Prvý blok mochovskej elektrárne uviedli do skúšobnej prevádzky 8. júna 1998.
Prvý blok Atómovej elektrárne Mochovce spustili do skúšobnej prevádzky v ranných hodinách pred 21 rokmi 8. júna 1998. Povolenie na jej spustenie vydal po ukončení všetkých inšpekčných kontrol Úrad jadrového dozoru (ÚJD). Ešte pred spustením prevádzky ostro protestovalo susedné Rakúsko a ochranárske organizácie Greenpeace a Global 2000. Zástupcovia Global 2000 dokonca vo Viedni obsadili slovenskú ambasádu.
Vtedajší rakúsky minister zahraničných vecí Wolfgang Schüssel vyzval Európsku komisiu (EK), aby podnikla kroky proti spusteniu elektrárne do prevádzky. Slovensko všetky pochybnosti o prípadnej nedostatočnej bezpečnosti Atómovej elektrárne Mochovce odmietlo a prvý blok elektrárne začal od leta 1998 dodávať elektrickú energiu do siete.
Výstavba mochovskej elektrárne sa začala v novembri 1982, ale v roku 1991 sa pre nedostatok financií zastavila. V roku 1995 slovenská vláda schválila dostavbu dvoch blokov elektrárne po nahradení zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome, Siemens a Electricité de France.
Po aktivácii prvého bloku Atómovej elektrárne uviedli v decembri 1999 do prevádzky aj jej druhý blok. Hrubý výkon každého z blokov sa v roku 2008 zvýšil z pôvodných 440 na 470 megawattov. Bloky ročne dodajú do siete okolo 7 miliónov megawatthodín elektrickej energie, čo pokrýva viac ako štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku. Prvé dva elektrárenské bloky majú plánovanú životnosť do obdobia rokov 2058 a 2060.
Výstavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne sa pôvodne začala v roku 1987. Ich dostavbu Slovenské elektrárne obnovili 3. novembra 2008 a ich dokončenie bolo plánované na obdobie rokov 2012 a 2013. Po niekoľkých odkladoch sa uvedenie tretieho bloku do prevádzky posunulo až na začiatok budúceho roka a štvrtého o rok neskôr. Zhruba jedenásťkrát sa navyšoval aj rozpočet dostavby Mochoviec, z plánovaných 2,8 miliardy eur na súčasných 5,67 miliardy eur.
Mochovské bloky prešli podľa Slovenských elektrárni dizajnovou evolúciou s množstvom vylepšení, ktoré posúdili a odsúhlasili domáci i zahraniční experti, a spĺňajú všetky medzinárodné štandardy jadrovej bezpečnosti.
Podobne, ako to bolo pri spustení prvého bloku mochovskej atómovej elektrárne, sa aj pri spustení ďalších dvoch blokov očakávajú protesty rakúskych politikov, pre ktorých sú od konca 70. rokov jadrové elektrárne tabu. V novembri 1978 sa totiž rakúski občania v referende tesnou väčšinou vyslovili proti spusteniu už dokončenej prvej rakúskej atómovej elektrárne v Zwentendorfe. V referende 50,47 percenta rakúskych voličov hlasovalo proti a 49,53 percenta voličov bolo za spustenie atómovej elektrárne.
Nové jadrové bloky v Mochovciach budú mať po ich dokončení inštalovaný výkon po 471 megawattov, čo pokryje asi 13 percent z celkovej spotreby elektriny na Slovensku.