Irán trvá na tom, aby mu svetové veľmoci povolili vývoz ropy. V pondelok, keď sa vo Viedni začína ďalšie kolo rokovaní o jadrovej dohode z roku 2015, sa tak vyjadril iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján.
Minister novinárom v Teheráne povedal, že Irán chce, aby sa nové kolo rozhovorov zameralo na dosiahnutie „bodu, kde sa iránska ropa predáva ľahko a bez akýchkoľvek prekážok a jej peniaze prichádzajú na iránske bankové účty“.
Trumpova administratíva uvalila na Irán sankcie
V rámci dohody z roku 2015 svetové mocnosti Iránu poskytli prísľub zmiernenia ekonomických sankcií výmenou za záväzok zdržať sa vývoja jadrových zbraní a urán obohacovať iba do úrovne, ktorá je postačujúca pre civilné účely. Účastníkmi dohody sú Rusko, Čína, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Irán.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu sa obáva, že Irán opäť zväčšil svoje zásoby obohateného uránu
Dohodu podpísali aj USA, administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa však od nej v roku 2018 odstúpila a na Irán uvalila rozsiahle ekonomické sankcie vrátane opatrení voči jeho kľúčovému ropnému sektoru. Teherán následne začal upúšťať od limitov pre svoj jadrový program, trvá však na tom, že o vývoj nukleárnych zbraní sa neusiluje.
Abdollahján v pondelok zdôraznil, že Irán chce, aby „mohol využívať plné ekonomické úľavy v rámci jadrovej dohody“. „Garancia a overovanie (zrušenia sankcií) patrí medzi témy, na ktoré sme sa zamerali,“ povedal.
Rokujú všetky strany
Nová konzervatívna vláda iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího opakovane požaduje zrušenie všetkých ekonomických sankcií predtým, než Irán obmedzí svoje jadrové aktivity.
Na rokovaniach o jadrovej dohode sa zúčastňujú všetky strany – Irán, Spojené kráľovstvo, Francúzsko Nemecko, Rusko a Čína. Spojené štáty, ktoré by sa pod novým prezidentom Joeom Bidenom chceli k dohode vrátiť, sa zapájajú prostredníctvom ostatných signatárov, pretože Irán odmieta rokovať s americkým vyslancom priamo.
