Vláda pokračuje v projekte výstavby prečerpávacej Vodnej elektrárne Ipeľ. Minister životného prostredia Tomáš Taraba má do konca júna budúceho roka zabezpečiť rokovania s Európskou komisiou o aktualizovanej Koncepcii vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Aktualizovaná koncepcia totiž znova obsahuje výstavbu prečerpávacej elektrárne na rieke Ipeľ. Pre Plán obnovy a odolnosti však musí aktualizovanú koncepciu znova schváliť Európska komisia.
„Je strategicky kľúčové, aby sme mali zariadenia, ktoré dokážu stabilizovať prenosové sústavy. Prečerpávacie elektrárne pri súčasných výkyvoch cien elektriny sú obrovským prínosom. Slovensko má záujem stavať elektráreň na rieke Ipeľ. Takýto projekt je aj v súlade s koncepciou životného prostredia. Informujeme Európsku komisiu o tom, že nový koncept vodnej politiky je pred schválením,“ povedal po rokovaní vlády minister Taraba.
Opatrenia predchádzajúcej vlády
Plán vybudovať vodnú nádrž Ipeľ predchádzajúca vláda v roku 2020 zrušila, čo sa prenieslo aj do strategických dokumentov štátu. V júni 2022 vláda schválila Koncepciu vodnej politiky, kde sa konštatovalo, že štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať do výstavby vodnej elektrárni na rieke Ipeľ. V rámci aktualizácie Koncepcie vodnej politiky súčasné vedenie ministerstva životného prostredia pristúpilo k vypusteniu opatrení, ktoré prijala predchádzajúca vláda.
Vodnú elektráreň Ipeľ by mal stavať štátny podnik, Taraba a Saková majú do konca roka predložiť finančný a projektový plán
Aktualizovaná Koncepcia vodnej politiky je tak pripravená na schválenie, ale vzhľadom na pozitívne hodnotenie Európskej komisie a obdržanú platbu z plánu obnovy, musí teraz ministerstvo životného prostredia zabezpečiť rokovania s Európskou komisiou za účelom získania ich súhlasu s aktualizáciou strategického dokumentu.
Finančný a projektový plán
Minister životného prostredia Tomáš Taraba od začiatku nástupu do svojej funkcie deklaroval záujem štátu o výstavbu Vodnej elektrárne Ipeľ. Podľa neho, by túto vodnú elektráreň mal stavať štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý kontroluje jeho ministerstvo. Projekt veľkej vodnej prečerpávacej elektrárne Ipeľ definitívne ožil v júni tohto roku. Minister Taraba a ministerka hospodárstva Denisa Saková dostali od vlády za úlohu do konca tohto roka predložiť vláde finančný a projektový plán realizácie projektu Vodnej elektrárne Ipeľ.
Šéfovi regulačného úradu sa pozdávajú nové vládne energetické projekty, podporuje aj výstavbu jadrového bloku a vodnej elektrárne
O už pomaly zabudnutý projekt prečerpávacej Vodnej elektrárne Ipeľ sa zaujíma aj slovenský dominantný výrobca elektriny, Slovenské elektrárne. V nich má štát stále 34-percentný podiel. „Na projekt typu Ipeľ sa začíname dívať,“ povedal prednedávnom na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Rokovania o elektrárni
Slovenské elektrárne chcú projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ riešiť podľa svojho šéfa hneď, ako sa Slovenské elektrárne dostanú z dlhov. Čiže v horizonte dvoch, troch rokov. Elektrárne počítajú s tým, že so samotnou výstavbou takej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ, ako je plánované, sa nezačne skôr ako o tri až päť rokov.
Významný pokrok v modernizácii Vodnej elektrárne Gabčíkovo, Taraba predstavil víťaza tendra na portálové žeriavy - FOTO
O ipeľskej veľkej vodnej elektrárni už rokovali aj na pôde Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) minister Tomáš Taraba, ministerka hospodárstva Denisa Saková, predseda ÚRSO Jozef Holjenčík, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček a generálny riaditeľ podniku Vodohospodárska výstavba Peter Molda.
Strategický energetický zdroj
Za výstavbu spomínanej vodnej elektrárne je aj samotný šéf regulačného úradu. Vodnú elektráreň Ipeľ považuje Holjenčík za veľmi rozumnú možnosť ako vybudovať strategický stredoeurópsky pohotovostný akumulačný energetický zdroj s možnosťou poskytovania podporných služieb a regulačnej elektriny aj pre okolité štáty.
Štát zarába na povodni vďaka Vodnej elektrárni Gabčíkovo 1,3 milióna eur denne
„Tradičným, hoci možno investične náročnejším riešením, je práve výstavba vodných elektrární s lepšími regulačnými vlastnosťami, ktoré v oblasti rentability nemajú konkurenciu. Výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ prinesie množstvo výhod pre Slovensko, najmä v oblasti manažmentu prebytkov elektriny a vytvárania nových pracovných príležitostí,“ povedal v rozhovore pre portál SITA Energetika Holjenčík.
Vodnú elektráreň Ipeľ ešte pred necelými desiatimi rokmi chcela postaviť bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Podľa medializovaných informácií išlo o firmu, za ktorou stál známy podnikateľ Jozef Brheľ. Firme sa začiatkom roka 2015 podarilo dokonca získať pre svoj projekt od ministerstva hospodárstva osvedčenie. Bez spomínaného osvedčenia nemôže investor začať výstavbu energetického zdroja či infraštruktúry.
Osvedčenie vydal rezort hospodárstva na projekt prečerpávacej vodnej elektrárne s výkonom 560 megawattov. Investor ju chcel postaviť v katastrálnom území Ďubákovo a Ipeľský Potok nad vodnou nádržou Málinec. Následne však projekt išiel do stratena, a počas ministra hospodárstva Petra Žigu sa s projektom výstavby ipeľskej vodnej elektrárne už nepočítalo. Ako uviedol minister Taraba, jeho predchodca Ján Budaj projekt spomínanej vodnej elektrárne úplne odstavil.
Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ by s týždenným cyklom prečerpávania bola schopná presúvať víkendovú „prebytkovú” energiu z jadrových elektrární do obdobia špičkového zaťaženia v pracovných dňoch. Pritom by táto vodná elektráreň bola optimálnym vyrovnávacím prvkom nárazovej výroby veterných a fotovoltických elektrární.
Podľa starej energetickej politiky, platnej do konca roka 2014, výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ si mala vyžiadať zhruba 900 miliónov eur a mala mať výkon 600 megawattov. Podľa medializovaných informácií sa na výstavbe vodnej elektrárne chceli podieľať aj Číňania.
