Ukrajinský Naftogaz dlhuje spoločnosti Trameta viac ako 20 miliónov eur. Uviedla to pre agentúru SITA právna zástupkyňa spoločnosti Trameta Miroslava Benediková. O tejto sume podľa nej rozhodli švédske súdy už v roku 2012. „Viac ako sedem rokov sa veriteľ snaží, aby ukrajinský Naftogaz svoj dlh riadne uhradil. Dlžná suma pritom nepredstavuje ani 1,4 % z mesačných tržieb ukrajinského gigantu,“ dodala Benediková.
Veriteľ je šokovaný
Spoločnosť Trameta mrzí, že tento obchodný spor sa preniesol až na Slovensko. „Sme doslova šokovaní, že ukrajinský Naftogaz sa vyhráža Slovensku zastavením dodávok zemného plynu. A to všetko len preto, že si neplní riadne svoje záväzky, čo veriteľa prinútilo začať exekučné konanie. Zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a postupu exekútora pritom potvrdili slovenské súdy, vrátane ústavného súdu,“ konštatovala Benediková s tým, že Naftogaz si splní svoje záväzky a prestane používať Slovensko ako rukojemníka.
Nové vyšetrovanie
Ukrajinská spoločnosť Naftogaz prišla na Slovensku o viac ako 19 miliónov eur. Konštatovala to v utorok na tlačovom brífingu riaditeľka firemnej komunikácie Naftogazu Aliona Osmolovska. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR totiž aktuálne podľa plynárenskej spoločnosti rozhodol zrušiť uznesenie vyšetrovateľa a nariadil orgánom pokračovať vo vyšetrovaní okolností, ktoré môžu nasvedčovať spáchaniu trestného činu obzvlášť závažného zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zločin mal byť spáchaný najmä v súvislosti s konaním súdneho exekútora pri vedení exekučných konaní voči spoločnosti Naftogaz.
„Ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz sa napriek niekoľkoročnej snahe, prostredníctvom viacerých inštancií slovenského právneho systému, doteraz nedarilo dosiahnuť spravodlivosť a zastaviť rozkrádanie svojho majetku cez pochybne realizované exekúcie na Slovensku. Teraz sa však situácia mení,“ zdôraznila Osmolovska.
Sťažnosti dlžníka sú neopodstatnené, tvrdia exekútori
Slovenská komora exekútorov (SKE) v uvedenej veci opätovne poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ všetky podania spoločnosti Naftogaz boli zamietnuté, vrátane dvoch rozhodnutí Ústavného súdu SR. Ten v oboch rozhodol, že sťažnosti dlžníka sú zjavne neopodstatnené. „Rozhodnutia Ústavného súdu považujeme za patrične a primerane vecne zdôvodnené. Pre úplnosť uvádzame, že spochybňovaný exekučný titul, na základe ktorého sa dlh vymáha, odsúhlasil na nútený výkon rozhodnutia aj na Ukrajine dňa 26. 11. 2019 Okresný súd Ševčenkovskej oblasti mesta Kyjev,“ reagovala pre agentúru SITA hovorkyňa SKE Stanislava Kolesárová.
Podstatou konania, ktorým mohli byť spáchané viaceré trestné činy, je podľa Naftogazu hneď niekoľko skutočností. Exekútor mal namiesto riadnej exekúcie majetok odovzdať tretej strane, spoločnosti Hycori GmbH, ktorá je majetkovo a personálne prepojená so spoločnosťou Trameta Kft. (spoločnosť, v prospech ktorej prebieha exekúcia). „Exekútor riadne nezdokladoval účtovné náklady exekúcie, ktoré sa medzičasom vyšplhali do závratných výšok v rádoch desiatok miliónov eur. Napriek tomu exekútor náklady na prepravu a uskladnenie zabaveného plynu účtoval ako trovy exekúcie, a bez akýchkoľvek podkladov ich od spoločnosti Naftogaz už aj vymohol bez toho, aby sa vymáhaná pohľadávka znížila,“ dodala Osmolovska. Exekútor podľa nej tiež oficiálne účtoval spoločnosti Naftogaz sumu 0,75 eura za jednu megawatthodinu plynu mesačne. Trhové ceny sú však podľa Naftogazu viac ako dvojnásobne nižšie.
Spoločnosť Hycori GmbH, ktorú vybral exekútor, podľa ukrajinskej plynárenskej spoločnosti nemala a nemá žiadne oprávnenie k poskytovaniu činností skladovania zemného plynu, ktoré je regulovanou činnosťou. Naftogaz tak na základe všetkých skutočností tvrdí, že mu doteraz vznikla škoda vo výške 19 miliónov eur.
„Okresný súd Bratislava II schvaľoval exekúcie bez toho, aby dostatočne preveril oprávnenosť výšky nákladov spojených s exekúciou. Súd sa pritom uspokojil s formálnymi dokladmi o cene skladovania od Hycori, ale už sa vôbec nezaoberal tým, či bol vôbec plyn skutočne skladovaný, po akú dobu, v akom objeme, a koľko bolo skutočne platené reálnym prevádzkovateľom skladovania a prepravy, kedže Hycori bolo len prostredníkom,“ povedala Osmolovska.
Sťažnosti na exekútora
Hodnota zhabaného plynu bola podľa spoločnosti Naftogaz exekútorom vybraným znalcom určená na sumu viac než 38 miliónov eur. „Exekútor tento plyn predal iba za 19 miliónov eur, a to bez toho, aby čokoľvek ubudlo z dlhu Naftogazu, t.j. v rozpore so zákonom použil všetko na pokrytie fiktívnych služieb spoločnosti Hycori, namiesto zníženia dlhu. Zabezpečenie zemného plynu spoločnosti Naftogaz a jeho predaj súdnym exekútorom v exekučnom konaní tak bolo celkom neúčelné. Jediným účelom tohto postupu bolo poškodenie spoločnosti Naftogaz a obohatenie sa spoločnosti Hycori vo výške 19 miliónov eur aj napriek tomu, že skutočná výška ich nákladov je pritom nejasná a nepodložená,“ dodala Osmolovska. Napriek všetkému však podľa nej Slovensko ostáva dôležitým partnerom Naftogazu. „S týmto nemá nič spoločné,“ konštatovala Osmolovska.
Exekútori sa bránia
Komora exekútorov pripomína, že Slovensko nie je účastníkom konania. Podľa medzinárodných dohovorov, predovšetkým podľa Newyorského dohovoru o uznávaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, je však povinná zabezpečiť exekúciu rozhodnutí medzinárodných arbitrážnych súdov bez ohľadu na to, kto je dlžníkom. „Čo sa týka samotného výkonu exekúcie v Upovedomení o začatí exekúcie je vždy dlžník upozornený na náklady, ktoré porušovaním jeho právnych povinností vzniknú. Zároveň má možnosť zaplatiť dlh dobrovoľne; čo sa týka nákladov exekúcie je súdny exekútor povinný postupovať hospodárne, avšak výška nákladov nesmie byť prekážkou vykonania exekúcie,“ dodala Kolesárová.
Dlžník podľa SKE neplatil svoj dlh viac ako sedem rokov, nevyužil žiadnu možnosť na dobrovoľné plnenie dlhu, preto obvinenia, že náklady exekúcie boli vzhľadom na špecifickú komoditu vysoké, sú nanajvýš účelové. „Postup súdneho exekútora je však v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku,“ zdôraznila Kolesárová s tým, že Slovenská republika je povinná exekúciu rozhodnutia medzinárodného arbitrážneho súdu zabezpečiť, inak by porušila svoje medzinárodné záväzky. „Hoci je zrejmé, že predmetný spor má aj politický kontext, v právnom štáte je neprípustné, aby do výkonu spravodlivosti zasahovali predstavitelia cudzej moci. Takýto postup by mohol znamenať zasahovanie do národnej suverenity, ako aj nezávislosti justície,“ uzavrela Kolesárová.
