Bratislavská teplárenská, ktorá dodáva teplo pre vyše 40 % bratislavských domácností, je v exekučnom konaní, a má zablokované účty. Všetko súvisí s prehratým súdnym sporom medzi bratislavskou teplárňou a spoločnosťou Paroplyn Holdings Limited, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta.
Necelú polovicu bratislavských domácností môže nastávajúca zimná vykurovacia sezóna nemilo prekvapiť v podobe studených radiátorov. Ide o zákazníkov Bratislavskej teplárenskej. Tá sa totiž dostala do nelichotivého stavu. Na výrobcu tepla je vydané exekučné konanie a má zablokované účty. Všetko súvisí s prehratým súdnym sporom medzi bratislavskou teplárňou a spoločnosťou Paroplyn Holdings Limited, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta. „Firma Paroplyn Holdings Limited podala začiatkom augusta tohto roka súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Bratislavská teplárenská by už mala mať v rukách upovedomenie o začatí exekúcie a o blokovaní peňažných prostriedkov na ich bankovom účte,“ povedal pre portál vEnergetike.sk dobre informovaný zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Teplári exekúciu potvrdili
Bratislavská teplárenská informácie o exekučnom konaní a blokovaní účtov potvrdila. „Začiatkom septembra tohto roku sme boli upovedomení o začatí exekúcie a blokovaní nášho bankového účtu,“ povedala hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková. Tá netajila, že sa tepláreň pre exekúciu nachádza v krízovom stave. „Zablokovanie finančných prostriedkov a majetku nám bráni realizovať prípravy na vykurovaciu sezónu a zabezpečiť tepelnú pohodu pre viac ako 40 % domácností v Bratislave,“ zdôraznila Galandáková. Spoločnosť Paroplyn Holdings Limited sa chce prostredníctvom exekučného konania dostať k viac ako 26 miliónom eur, ktoré vyhrala v súdnom spore.
Chceli sa vraj dohodnúť
Penta tvrdí, že sa s bratislavskou teplárňou chcela dohodnúť. „Bratislavskej teplárenskej sme aj písomne ponúkli dohodu a rokovali sme s nimi o nej. Návrh zahŕňal odpustenie časti dlhu a pomoc pri zabezpečení financovania vyplatenia záväzku tak, aby nebolo ohrozené finančné fungovanie bratislavskej teplárni – t.j. dlhšia doba splatnosti a štandardné úrokové podmienky,“ reagoval pre portál vEnergetike.sk hovorca Penty Martin Danko. Prečo k dohode nedošlo nechcel komentovať. „To je skôr otázka na Bratislavskú teplárenskú,“dodal Danko.
Nečinnosť odmietajú
Bratislavská teplárenská prehrala súdny spor so spoločnosť Paroplyn Holdings Limited koncom júna. Vtedy Krajský súd SR v Bratislave dal v súdnom spore o zmluve o odbere tepla z bratislavského Paroplynového cyklu za pravdu spoločnosti Paroplyn Holdings Limited, so sídlom na Cypre. Na základe rozhodnutia súdov jej tak musí bratislavská tepláreň zaplatiť za neodobraté teplo vyrobené v bratislavskom paroplyne vyše 26 miliónov eur. Teplári tvrdia, že od rozhodnutia bratislavského krajského súdu vykonali viacero krokov na svoju obranu. Prvým z nich bolo podanie mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd SR. „Generálny prokurátor SR podal dňa 31. júla mimoriadne dovolanie, pričom zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutých rozsudkov,“ doplnila Galandáková. Od podania dovolania sa teplári snažia získať od Najvyššieho súdu SR potvrdenie o podaní mimoriadneho dovolania. „Do dnešného dňa sme potvrdenie nedostali. A to aj napriek dvom písomným žiadostiam, viacerým telefonickým urgenciám a osobnej účasti na Najvyššom súde SR,“ podotkla Galandáková.
Protiprávna exekúcia?
Výrobca tepla je presvedčený, že exekúcia voči jej firme je protiprávna, keďže Najvyšší súd SR má na stole mimoriadne dovolanie od generálneho prokurátora, čím sa mala odložiť vykonateľnosť rozhodnutia krajského súdu. Teplárenská firma sa tak obrátila na exekučný súd, Okresný súd Bratislava II, aby exekúciu zastavil. „Trikrát sme vyzvali súd na rozhodnutie o zastavení exekúcie. Do dnešného dňa exekučný súd nijako nerozhodol. A to aj napriek upozorneniu z našej strany, že vykonávaním exekučných úkonov hrozí riziko značných hospodárskych škôd. Zarážajúce je, že bratislavský okresný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na tretí pracovný deň od požiadania,“ konštatovala Galandáková.
Penta to vidí inak
Podľa Penty je exekučné konanie štandardným krokom. „V prípade, že by sme si nárok nezačali exekučne uplatňovať v 60-dňovej lehote, došlo by k jeho premlčaniu,“ upozornil Danko, ktorý nechcel nateraz konkretizovať ďalšie kroky v celej kauze. „Bratislavská teplárenská využila mimoriadne opravné prostriedky. Do doby kým nebude o nich rozhodnuté, nie je možné žiadne ďalšie kroky realizovať,“ konštatoval Danko.
Mlčiaci fond
Portál vEnergetike.sk oslovil so žiadosťou o odpovede na otázky ohľadom tejto kauzy aj Fond národného majetku SR. Ten je totiž jediným akcionárom Bratislavskej teplárenskej. Zaujímalo nás, aké kroky fond po júnovom rozhodnutí krajského súdu v danej veci vykonal, či mal snahu dohodnúť sa s druhou stranou na riešení celej situácie, respektíve čo má v pláne urobiť preto, aby niektorí Bratislavčania nezostali počas nasledujúcej vykurovacej sezóny bez tepla. Odpovede sme však od hovorkyne ministra hospodárstva Miriam Žiakovej, ktorá podľa našich informácií stále zastáva aj funkciu hovorkyne fondu, nedostali.
Za všetkým je zmluva
Celý problém vznikol v roku 1999. Vtedy Západoslovenské energetické závody a Paroplynový cyklus podpísali zmluvu o povinnom odbere tepla. Pätnásťročná zmluva mala garantovať schopnosť splácať poskytnutý úver na výstavbu paroplynu od Európskej investičnej banky vo výške 51 miliónov eur. Zmluva sa podpísala na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od bratislavského paroplynu neodobrali. Spoločnosť Bratislavská teplárenská zdedila zmluvu potom, čo sa Západoslovenské energetické závody rozdelili na tri akciové spoločnosti – Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika. Penta sa dostala k zmluve v roku 2004, keď sprivatizovala počas vládnutia Mikuláša Dzurindu, Paroplynový cyklus.
Dvanásťročný súdny spor
Na základe vyššie spomínanej zmluvy sa v roku 2003 Paroplynový cyklus domáhal zaplatenia vyše 9 miliónov eur za neodobraté teplo. Tepláreň odmietala za neodobraté teplo zaplatiť. Začal sa teda súdny spor. Ten Bratislavská teplárenská považuje za netransparentný a poškodzujúci záujmy štátnej teplárenskej spoločnosti. „Sme presvedčení, že súdy a kompetentné orgány mohli a ešte aj môžu tento problém, ktorý spôsobila pravicová vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004, keď predala akcie ziskového štátneho podniku do súkromných rúk, vyriešiť. Paroplynový cyklus mohol totiž podnikať iba s dvomi štátnymi podnikmi, a to s nami a Slovenskými elektrárňami. Treba uviesť, že spoločnosť Paroplynový cyklus mala garantovanú zmluvu na odber elektrickej energie a tepla za garantované ceny,“ uzavrela Galandáková. Penta naopak zmluvu založenú na princípe „take or pay“, kde si odberateľ rezervuje určitú kapacitu, pričom následne za túto kapacitu platí bez ohľadu na to, či zmluvné množstvo fyzicky odoberie, alebo nie, považuje v energetike za štandardnú. „Dôvodom takéhoto kontraktu v prípade bratislavského paroplynu je navyše fakt, že paroplynový cyklus nemal možnosť ponúknuť teplo vyrobené pre Bratislavskú teplárenskú iným zákazníkom, ktorých monopolne obsluhuje v príslušných bratislavských lokalitách práve bratislavská tepláreň,“ dodal na záver Danko.
