Nové budovy by mali byť od roku 2030 s nulovými emisiami. Vyplýva to z návrhu revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorú v stredu predstavila Európska komisia (EK). Je jednou z posledných predstavených legislatív v balíku Fit-for-55.
Revízia obsahuje opatrenia, ktorých cieľom je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby Európska únia splnila svoje klimatické ciele v roku 2030.
Informovala o tom v tlačovej správe Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).
Väčší dôraz na obnoviteľné zdroje
Platforma Budovy pre budúcnosť v súvislosti s revíziou spomínanej smernice apeluje na Vládu SR, aby ďalej pokračovala v nastavených politikách a programoch a ďalej zintenzívňovala podporu kvalitnej obnovy ako nástroja na dekarbonizáciu.
„Nová revízia kladie väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách a taktiež navrhuje zákaz financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov. Významné zmeny prinesie taktiež nová definícia hĺbkovej obnovy, nový koncept renovačných pasov a minimálne požiadavky na existujúce budovy,“ zhodnotil analytik BPB Richard Paksi.
Slováci prejavili záujem o využívanie obnoviteľných zdrojov do roku 2035, chcú ich namiesto plynu
Budovy spotrebúvajú v Európskej únii 40 percent energie a sú zodpovedné za 36 percent emisií skleníkových plynov.
Už v roku 2010 však bola zavedená povinnosť, aby boli všetky nové budovy od roku 2021 na úrovni s takmer nulovou potrebou energie.
Novinka v energetickom certifikáte
Európska komisia ale zvyšuje požiadavky na nové budovy, ktoré majú byť od roku 2030 s nulovými emisiami. Pomocou obnoviteľných zdrojov by mali vyrobiť toľko energie, koľko spotrebujú.
Zároveň sa majú po novom uvádzať v energetickom certifikáte aj emisie budovy vyprodukované počas jej celého životného cyklu.
Nemecká vláda plánuje sprísniť systém príspevkov na kúpu elektrických áut, chce taktiež ukončiť spaľovanie uhlia
Významnou zmenou je taktiež povinnosť pripraviť národný Akčný plán obnovy budov, ktorý by mal nahradiť súčasné Dlhodobé stratégie obnovy budov.
Reálne kroky chýbali
Tie posledné, ktoré členské štáty pripravili, neobsahovali dostatok záväzných krokov, ktoré by zabezpečili dekarbonizáciu sektora budov do roku 2050.
„S touto novou povinnosťou sa plne stotožňujeme. Rovnakú kritiku si totiž vyslúžila slovenská stratégia. Poukazovala na nutnosť významných krokov, ale žiadne nenavrhovala. Vznikla tak stratégia, ktorou sme si splnili povinnosť, ale reálne kroky na zlepšenie stavu s budovami nepriniesla,“ poznamenala Nikodemová.
