraný zisk.
Nový návrh G-komponentu je podľa výrobcov zelenej elektriny aj naďalej likvidačný
Inými slovami, aby trh pre nich fungoval štandardne a mali možnosti investovať do rozvoja sústavy, do obnovy zariadení a tak ďalej. Toto boli moje hlavné motivácie, kvôli ktorým som ponúkol svoje služby, pokiaľ by bol záujem.
Po Vašom príchode nastala legislatívna smršť. Sú nutné také veľké zmeny?
Áno, sú. Nebol som tu sedem rokov. Boli tu napríklad rôzne názory na referenčné obdobia a považujem to za nešťastné. Nehovorím, že tí ľudia to robili zámerne a to by som si nedovolil povedať. Zrejme hľadali riešenia ako nastaviť obdobia aby mali pozitívny dopad na účastníkov trhu.
Ja som zástanca toho, že problém sa mal začať riešiť už v roku 2021, keď boli signály, že dôjde k výkyvom a destabilizácii. Reagovalo sa neskoro, či už zo strany vlády a následne regulačného úradu, ktorý neskoro reagoval. Úrad sa musí pozerať na tri roky dopredu a nie problém hasiť vtedy, keď vznikol. To už je neskoro.
Ste presvedčený, že po prijatí legislatívnych zmien budú mať odberatelia spravodlivejšie a lepšie ceny energií?
Určite áno. Zámerom úradu je, aby systém fungoval na trhovom princípe. Regulovaným subjektom určíme mantinely, v ktorých sa môžu pohybovať. Dostanú voľnosť, aby mohli nakupovať komoditu podľa vlastného uváženia. Sami sa rozhodnú, kedy si nakúpia elektrinu na straty alebo elektrinu či plyn pre dodávku. My im len predpíšeme interval, v rámci ktorého im budú uznané náklady, ktoré sa premietajú do ceny. A bude na ich manažérskom rozhodnutí, aby analyzovali trh a zvolili si správnu nákupnú stratégiu.
Aké hlavné zmeny teda čakajú spotrebiteľov ale aj energetické spoločnosti, ktorých činnosť reguluje ÚRSO?
Novelizácia cenovej vyhlášky v oblasti elektriny prinesie zmenu rozsahu a štruktúry oprávnených nákladov, úpravu spôsobu určenia regulovanej bázy aktív a odpisov, úpravu vstupných parametrov formujúcich výsledné tarify pre prenos, distribúciu a za dodávku elektriny, zmenu metodiky TPS a TSS, ako aj zvýšenie platby za rezervovanú kapacitu, čo zabezpečí zníženie negatívnych dopadov a nárastu inflácie a cien komodít na koncové ceny elektriny pre odberateľov.
Pre všetkých účastníkov trhu prinesie ešte vyššiu transparentnosť regulácie, spravodlivé a nediskriminačne nastavenie a prerozdelenie nákladov a výnosov medzi jednotlivých účastníkov trhu. Novelizácia cenovej vyhlášky v oblasti plynu prinesie špecifikáciu ekonomicky oprávnených nákladov a upresnenie výpočtov cien regulovaných činností v plynárenstve, čo predpokladá pozitívny vplyv pre koncových odberateľov plynu. Prinesie stabilné a predvídateľné prostredie v oblasti regulácie, či už pre regulované subjekty ako aj pre všetky kategórie odberateľov plynu v SR.
Novelizácia cenovej vyhlášky v oblasti tepla prinesie zmiernenie negatívnych dopadov vysokej inflácie na výšku fixných platieb za teplo všetkým odberateľom. V prípade, ak je teplo dodávané zo sústavy tepelných zariadení, v ktorej pôsobia ako výrobca a distribútor tepla tzv. prepojené podniky.
Očakávame pri dodávke tepla z takýchto sústav tepelných zariadení vzhľadom na navrhnutý znížený zisk pre takýto typ regulovaných subjektov pozitívny vplyv na cenu tepla. Taktiež prinesie zavedenie presného spôsobu rozdelenia spoločných nákladov pri výrobe tepla a chladu v jednom zariadení, napr. tepelným čerpadlom, čo zvýši spravodlivosť a transparentnosť platieb za obe komodity pre ich odberateľov.
V súčasnosti je znova diskutovaná téma tzv. G-komponentu. Ako teda bude na konci dňa vyzerať jeho podoba?
ÚRSO bude o konečnej podobe príslušných cenových vyhlášok informovať až po definitívnom ukončení riadneho legislatívneho procesu. Musím však upozorniť, že názov G-komponent nie je správny. Je to poplatok za rezervovanú kapacitu v odovzdávacom mieste. Už teraz môžem povedať, že na rok 2025 bude vo výške 20 %.
Na úhradu akých konkrétnych nákladov slúži G-komponent?
Je to platba za prístup do distribučnej sústavy. Pripravované vyhlášky majú za cieľ zaviesť mechanizmus aby každý účastník trhu s elektrinou a každý kto využíva sústavu platil za náklady, ktoré spôsobuje jej prevádzkovateľovi.
Úrad bude prísne sledovať a strážiť aby jedna skupina odberateľov, alebo užívateľov nedoplácala na inú. V konečnom dôsledku to povedie k spravodlivým cenám.
Len pre úplnosť uvádzam, že odberatelia platia túto platbu vo výške 100 % a výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov ju budú platiť len vo výške 20 %, čo je jednoznačná motivácia pre prevádzkovanie a výstavbu nových zdrojov.
Koľko sa vybralo na G-komponente v roku 2022, alebo 2023 ak už má ÚRSO prehľad?
URSO veľmi pozorne sleduje pri cenových konaniach objem prostriedkov ktorý je uhradený za rezervovanú kapacitu. Celý tento objem peňazí sa používa v cenovom konaní na optimalizáciu nákladov za distribúciu, čo znamená, že distribučným spoločnostiam sa tento poplatok odpočíta z výnosov čo má za následok zníženie taríf za distribúciu pre všetkých odberateľov. Konkrétne sumy ÚRSO nemôže oznámiť, nakoľko majú charakter obchodného tajomstva.
Prečo aktuálne došlo k potrebe takého zásadného (233%) navýšenia G-komponentu, keď inflácia bola maximálne v 10-kach %?
Navýšenie tejto platby nemá žiadnu spojitosť s infláciou.
Pred troma rokmi došlo k dohode ÚRSO a prevádzkovateľov OZE v rámci repoweringu o znížení doplatku (feed in tarrif) o cca 40% a predĺženia obdobia poberania doplatku, v rámci tlmenia rastu cien počas energokrízy. Kompenzáciou za zníženie doplatkov bolo aj zníženie G-komponentu z 30% na 15%. Bude navrhované zvýšenie G-komponentu zohľadnené v navýšení doplatku?
Tento krok hodnotíme ako zlý a nekoncepčný. Tento krok vôbec žiadnym spôsobom neprispel k tlmeniu nárastu cien. Zdôrazňujem že žiadnym spôsobom. ÚRSO tu nie je na to, aby s niektorým z účastníkov trhu uzatváralo dohody!!!
ÚRSO je často obviňované, že svojou legislatívou bráni rozvoju OZE. Máte pocit, že je to tak?
Práve naopak. pripravované vyhlášky úradu v plnej miere zohľadňujú možnosti Slovenskej republiky a aktuálny vývoj v oblasti využívania zelenej energie v Slovenskej republike. Úrad zdôrazňuje, že rozvoj OZE podporuje a bude podporovať, ale tak, aby sa potenciál v oblasti OZE rozvíjal zmysluplne a s rozumom a nie na úkor iných odvetví a ostatných účastníkov trhu. Úrad bude podrobnejšie o zmenách v cenových vyhláškach informovať po ukončení legislatívneho procesu.
Malo by sa Slovensko zamerať na rozvoj veľkých OZE? Mali by byť veľké slnečné či veterné elektrárne súčasťou slovenského energetické mixu?
Slovensko má jedinečný a veľmi dobrý energetický mix. Nemáme vzhľadom na klimatické podmienky potenciál na rozvoj veľkých OZE. Najmä nie v oblasti fotovoltiky a veternej energie. Fotovoltické zdroje v našich goegrafických podmienkach dokážu vyrábať cca 1100 hod. v roku a veterné elektrárne cca 1900 hod. Rok má spolu 8760 hodín. Je potrebné, aby sme mali a podporovali zdroje ktoré dokážu vyrábať elektrinu nielen 1100, resp. 1900 hodín ale oveľa dlhšiu dobu.
Ako vidíte vývoj cien energií pre slovenské domácnosti či malé firmy? Majú sa spotrebitelia od nového roka obávať výrazného zdražovania?
Odpoveď na túto otázku ešte nepoznáme. O vývoji cien budeme informovať až po ukončení cenových konaní.
Pripravujete pôdu aj pre elektromobily alebo iné nové energetické novinky, ktoré pomaly ale isto prichádzajú do našich životov? Napríklad taký energetický sandbox Ste zrušili hneď po svojom príchode do funkcie.
Úrad veľmi pozorne sleduje dianie v EU na svetových trhoch a trendy v oblasti výskumu, vývoja a zavádzaní nových technológií. Určite budeme reagovať na vývoj v oblasti elektromobility, vývoj v oblasti zavádzania a využívanie vodíka, vývoj v oblasti jadrovej energetiky. Čo sa týka projektu sandbox tak som ho zrušil z dôvodu, že neprinášal žiadnu pridanú hodnotu pre úrad ani pre trh s energiami.
Vo funkcii predsedu ÚRSO Ste už druhýkrát. Znova Ste obviňovaný z toho, že Ste politický nominant ovládaný vládou. Darí sa Vám odolávať politickým tlakom a udržať nezávislosť regulačného úradu?
Práve preto, že úrad je a zostane nezávislý, nebudem komentovať podobné vyjadrenia politikov, či lobistických skupín.
Aké máte ešte plány do konca tohto roka?
Za veľmi dôležité považujem napríklad riešenie dlhodobého boľavého miesta úradu a to je nedostatok zamestnancov. Pokiaľ sem chceme dostať kvalitných ľudí, musia byť zaplatení. Väčšinou sem chodia mladí ľudia. Keď sa niečo naučia, preplatia nám ich veľkí hráči na trhu. Ak by mal úrad dostatočné finančné prostriedky na odmeňovanie, ľahšie by sa nám sem získavalo kvalitných ľudí, ktorí majú poznatky, sú takpovediac „hotoví“ a vedia flexibilnejšie reagovať na podnety na trhu.
