Správu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov považuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) za neprehľadnú a rizikovú. Dôvodom sú zložité zmluvné a majetkové vzťahy medzi štátnymi spoločnosťami a súkromnými dodávateľmi v takzvanom agentúrnom modeli. Spravovanie týchto zásob zabezpečuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktorá v roku 2013 prevzala časť povinností Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR). „Transformácia však neprispela k plánovanému zlepšeniu verejných financií; naopak vzniklo takmer 200 miliónov eur neproduktívnych výdavkov, čo následne pocítili v cenách pohonných hmôt spotrebitelia,“ informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Obmedzené právomoci
NKÚ sa nepozdáva, že štát má v agentúre obmedzenú priamu rozhodovaciu právomoc. A to aj napriek jeho väčšinovému 70-percentnému podielu. Zvyšný podiel držia súkromné spoločnosti pôsobiace na trhu s pohonnými látkami. „Napríklad o predaji časti zásob môžu rozhodovať len vybraní podnikatelia,“ dodal Papajčík. NKÚ ďalej zistil, že SŠHR v rokoch 2017 až 2019 nedostatočne kontrolovala skutočný stav a kvalitu zásob ropy a ropných produktov.
Ďalším nedostatkom zisteným kontrolou je, že Slovensko nemá schválené núdzové a pohotovostné plány pre prípad ropnej núdze. Hrozí, že zodpovedné subjekty nebudú schopné rýchlo a efektívne reagovať na potrebu uvoľňovania núdzových zásob. „Absentovali aj strategicko-plánovacie koncepcie, ktoré by určovali strednodobé ciele a vízie, čím by sa odstránili rozhodovania „ad hoc“, ktoré sa často robia v časovej tiesni a predstavujú riziko nehospodárneho a neefektívneho vynakladania verejných finančných zdrojov,“ doplnil Papajčík.
Elektrickí "kúrenári" by už mali myslieť na výmenu ističov alebo tarify
Dostatočné zásoby ropy
Zákon stanovuje minimálny limit núdzových zásob na kalendárny rok ako množstvo, ktoré zodpovedá minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby. Tak ako v minulosti pri štátnom modeli, tak aj pri agentúrnom modeli od roku 2013 malo Slovensko oficiálne zabezpečené zásoby ropy na požadovaných 90 dní, respektíve viac. „Problematická je však kontrola skutočného plnenia a kvality týchto zásob. SŠHR nevykonávala systematické kontroly a ani komplexnú fyzickú kontrolu množstva, kvality a dostupnosti núdzových zásob,“ upozornil Papajčík.
Kontrola NKÚ sa zamerala na politiku strategickej bezpečnosti v oblasti núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v rokoch 2017 až 2019 v dvoch subjektoch, a to v Správe štátnych hmotných rezerv a v Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. „Súčasné nastavenie systému považujeme za neprehľadné a zložitejšie v porovnaní so štátnym modelom. Vzájomné vzťahy všetkých aktérov sú prepojené zložitými zmluvnými, finančnými a majetkovými vzťahmi, čo zvyšuje riziko netransparentnosti a nedôveryhodnosti samotného systému,“ konštatoval Papajčík.
Mikuš: Slovensko pomohlo predísť blackoutu v Európe. Aj vďaka svojim jadrovým elektrárňam
Výsledky kontroly putujú na parlamentný výbor a vládu
Výsledky kontroly zasiela predseda kontrolného úradu Karol Mitrík na prerokovanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Upozorňuje tiež vládu na potrebu komplexne zanalyzovať a zefektívniť nastavenie systému správy núdzových zásob v SR, a schválenie núdzového plánu pre prípad stavu ropnej núdze. „Bude tiež potrebné posilniť rozhodovacie právomoci štátu v orgánoch Agentúry pri zachovaní kontrolných mechanizmov vybraných podnikateľov na úrovni dozornej rady,“ uzavrel Papajčík.
