Talianskemu Enelu a štátu sa ani po takmer desiatich rokoch nepodarilo vyrovnať sa za privatizáciu 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Aj tento fakt môže zohrať pri predaji elektrární dôležitú úlohu.
Exkluzívne rokovania medzi talianskym Enelom a českou energetickou skupinou Energetický a průmyslový holding (EPH) o predaji majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární stále pokračujú. Trvajú už vyše mesiaca. Ako to s predajom slovenského dominantného výrobcu elektriny nakoniec dopadne tak zatiaľ nie je známe. Jedno je však isté. Strany musia vyriešiť aj otázku vyrovnania za privatizáciu z roku 2006 medzi štátom, ktorý si ponechal 34-percentný podiel v elektrárňach a talianskym Enelom. Tí sa totiž v privatizačnom procese dohodli, že sa po uzatvorení transakčných dokumentov pozrú detailnejšie na konečnú hodnotu Slovenských elektrární. Teda, či štát bude z kúpnej sumy vo výške 840 miliónov eur Talianom vracať, alebo či si taliansky investor za elektrárne ešte doplatí. Aj keď na stole bolo z jednej či druhej strany viacero návrhov, ako túto otázku uzavrieť, k dohode neprišlo ani po takmer desiatich rokoch.
(Ne)ochota zo strany štátu
„Táto téma ešte uzatvorená nie je,“ zopakovala pre portál vEnergetike.sk známy fakt hovorkyňa ministra hospodárstva Miriam Žiaková. Na otázky, či štát rokuje s Enelom o danej problematike, a ak nie, tak prečo, hovorkyňa nereagovala. Aj po vyjadreniach z apríla tohto roku, kedy uviedla, že vyrovnanie privatizačného doplatku nie je predmetom aktuálneho rokovania sa zdá, že štát v súčasnosti nemá záujem túto otázku otvárať a už vôbec nie uzatvoriť ju ešte pred predajom akcií vlastnených talianskym Enelom. Taliani tak majú pri rokovaniach s novým potenciálnym investorom z časti zviazané ruky, keďže de facto ešte nie je definitívne uzatvorená ani pôvodná privatizácia z minulého desaťročia.
Dohoda všetkých troch
Právnik so skúsenosťami z energetickej oblasti, ktorý si neželal byť menovaný, tvrdí, že sa nedá vylúčiť možnosť štátu a spoločnosti Enel dojednané záväzky v transakčných dokumentoch na základe vzájomnej dohody zmeniť. „K takýmto zmenám môže dôjsť aj v rámci komplexného riešenia transakcie odpredaja podielu spoločnosti Enel v Slovenských elektrárňach tretej strane, a to v rámci jednaní všetkých troch účastníkov procesu. To znamená Enelu, štátu a nového nadobúdateľa v rámci schvaľovania transakcie,“ myslí si právnik.
Lepšia kúpna cena?
Ak sa štát pred predajom 66-percentného podielu Slovenských elektrární nedohodne s Enelom na vyrovnaní za privatizáciu môže to byť určitá výhoda v podobe nižšej predajnej ceny pre nového majiteľa akcií. Podľa analytika z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Petra Marčana, s najväčšou pravdepodobnosťou preberie podmienku vyrovnania sa spolu s kupovaným podielom nový vlastník. „Samozrejme, že riziko súvisiace s možnosťou, že bude za Slovenské elektrárne ešte doplácať, zohľadní vo svojej dohode s Enelom,“ konštatoval Marčan.
Jahnátkov nulový variant
Ako prvý prišiel s riešením vyrovnania sa medzi Enelom a štátom minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek ešte počas prvej vlády Roberta Fica. Minister vláde predložil v októbri 2009 návrh, ako sa s Enelom vyrovnať. Pracovný názov spomínaného návrhu bol „Nulový variant“. Minister Jahnátek totiž navrhol vládnemu kabinetu, aby súhlasil s tým, že štát nebude žiadať doplatok za elektrárne, pričom Enel sa taktiež vzdá svojich dodatočných finančných nárokov. Janátek vtedy tvrdil, že prijatím takéhoto návrhu ušetrí štát 193 miliónov eur. Podľa Jahnátka totiž Enel mohol na základe privatizačných zmlúv podpísaných pri predaji elektrární získať spomínanú sumu. Tá sa podľa ministra mala skladať z dodatočného ocenenia majetku Slovenských elektrární vo výške zhruba 80 miliónov eur. Zvyšok mali tvoriť prostriedky, ktoré elektrárne v minulosti poskytli na činnosť Združenia Dunaj. Nulový variant však narazil na nesúhlas vtedajšieho koaličného partnera, stranu SNS. Tá požadovala od Talianov za elektrárne bližšie nešpecifikovanú sumu doplatiť. Návrh nulového variantu tak putoval do šuflíka.
Pavlis chcel doplatok
Nasledujúcej krátkej vláde Ivety Radičovej sa otázku vyrovnania vyriešiť nepodarilo. Dostala sa k nej teda znova súčasná vláda Roberta Fica, tentokrát pozostávajúca len z ministrov nominovaných jeho stranou Smer-SD. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Tomáša Malatinského sa k celému problému vyjadrilo až koncom roka 2012, čiže necelý rok po nástupe. Hovorca ministra Stanislav Jurikovič vtedy pre agentúru SITA povedal, že sa pokračuje v analyzovaní, či má Enel za kúpu slovenského dominantného výrobcu elektriny doplatiť, alebo mu má štát časť sumy vrátiť. Vytvorila sa pracovná skupina, ktorá mala celý problém nanovo rozlúsknuť. Termín si kompetentní radšej nedali. Na dlhú dobu nastalo v danej veci znova ticho. Po necelých dvoch rokoch vládnutia súčasnej jednofarebnej vlády prišlo ministerstvo hospodárstva s riešením. Rezort vedený už ministrom Pavlom Pavlisom, oznámil, že bude od Enelu žiadať za privatizáciu elektrární doplatok 200 miliónov eur. Od vtedy však o tejto záležitosti opäť nehovorí.
