Vládny kabinet nateraz rozhodol o prerušení potrebných legislatívnych prác a odložil rozhodnutie o pristúpení k Protokolu z 1997, ktorý mení Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou.
Poistné za škody spôsobené jadrovou udalosťou sa zatiaľ pre našich prevádzkovateľov jadrových zariadení nebude zvyšovať. Protokol z 1997, ktorý zmenil a doplnil Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963, síce hovorí o zvýšení limitu zodpovednosti, ale Slovensko zatiaľ k nemu nepristúpi. Vládny kabinet totiž nateraz rozhodol o prerušení potrebných legislatívnych prác, a odložil rozhodnutie o pristúpení k Protokolu na rok 2017. „Dobrovoľným pristúpením k Protokolu z 1997 by sa síce potenciálne zvýšila ochrana poškodených, no v protiklade s reálnym skutočným ekonomickým zaťažením prevádzkovateľov jadrových zariadení,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Úradu jadrového dozoru SR Zuzana Hosťovecká, ktorá upozornila, že pristúpenie k protokolu nie je povinné.
Miliónové navýšenie
Ak sa Slovensko rozhodne pristúpiť k Protokolu z 1997, tak sa dvaja držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení, Slovenské elektrárne a Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), musia pripraviť na zmeny poistných zmlúv. Limit zodpovednosti pri energetických jadrových zariadeniach by totiž vzrástol z 300 miliónov na 360 miliónov eur. Limit pri jadrových zariadeniach neenergetických, pri vyraďovaní všetkých jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov by sa zvýšil zo 185 miliónov na 360 miliónov eur. „Pri energetických zariadeniach by teda išlo o nepatrné zvýšenie poistného, zatiaľ čo pri neenergetických zariadeniach a preprave by bolo poistenie zvýšené približne dvojnásobne,“ dodala Hosťovecká. Viac by sa teda pristúpenie k Protokolu z 1997 dotklo štátnej akciovej spoločnosti JAVYS, ktorá prevádzkuje neenergetické zariadenia a stará sa o prepravu rádioaktívnych látok.
Vidia riziká aj pozitíva
Úrad jadrového dozoru upozorňuje, že pri rozšírení rozsahu jadrovej škody by mohli mať spomínané podniky komplikácie. Nie to totiž isté, že by komerčné poisťovacie domy boli ochotné ich poistiť. „V prípade neochoty alebo neschopnosti poisťovacích subjektov poistiť prevádzkovateľov jadrových zariadení by bolo zrejme nevyhnutné pristúpiť k použitiu verejných zdrojov,“ uviedla Hosťovecká. Medzi výhody pristúpenia k Protokolu z 1997 radí úrad vylepšenie politického obrazu Slovenska v Európskej únii a zvýšenie ochrany potenciálnych poškodených.
Hlavné zmeny
Okrem už spomínaného zvýšenia minimálneho limitu zodpovednosti za jadrovú škodu sa v Protokole z 1997 geograficky rozšíril okruh škôd, za ktoré nesie operátor zariadenia zodpovednosť i na tie škody, ktoré boli spôsobené mimo územia zmluvných štátov. Protokol z 1997 taktiež rozširuje okruh škôd aj na environmentálne škody a iné ekonomické ujmy. Viedenský dohovor z 1963 ustanovuje za jadrovú škodu len stratu na živote, akýkoľvek úraz spôsobený osobe alebo stratu, či poškodenie majetku, ktoré vyplývajú z rádioaktívnych produktov, či odpadu. Vo Viedenskom dohovore z 1963 ako aj v Protokole z 1997 prevádzkovateľ nezodpovedá za jadrovú škodu zapríčinenú jadrovou udalosťou, ktorá je priamym následkom ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, občianskej vojny alebo povstania. „Rozdiel ale je pri jadrovej škode, ktorá vznikla priamym následkom závažnej prírodnej katastrofy výnimočného charakteru. Viedenský dohovor z 1963 ustanovuje, že tento liberačný dôvod môže štát, v ktorom sa jadrové zariadenie nachádza, vylúčiť. Pri Protokole z 1997 sa toto už za liberačný dôvod nepovažuje,“ dodala Hosťovecká.
Ďalšia pracovná skupina
Pristúpením k Protokolu z 1997 sa bude zaoberať novovytvorená pracovná skupina. Bude zložená z viacerých zástupcov. Pod vedením Úradu jadrového dozoru SR budú analyzovať pristúpenie Slovenska k protokolu aj odborníci z ministerstiev hospodárstva, financií, spravodlivosti, životného prostredia, zdravotníctva, či zahraničných vecí. Do medzirezortnej pracovnej skupiny môžu svojich zástupcov delegovať aj Národná banka Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska, Kancelária Slovenského jadrového poisťovacieho poolu, Slovenské elektrárne a JAVYS. Do konca marca 2017 musí úrad jadrového dozoru predložiť na rokovanie vlády správu o stave a vývoji európskej legislatívy o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody.
