Podporu z verejných zdrojov by mali dostať len OZE, ktoré spĺňajú kritéria udržateľnosti a nezhoršujú kvalitu životného prostredia.
Na Slovensku je potrebné preferovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktoré nezaťažujú životné prostredie. Sú o tom presvedčení ekológovia z Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý je analytickým útvarom Ministerstva životného prostredia SR. „Pre jednotlivé obnoviteľné zdroje budú do roku 2020 vypracované pravidlá a kritéria ich udržateľného využívania. Podpora z verejných zdrojov a ďalšia legislatívna podpora bude akceptovateľná iba u OZE, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a preukázateľne nebudú zhoršovať kvalitu životného prostredia,“ uviedol inštitút v novej Envirostratégii 2030.
Kritika OZE
Ekológovia nešetrili vo svojej stratégii kritikou ani pri obnoviteľných zdrojoch energií. Pri každom energetickom zdroji vidia väčšie či menšie riziko pre kvalitu životného prostredia. „Uhoľné a atómové elektrárne potrebujú na svoju prevádzku veľké zdroje chladiacej vody. Biomasové elektrárne potrebujú veľké množstvá biomasy, ktoré môže viesť k zvyšovaniu tlaku na chránené územia. Veterné elektrárne je zase nutné citlivo umiestňovať do lokalít mimo migračných trás vtákov a netopierov a mimo lokality významných z hľadiska histórie alebo kultúry. Jadrová energetika nemá vyriešený problém bezpečného uloženia vysoko rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva. Zásahy vodných elektrární do vodného toku treba vyhodnotiť a citlivo kompenzovať,“ napísali v stratégii.
Podľa predstáv ekológov by sa mali v budúcnosti zmierňovať vplyvy vodných elektrární na hydrológiu riečnych ekosystémov spriechodňovaním bariér na tokoch, napríklad úpravou manipulačných poriadkov s prepúšťaním vhodných prietokov s ohľadom na biotopy. Slnečné elektrárne by sa mali umiestňovať hlavne na strechách budov, parkoviskách alebo brownfieldoch, či pôdach nižšej kvality. „Pri geotermálnej energii je nutné sa zamerať na spätnú injektáž vôd do horninového prostredia a minimalizovať výpuste do povrchových tokov,“ dodali ekológovia.
Podpora lokálnych zdrojov
Slovensko by sa malo podľa Envirostratégie 2030 taktiež zamerať na podporu lokálnych zdrojov na úkor veľkých centralizovaných zdrojov. „Tie si vyžadujú vyššie náklady na prenos a distribúciu elektriny a neponúkajú dostatok regionálnych nízkouhlíkových pracovných miest. Preto je nutné odstrániť administratívne a legislatívne prekážky, ktoré obmedzujú využívanie regionálnych a lokálnych potenciálov obnoviteľných zdrojov a obmedzujú vlastnícku účasť obcí, miestnych firiem a obyvateľov,“ zdôraznili ekológovia, ktorí veľký priestor vidia aj vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. „Slovensko má aj napriek zvyšujúcej sa energetickej účinnosti stále vysoký potenciál úspor energie a energetickej efektívnosti, keďže energetická náročnosť našej ekonomiky je stále takmer dvakrát vyššia, než je priemer EÚ,“ upozornili.
Väčšia informovanosť
Ekológovia sú presvedčení, že verejná podpora environmentálne škodlivých činností bude postupne utlmená. „Škody na majetku, zdraví a životnom prostredí by mal plne hradiť pôvodca znečistenia. Bude sa vyhodnocovať vplyv energetiky na životné prostredie. Spaľovanie uhlia je napríklad dlhodobo vážnou environmentálnou a zdravotnou záťažou,“ konštatuje sa v stratégii ekológov z Inštitútu environmentálnej politiky, ktorí by radi zvýšili transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch.
