Na programe stredajšieho rokovania vládneho kabinetu boli hneď dva koncepčné materiály, ktoré sa venovali energetickým úsporám a každý prišiel z iného ministerstva. Stratégia obnovy bytových a nebytových budov v SR z rezortu dopravy a výstavby a Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 až 2016 z ministerstva hospodárstva.
Vládny kabinet sa v stredu vo veľkom zaoberal koncepciami energetickej efektívnosti. Na program totiž prišli dve správy, jedna z diele rezortu dopravy a výstavby a druhá z ministerstva hospodárstva. Kabinet pod vedením Roberta Fica napokon oba materiály schválil.
Obnova budov
Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek na rokovanie pritom priniesol návrh Stratégie obnovy bytových a nebytových budov v SR. Podľa nej má štát každoročne obnoviť 3 %, čiže 13 374 štvorcových metrov, podlahovej plochy nebytových budov vo svojom vlastníctve. Energetická úspora by tak mala dosiahnuť za rok 52,17 gigawatthodín.
Pomôžu eurofondy
Na zvyšovanie energetickej efektívnosti by sa v programovom období 2014 až 2020 malo pritom vynaložiť spolu približne 890 mil. eur. Z toho na povinnú obnovu budov štátu je v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia možné využiť mimo bratislavského kraja 350 mil. až 370 mil. eur. „Po vyčerpaní finančných prostriedkov na obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sú v lokalitách mimo bratislavského kraja, neexistuje zatiaľ podporný finančný mechanizmus, ktorý by umožnil financovať požadovanú každoročnú obnovu v bratislavskom kraji,“ uviedlo ministerstvo dopravy, ktoré materiál pripravilo.
Ministerstvo dopravy má v spolupráci s ďalšími rezortmi a ústrednými štátnymi orgánmi pripraviť plán obnovy budov v ich vlastníctve do 30. júna 2015, a to v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy. Údaje v zozname budov štátnej správy majú aktualizovať každoročne do 30. novembra. Zároveň majú prijať organizačné opatrenia na zníženie spotreby energie pri prevádzke budov v ich vlastníctve do konca tohto roka.
Tisícky bytových domov
Obnova bytových budov by mala pokračovať v tempe 29 tisíc bytov v bytových domoch a 22 tisíc bytov v rodinných domoch ročne. Do konca roka 2013 bolo v bytových domoch obnovených 469 319 bytov, čiže 50,38 % z ich počtu. Do konca roku 2020 by sa mal počet obnovených bytov v týchto domoch zvýšiť o 203 000 na 672 319 a podiel by tak vzrástol na 72,15 %. V rodinných domoch bolo ku koncu vlaňajška obnovených 336 415 bytov (33,35 %) a do konca roku 2020 sa má ich počet zvýšiť o 154 000 a dosiahnuť 490 415 (48,61 %). „Pri uvedenom rozsahu obnovy by bytové domy v SR mali byť obnovené v roku 2029 a rodinné domy v roku 2043,“ uviedol rezort dopravy. V prípade obývaných rodinných domov by ich obnova mohla byť ukončená v roku 2036.
Desiatky miliónov z rozpočtu
Na predpokladané tempo obnovy bytových domov je potrebné vyčleňovať z verejných zdrojov nielen do roku 2020, ale až do roku 2030 každoročne okolo 110 mil. eur. Takto by boli pokryté asi len dve tretiny potrebných finančných prostriedkov na obnovu 29 tis. bytov v bytových domoch ročne. „Chýbajúce finančné prostriedky bude potrebné zabezpečiť aj z iných zdrojov, napríklad využitím finančných prostriedkov z európskych fondov, stavebných sporiteľní, komerčných bánk a vlastných zdrojov vlastníkov bytov,“ priblížilo ministerstvo dopravy.
Druhým spomínaným materiálom, ktorý na vláde prezentoval nový minister hospodárstva Pavol Pavlis. Išlo o Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2014 až 2016. Slovensko by podľa neho malo vďaka úsporným opatreniam počas troch rokov ušetriť energie v objeme 8,7 tisíc terajoulov. Slovensko by malo v spomínaných rokoch taktiež ušetriť v rámci šetrenia primárnych zdrojov energií, a to viac ako 16 tisíc terajoulov. „K plánovanému plneniu cieľa úspor energie prispejú najviac budovy, priemysel a verejný sektor. Po nich nasleduje doprava a spotrebiče,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva. Na úsporné opatrenia by malo smerovať takmer 8,4 mld. eur.
Vlani poslabšie
V rokoch 2011 až 2013 sa podarilo na Slovensku ušetriť celkovo 6,7 tisíc terajoulov energií. Plán bol pritom na úrovni 8,4 tisíc terajoulov. „Možno konštatovať, že opatrenia energetickej efektívnosti sa realizujú aj napriek neexistujúcemu stálemu zdroju financovania na opatrenia energetickej efektívnosti. Aj to je dôvod, prečo nie je v súčasnosti možné zabezpečiť plnenie cieľov úspor na 100 %,“ zdôvodnilo ministerstvo hospodárstva. Na úsporné opatrenia sa v predchádzajúcich troch rokoch vynaložilo takmer 6,5 mld. eur, pričom plánovaných bolo len niečo vyše 4,5 mld. eur.
Úsporné opatrenia sa vykonávajú v sektore budov, v sektore priemyslu pri znižovaní energetickej náročnosti výroby, vo verejnom sektore, v doprave a v obmene spotrebičov. V nasledujúcom plánovacom období sa už počíta aj s úsporami pri premene, prenose a distribúcii energií. Akčný plán energetickej efektívnosti má povinnosť každý členský štát poslať Európskej komisii každé tri roky.
