Slovensko si zarába na ďalší problém. Tentokrát na ‚smetiarsky‘ problém.
Do roku 2035 musíme totiž recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a len maximálne 10 percent ukladať na skládky.
Pre zvyšných 25 percent, ako aj pre požadovaných 10 percent na skládkach existuje riešenie v podobe zariadení na energetické využitie odpadov, takzvané ZEVO. O výstavbe nových zariadení ZEVO sa intenzívne hovorí aj na Slovensku.
No zatiaľ je Slovensko bez nejakej ucelenej koncepcie v tejto oblasti. Ministerstvo životného prostredia SR, od ktorého sa očakáva, že „smetiarsku“ tému uchopí pevne do rúk a jasne nastaví plány štátu v danej problematike, nateraz strčilo hlavu do smetiska.
Veľa otázok, žiadna odpoveď
Rezort životného prostredia nám odmietlo reagovať na viacero otázok týkajúcich sa budúceho zhodnocovania odpadu na Slovensku. Napríklad sme sa pýtali, aké sú ciele ministerstva v oblasti energetického zhodnocovania odpadov na najbližších 5 až 10 rokov.
Súkromný sektor má záujem o vstup do projektov ZEVO avšak tieto projekty sú podľa nich investične náročne a bez podpory nerentabilné. Opýtali sme tak ministerstva či plánuje štát vytvoriť finančné nástroje na podporu výstavbu týchto zariadení, tak ako je to v okolitých krajinách, napríklad v Českej republike.
Slovensko aj naďalej zaostáva vo využívaní zelenej energie, podľa analytičky sú za tým najmä dva dôvody
Zaujímalo nás taktiež v akom štádiu sú rokovania s EIB (Európska Investičná Banka) o podpore projektov ZEVO v SR. Chceli sme vedieť, či plánuje ministerstvo životného prostredia vytvoriť novú schému, alebo rozšíriť existujúcu schému z Modernizačného fondu-HEAT na finančnú podporu projektov ZEVO.
V programovom vyhlásení vlády sa v strednodobom pláne hovorí o potrebe zariadení ZEVO. Spýtali sme sa preto ministerstva, aké kroky už urobilo na ich podporu. V neposlednom rade nás zaujímalo, že ako plánuje ministerstvo spolupracovať s miestnymi samosprávami a súkromným sektorom pri realizácií projektov energetického zhodnocovania odpadov.
Pýtali sme sa veľa, no žiadnu odpoveď sme ani po viacerých urgenciách z ministerstva nedostali.
Tri až štyri zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov
Generálny riaditeľ sekcie obehového hospodárstva z ministerstva životného prostredia Tomáš Trosko v jeseni na 6. online konferencii SmartNRGforum uviedol, že Slovensko by potrebovalo postaviť v najbližších rokoch tri až štyri veľké zariadenia na energetické využitie odpadov.
Slovensko má veľký potenciál v geotermálnej energii, využívame z neho však len jedno percento
O podobnom počte ZEVO hovoril po svojom nástupe do funkcie aj samotný minister životného prostredia Tomáš Taraba.
„Aby sme dokázali zhodnocovať vlastný odpad, ktorý produkujeme, lepším spôsobom ako je skládkovanie, potrebujeme sa k ním dopracovať čo najskôr,“ povedal v novembri minulého roka Trosko s tým, že o detailoch bude informovať samotný minister životného prostredia. Doteraz sa tak nestalo.
Záujem investorov
Dve podobné zariadenia na zhodnocovanie odpadov stoja v súčasnosti v Bratislave a v Košiciach, Tie však podľa odborníkov už onedlho nebudú postačovať. Sedem investorov aj napriek tomu, že chýba jasná koncepcia zo strany štátu, už predložilo svoje projekty ZEVO na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Záujem postaviť zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov verejne napríklad deklarovali také veľké spoločnosti ako Veolia. OLO či Slovnaft. Investori sa však stále stretávajú s bariérami, pre ktoré sa realizácia ich plánovaných investičných projektov odkladá.
Dve hlavné prekážky
Generálny riaditeľ Veolia Energia Slovensko Peter Dobrý hovorí o dvoch hlavných prekážkach. Stále nie je podľa neho jasne deklarovaná podpora výstavby ZEVO zo strany štátu. Taktiež nie je vyriešená otázka možnosti čerpania štrukturálnych fondov na takéto projekty.
Bez dotácii totiž podľa Dobrého v súčasnosti investor sám nevie realizovať projekty na energetické zhodnocovanie odpadov.
„Štát by mal povedať, že energetické zhodnocovanie odpadov je cesta, ktorou chceme ísť. Určite by takáto podpora zo strany štátu pomohla takýmto projektom,“ myslí si Dobrý, podľa ktorého by takáto jasne deklarovaná podpora pomohla aj samosprávam pri vysvetľovaní projektov ZEVO svojim občanom.
Problémy s ľuďmi?
„Keby sa mohla samospráva, ktorá je bližšie k občanom, o takúto podporu štátu oprieť, pomohlo by to celej veci,“ dodal Dobrý. Spoločnosť Veolia, ktorá v Európe už postavila desiatky ZEVO, má v zahraničí skúsenosť, že v súčasnosti už príde sama samospráva za investorom s tým, že potrebuje postaviť nejaké zariadenie na zhodnocovanie odpadov.
Slovensko stále zaostáva vo využívaní lacného tepla z odpadu, v Únii sú horšie len tri štáty
„Tam je celý proces toho pochopenia tej verejnosti úplne opačný. Verejnosť už vie, že takýto typ zariadenia vie fungovať v rámci všetkých limitov. U nás to vnímanie verejnosti voči takýmto zariadeniam je stále negatívny. Preto je tu veľmi dôležitá úloha štátu, ktorý musí povedať, že takéto zariadenia sú dôležité,“ doplnil Dobrý s tým, že verejnosť si musí uvedomiť, že výsledkom ZEVO bude nielen likvidácia ním vytvoreného odpadu ale aj vyrobená elektrina a teplo. A to pri dodržaní všetkých limitov týkajúcich sa životného prostredia.
ZEVO ako racionálna alternatíva
Zákonom o odpadoch je zodpovednosť za komunálne odpady uložená mestám a obciam. Ako uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Únia miest Slovenska (ÚMS) Daniela Piršelová, otázkou ďalšieho nakladania s odpadom sa samosprávy vážne zaoberajú.
Dokonca projekty výstavby ZEVO vnímajú ako jednu z racionálnych súčastí finálneho zhodnotenia takého odpadu, ktorý už nenájde žiadne iné uplatnenie a je možné ho využiť aspoň na výrobu energie.
„Avšak, výstavba aj povoľovanie takýchto zariadení musí byť skutočne racionálne posúdené, aby regionálne neboli vybudované nadbytočné kapacity, ktoré môžu následne deformovať želaný prístup k nakladaniu s odpadom alebo povedú k dovozu odpadu zo zahraničia,“ podotkla Piršelová.
Nejasná koncepcia štátu
Mestá a obce podľa svojej únie vnímajú, že čas skládkovania sa kráti a je potrebné hľadať alternatívu za tento spôsob nakladania s odpadom. Legislatívny chaos a nejasná koncepcia štátu však podľa Piršelovej veľmi sťažuje rozhodovanie, ktorým smerom sa vydať.
„Samosprávy, vzhľadom na ich spôsob fungovania, potrebujú na rozhodovanie oveľa dlhší čas, ako súkromný sektor. Zvažujú rôzne možnosti, napríklad, či neprevziať riešenie na svoje plecia, hoci ide o veľmi náročný proces, na ktorý sú trúfa len máloktorá samospráva. Samosprávy sa, aj s ohľadom na množstvo povinností, ktoré musia plniť, zrejme spoľahnú na súkromný sektor. Veríme, že súkromný sektor bude vedieť včas ponúknuť tie správne alternatívy,“ dodala Piršelová.
Košický kraj plánuje s firmou KOSIT výrobu vodíka z odpadu, využitie nájde ako pohonná látka (video)
Najväčším problémom v otázke budúceho riešenia odpadového hospodárstva je tak nejasná koncepcia štátu v tejto oblasti. Na jednej strane zostávajú podľa ÚMS otvorené dvere rôznym možnostiam, na druhej strane môže byť v mnohých prípadoch zbytočne vynaložená energia do prípravy riešení, ktorá stroskotá na rozhodnutí štátu z dôvodu inej predstavy.
„Postoj miest je individuálny a rozhodnutia v tejto oblasti sú politicky náročné, nakoľko verejnosť na ne veľmi citlivo reaguje. Na druhej strane, faktom zostáva, že zabezpečiť nakladanie s komunálnymi odpadmi, v súlade so zákonom, je zodpovednosť miest a obcí,“ doplnila Piršelová.
Slabá komunikácia štátu
Slabá komunikácia zo strany štátu o dôvodoch, prečo sa zaužívané spôsoby nakladania s odpadom musia meniť je podľa ÚMS ďalším problémom v celej problematike. Samosprávy, ako aj verejnosť, by mali mať jasne a zrozumiteľne vysvetlené dôvody, prečo vzniká potreba nových riešení.
„Aktuálne sa medializujú viac-menej len zámery nových zariadení, ktoré vyvolávajú nevoľu verejnosti a sú automaticky pre nich strašiakom. Dosiahnuť vyššie zmienenú mieru materiálovo-energetického zhodnotenia si vyžaduje úplne iný prístup zo strany štátu, a najmä silný záujem na príprave dlhoročnej a nemennej koncepcie a s tým súvisiacou legislatívou,“ zdôraznila Piršelová.
Za rovnako kľúčový považuje ÚMS aj zodpovedný prístup štátu voči samospráve. Štát by mal podľa únie vnímať samosprávu ako relevantného a spoľahlivého partnera, ktorý najlepšie pozná svojich obyvateľov a fungovanie či nefungovanie systémov v praxi.
Investície v desiatkach miliónov
Dnes vyjde výstavba jedného ZEVO do 150 miliónov eur. Pri dnešných cenách zhodnocovania odpadov skládkovaním nevie investor podľa Dobrého z Veolie zaplatiť celú investíciu tak, aby mu dávala ekonomický zmysel. Investori preto očakávajú, či a aké prostriedky na tieto projekty vyčlení štát.
„Poplatky za spracovanie odpadov sú dnes relatívne nízke. A navyše, je stále kde umiestňovať ten odpad na skládkach. Celý ten projekt bez finančnej podpory tak zatiaľ nie je samofinancovateľný. Využívanie odpadov na výrobu energie sa dnes pri tých poplatkoch za odpad jednoducho sám nezafinancuje. Buď by sa zvýšili poplatky, čo asi nie je cesta, ktorou by sme chceli ísť, alebo by sa dofinancoval projekt prostredníctvom napríklad štrukturálnych fondov,“ konštatoval Dobrý.
Tomáš Trosko z ministerstva životného prostredia sa na spomínanej energetickej online konferencii SmartNRGforum nechal počuť, že už v súčasnosti nie je pre silného investora problémom postaviť ZEVO na Slovensku, a to pri dodržaní všetkých potrebných limitov.
„Urobili sme prvé kroky, aby sme podporili investorov. Ak budeme vidieť že to nestačí, určite sa vieme rozprávať, ako pracovať ďalej. Naštartovali sme rýchle zmeny v zásadných veciach, ktoré môžu pomôcť investorom. Nechceme čakať a problém presúvať. Robíme dynamické zmeny tak, aby sme sa pohli v rámci odpadového hospodárstva,“ povedal pred zhruba pol rokom Trosko.
