Bratislavská tepláreň mala na začiatku sporu zaplatiť firme Paroplyn Holdings Limited viac ako 9 miliónov eur. Pre zdĺhavé súdne spory sa však suma z roka na rok zvyšovala.
Kauza paroplyn sa po viac ako šestnástich rokoch skončila. Štátna firma Bratislavská teplárenská už vyplatila spoločnosti Paroplyn Holdings Limited, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta, celú pohľadávku vo výške zhruba 33 miliónov eur. „Rozhodnutím Ústavného súdu SR o protiprávnosti novely zákona o tepelnej energetike považujeme celý spor s Bratislavskou teplárenskou za ukončený. Pohľadávka nám bola zo strany Bratislavskej teplárenskej uhradená,“ povedal pre portál vEnergetike.sk hovorca Penty Gabriel Tóth.
„Právne spory Paroplyn Holdings Limited verzus Bratislavská teplárenská sú právoplatne ukončené. Z právneho hľadiska už neexistujú žiadne legálne kroky, ktoré by mohli rozhodnutie súdov zvrátiť,“ potvrdila pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková.
Veľký a malý súdny spor
Bratislavská tepláreň mala na začiatku sporu zaplatiť firme registrovanej na Cypre viac ako 9 miliónov eur. Pre zdĺhavé súdne spory sa však suma z roka na rok zvyšovala. „V dôsledku pasivity Bratislavskej teplárenskej a účelovosti jej právnych krokov trval celý spor viac ako 16 rokov a pôvodná suma narástla o úroky z omeškania,“ vysvetlil Tóth.
Za celou kauzou paroplyn je súdny spor medzi spoločnosťami Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus, ktorá v súčasnosti vystupuje pod menom PPC Investments. Firmy sa súdili pre zmluvu na odber tepla. Medzi spoločnosťami Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus sa viedli dva súdne spory, takzvaný “veľký“ a “malý“.
“Veľký“ súdny spor prebiehal o zaplatenie sumy 9,4 milióna eur plus príslušenstvo. Nakoľko spoločnosť Bratislavská teplárenská svoj záväzok dobrovoľne neuhradila, spoločnosť Paroplyn Holdings Limited podala návrh na vykonanie exekúcie. „V priebehu exekučného konania naša spoločnosť uhradila z dôvodu zastavenia úročenia istinu vo výške 9,4 milióna eur. Zvyšná časť, príslušenstvo pohľadávky, čiže úroky z omeškania vo výške 20,5 milióna eur bola súdnym exekútorom vymožená v rámci exekučného konania,“ dodala Galandáková s tým, že “malý“ súdny spor bol taktiež ukončený uznesením Krajského súdu v Bratislave a následným uhradením sumy v celkovej výške 3,1 milióna eur.
Pohľadávka cenu tepla nezvýši
Vyplatenie pohľadávky nebude mať podľa Bratislavskej teplárenskej vplyv na cenu tepla pre odberateľov. „Vyplatenie pohľadávky zo súdnych sporov nevstupuje do ceny tepla a nemá na cenu tepla vplyv,“ konštatovala Galandáková.
Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré cez svoju spoločnosť MH Manažment vlastní 100 % akcií Bratislavskej teplárenskej, sa nechcelo k tejto veci vyjadriť.
Paroplyn postavili za Mečiara
Paroplynový cyklus v Bratislave sa rozhodla postaviť vláda Vladimíra Mečiara ešte v roku 1996. Akcionármi v tomto energetickom zdroji boli spoločnosti Západoslovenské energetické závody (66 %), Slovenský plynárenský priemysel (24 %) a Slovenské elektrárne (10 %). Vtedy všetko spoločnosti pod úplnou kontrolou štátu. Celý problém začal vznikať v roku 1999 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Štátny podnik Západoslovenské energetické závody vtedy uzatvoril s bratislavským paroplynom pätnásť ročnú zmluvu o odbere tepla. Zmluvu firmy podpísali za účelom zabezpečenia cash flow a s tým spojeného splácania úveru v o výške 51 miliónov eur poskytnutého Európskou investičnou bankou na financovanie výstavby paroplynu. Zmluva sa podpísala na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od bratislavského paroplynu neodobrali. Všetko bolo v poriadku pokiaľ sa štátne podniky nezačali deliť na nové subjekty a do hry nevstúpila privatizácia.
Delenie závodov
Dôležitým míľnikom v celej kauze je rok 2001. Vtedy sa totiž štátny podnik Západoslovenské energetické závody rozdelil na tri akciové spoločnosti – Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. Vyššie spomínanú zmluvu o odbere tepla z bratislavského paroplynu zdedila Bratislavská teplárenská. Tá so zmluvou nesúhlasila od začiatku svojho vzniku. Štátny teplárenský podnik vnímal zmluvné dojednania inak ako ich vnímal majoritný akcionár bratislavského paroplynu spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Teplárenská podnik bol presvedčený, že už bol v konkurenčnom postavení, mal vlastné výrobné zdroje, na ktorých mohol nahradiť výrobu tepla v rozsahu akom potreboval a tým pádom nemusel platiť paroplynu aj za neodobraté teplo. Bratislavskí teplári sa tak snažili zmluvu zrušiť respektíve aspoň modifikovať. To sa im však nepodarilo a v roku 2002 začali viesť spoločnosti, čiže Bratislavská teplárenská a Paroplynový cyklus, súdne spory.
Príchod privatizácie
V roku 2004 počas vládnutia druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa bratislavský paroplyn sprivatizoval. Do podniku sa dostala finančná investičná skupina Penta. Tá nemala prečo súhlasiť s mimosúdnym vyrovnaním, keď sa na ňom predtým nepodarilo dohodnúť dvom štátom vlastneným podnikom. Požadovala tak zo strany bratislavských teplárov dodržiavanie zmluvných podmienok a plynulo pokračovala v súdnych sporoch. V médiách sa po privatizácii paroplynu špekulovalo, že práve sporná zmluva o odbere tepla bola jednou z hlavných lákadiel pre potenciálnych investorov.
Súdny kolotoč
Bratislavskej teplárenskej sa podarilo vyhrať v súdnom spore prvý boj. Ešte v roku 2005 síce prvostupňový súd uložil Bratislavskej teplárenskej povinnosť zaplatiť bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, odvolací druhostupňový súd mal však iný názor a v roku 2006 žalobný návrh paroplynu zamietol. V roku 2007 dokonca Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus. Bratislavskí teplári sa už videli ako víťazi, lenže spoločnosť Paroplynový cyklus sa nemienila vzdať.
Bratislavský paroplyn, vtedy ešte vlastnený skupinou Penta, po neúspešnom prvom boji rozohral druhý boj na Ústavnom súde SR. Ústavný súd, na ktorom akcionára paroplynu zastupoval známy kandidát na prezidenta SR a neúspešný politik Radoslav Procházka, konštatoval porušenie základných ústavných práv žalobcu, to jest Paroplynového cyklu. Okrem toho zrušil rozsudok najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súdy následne zrušili svoje rozhodnutia a v roku 2011 prvostupňový súd vyhlásil rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. Tepláreň sa ešte bránila podaním dovolania na Najvyšší súd SR, ktorý ako súd dovolací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
(NE)znalecké posudky
Na ďalšom pojednávaní v roku 2013 krajský súd rozhodol o doplnení dokazovania. Nariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Súd stanovil za znalca na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Ten dal za pravdu spoločnosti Paroplynový cyklus. Podľa Bratislavskej teplárenskej však tento ústav nebol oprávnený vypracovávať posudky v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika. Bratislavskí teplári síce navrhovali súdu, aby ustanovil znalca zo znaleckého ústavu Fakulty elektrotechniky a informatiky STU, nepochodili však. Ich znalecký posudok, ktorý si dala Bratislavská teplárenská vypracovať bol v protiklade so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity.
Začiatkom júna 2014 sa na bratislavskom krajskom súde uskutočnilo jedno z posledných súdnych konaní. Súd na ňom zamietol návrhy Bratislavskej teplárenskej na ďalšie dokazovanie, ktorého sa teplári domáhali na základe rozdielnych názorov súdnych znalcov. Zároveň súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Exekučná imunita od jednofarebnej vlády
V roku 2015 vstúpila do celej kauzy jednofarebná vláda Roberta Fica. Tá v parlamente presadila schválenie novely zákona o tepelnej energetike, ktorá zaviedla absolútnu exekučnú imunitu pre teplárne vlastnené štátom. Mal sa tak ochrániť nehnuteľný majetok teplární, peňažné prostriedky, pohľadávky ako aj iný majetok slúžiaci na výrobu a rozvod tepla. Ústavný súd SR však vo februári 2018 rozhodol, že takto nastavená exekučná imunita je protiústavná. Skupina Penta rozhodnutie ústavného súdu považoval za definitívnu bodku za celou kauzou paroplyn.
S tým, že novela zákona o teple bola protiústavná, súhlasil aj vtedajší opozičný poslanec Daniel Lipšic. Ten v pléne viackrát v rámci rozpravy upozornil, že Ústavný súd SR už v podobných veciach vyhlásil absolútnu exekučnú imunitu za protiústavnú. Vládnych poslancov obvinil, že schválením novely náročky naťahujú čas do doby, kedy rozhodne ústavný súd o jej ústavnosti či neústavnosti. Čo môže trvať aj niekoľko mesiacov, pričom počas týchto mesiacov budú skupine Penta nabiehať ďalšie úroky k už vysúdenej sume.
Vo francúzskych rukách
Penta získala bratislavský Paroplynový cyklus v privatizácii v roku 2004. Ešte pred definitívnym ukončením dlhoročného súdneho sporu sa z bratislavského paroplynového cyklu skupina Penta stiahla. Spoločnosť PPC Investments, ktorá v súčasnosti prevádzkuje bratislavský paroplyn, predala začiatkom roka 2015 firme EI Group, ktorá patrila do skupiny Istroenergo International. Spomínanú pohľadávku si však ponechala. V súčasnosti je od jesene minulého roka vlastníkom spoločnosti PPC Investments, teda bratislavského paroplynu, francúzska firma Veolia Energia.
Gorila
Spoločnosť Paroplynový cyklus prevádzkovala bratislavský paroplynový cyklus, ktorý vyrába elektrinu a teplo vďaka spaľovaniu zemného plynu. Ide o ten bratislavský paroplyn, ktorý zohral jednu z hlavných úloh v spise Gorila, ktorý mal údajne dokazovať korupciu medzi podnikateľmi a politikmi.
