Štátna tepláreň Martinská teplárenská chce vymeniť dva dvadsaťpäťročné hnedouhoľné kotly za tri kogeneračné jednotky s celkovým výkonom 66 megawattov a štyri nové horúcovodné kotly s výkonom 60 megawattov.
Spoločnosť Martinská teplárenská končí s výrobou energií prostredníctvom spaľovania uhlia. Štátna tepláreň sa rozhodla realizovať projekt zvýšenia energetickej efektívnosti výroby a ukončenia uhoľnej prevádzky. Po novom by mali tri kogeneračné jednotky s celkovým výkonom 66 megawattov a štyri nové horúcovodné kotly s výkonom 60 megawattov nahradiť dva dvadsaťpäťročné hnedouhoľné kotly.
„Účelom predkladanej zmeny je ukončenie uhoľnej prevádzky a jej nahradenie prevádzkou zariadení s priaznivejšími emisnými charakteristikami, pričom sa súčasne očakáva zvýšenie produkcie elektriny, zníženie vlastnej spotreby elektriny a podstatné zníženie produkcie odpadu zo spaľovania,“ uviedla martinská tepláreň v oznámení, ktoré už predložila štátnym orgánom.
V súčasnosti vyrába tepláreň 60 tisíc megawatthodín elektriny ročne. Po realizácii investičného plánu by to malo byť od 160 do 210 tisíc megawatthodín. „Spomínaná zmena zariadení bude viesť k podstatnému nárastu produkcie elektrickej energie, pričom zhruba 20 až 25 % z nej bude pochádzať zo spaľovania biomasy. Súčasne možno konštatovať, že s ohľadom na voľbu nových spaľovacích jednotiek bude výroba elektriny významne efektívnejšia,“ dodala tepláreň.
Po inštalovaní nových a odstránení starých výrobných jednotiek sa v martinskej teplárni zvýši spotreba zemného plynu zo súčasných 1,245 mil. metrov kubických za rok na maximálne 47 mil. metrov kubických ročne. Tepláreň predpokladá aj nárast spotreby drevoštiepky, a to z 64 tisíc ton za rok na 110 tisíc ton. Podnik by mal po realizácii svojich plánov skončiť s využívaním hnedého uhlia, ktorého v súčasnosti za rok spotrebuje 89 tisíc ton.
S realizáciou projektu chce martinská tepláreň začať koncom tohto roka. Začiatok skúšobnej prevádzky nových výrobných jednotiek odhaduje na koniec roka 2018. „K definitívnemu odstraňovaniu zariadení uhoľnej prevádzky sa prikročí až po úspešnom uvedení nových zariadení do trvalej prevádzky a osvedčení tejto energetickej koncepcie v praxi. Predpoklad je približne tri až päť rokov po povolení trvalej prevádzky. Trvanie samotnej likvidácie uhoľnej prevádzky sa odhaduje na zhruba dva až tri roky,“ uviedla tepláreň.
Zvýšenie energetickej efektívnosti výroby v Martinskej teplárenskej si vyžiada aj pokles zamestnancov, a to zo súčasných 202 na približne 140 pracovníkov. „Samotné ukončovanie a odstraňovanie uhoľnej prevádzky však bude ešte spojené s bližšie nešpecifikovanými nárokmi na pracovné sily,“ konštatovala tepláreň.
