Podľa Inštitútu finančnej politiky, ktorý pôsobí pri ministerstve financií, zavedením letného času sa zníži na Slovensku denná spotreba elektriny o približne 0,7 až 1,2 %. To by malo priniesť úsporu vo výške 20 až 30 miliónov eur.
Dnes je prvý deň v tomto roku, kedy začal platiť letný čas. Uplynulú noc sme teda o jednu hodinu menej spali. Na oplátku nám však bude večer dlhšie svietiť slnko. Vďaka tomu by sme mali zapnúť vo svojich príbytkoch svoje lustre o čosi neskôr. A tak by sme mali ušetriť na spotrebe elektrickej energie. Nie všetci, ktorí sa zaoberali výhodnosťou či nevýhodnosťou letného času, však súhlasia s týmto pomerne ľahkým algoritmom. Naše ministerstvo financií má na letný čas kladný názor. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií je presvedčený, že Slováci vďaka zavedeniu letného času ušetria.
Inštitút hovorí o miliónoch
Podľa Inštitútu finančnej politiky sa zavedením letného času zníži na Slovensku denná spotreba elektriny o približne 0,7 až 1,2 %. To by malo priniesť úsporu vo výške 20 až 30 miliónov eur, keďže by sme mali spotrebovať od 115 do 200 gigawatthodín elektriny menej. „Prechod na letný čas výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách. To naznačuje, že zo zavedenia letného času profitujú viac domácnosti než firmy,“ myslí si inštitút, ktorý pri výpočte spomínanej úspory pracoval s hodinovými údajmi o spotrebe elektriny.
Výhodný či nevýhodný?
Inštitút si je vedomý, že na zavedenie letného času existujú rôzne názory. Niektoré štúdie dokonca hovoria o tom, že prechod na letný čas viedol k nárastu spotreby elektriny a pohonných hmôt. Rozdielnosť záverov pripisuje Inštitút finančnej politiky odlišným metodikám, podľa ktorých jednotlivé krajiny vypočítavajú výhodnosť či nevýhodnosť letného času. „Ukazuje sa, že štruktúra energetickej spotreby v jednotlivých krajinách do veľkej miery podmieňuje ekonomické opodstatnenie letného času. Skúsenosti z iných krajín preto nie sú univerzálne platné a ich závery sa nedajú automaticky preniesť na slovenskú ekonomiku,“ uvádza inštitút vo svojej štúdii s tým, že pravidelný prechod na letný čas má v slovenských podmienkach ekonomické opodstatnenie.
Existujú aj iné dôvody
Zavedením letného času by sa nemala dosiahnuť len úspora na spotrebe elektriny. „Neskôr pridali sekundárne dôvody. Argumentovalo sa tým, že keďže väčšina ľudí je aktívnejšia vo večerných namiesto ranných hodinách, posunutie západu slnka ponúka ľuďom možnosť aktívnejšieho využitia voľného času po pracovnej dobe. Preto je letný čas populárny medzi podnikateľmi v cestovnom ruchu,“ konštatuje inštitút.
Myšlienka je stará 230 rokov
S myšlienkou podobnou letnému času sa pohrával v roku 1784 Benjamin Franklin. Ako píše internetový portál wikipedia, ten nechcel doslovne meniť čas, chcel však, aby ľudia chodili o hodinu skôr spať, čím by lepšie využili denné svetlo. Letný čas bol v praxi zavedený v roku 1916 v krajinách ako Švédsko, Nemecko či Rakúsko-Uhorsko. Podľa nášho Inštitútu finančnej politiky za posúvanie času môže prvá svetová vojna. „Všeobecný nedostatok a potreba čo najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov viedli k realizácii tohto nápadu formulovaného ešte pred začiatkom vojny,“ uvádza inštitút. Na území Československa letný čas fungoval s prestávkami už v 40-tych rokoch minulého storočia. Každoročný letný čas sa však zaviedol v bývalom Československu v roku 1979.
