Keby počas ostatných vyše desiatich rokov vyriešili politici problém s energetickou chudobou na Slovensku, nemuseli by teraz pri zvyšovaní cien energií trepať dve na tri. Lenže na miesto riešení doniesli ministerstvá vedené či už pravičiarmi alebo ľavičiarmi pri tejto téme len a len hádky.
Jedno ministerstvo vravelo, že takto to bude najlepšie, druhé si zároveň ťukalo na čelo, že čo to je preboha za návrh. A tak roky plynuli a o energetickej chudobe sa písalo len v médiách. Pardon, sem tam vyšla zo štátnych orgánov nejaká viac či menej predražená analýza.
Všetko nakoniec vlastne stroskotalo na tom, ako vlastne určiť energeticky chudobnú rodinu.
Patrí medzi energetickú chudobnú rodinu aj politikmi obľúbená babka z Oravy, ktorá bohužiaľ zostala v trojgeneračnom trojposchodovom dome nakoniec sama, ale musí ho vykurovať? Alebo patrí medzi energetickú chudobnú rodinu tá, ktorá síce zarába viac ako priemerný plat, ale v dobrej viere si pred 20 rokmi postavila dvojposchodový dom na východnom Slovensku aj s plynom aj s elektrinou, len aby nevykurovala svoju domácnosť s drevom?
Jasne 1 242 milionárov (to číslo je čisto vymyslené, lebo ani toto číslo nevedeli politici presne definovať) s vykurovanými bazénmi na Slovensku by sme mohli hneď vyškrtnúť a zaradiť ich faktúry do tarify, že by im pri vyúčtovaní za energie prišlo zle. Ale ani to politici nedokázali. Nedokázali zamestnať svojich analytikov, aby zobrali všetky tie premenné a stanovili jasný vzorec.
Nikto z politikov nenašiel alebo lepšie povedané nechcel nájsť ten správny kľúč. A preto nech sa ani dnes netvária, že na rýchlo vytvoríme nejakú tarifu, kde pri platení za energie zachránime tých chudobných.
Znova budeme, ak bude silná vôľa v koalícii, odkázaní na plošné rozdávanie nejakých vratiek. A znova horko zaplače nielen slovenský energetický trh a štátny rozpočet, ale aj už spomínaná babka z Oravy, lebo dostane vo vratkách zhruba toľko ako “vykurovač“ bazénu.
A veselo okolo cien energií bude ešte len budúci rok, kedy sa budú stanovovať ceny energií na rok 2023. Lebo čo teraz dokazujú energetické trhy s cenami elektriny či plynu nedokážu sanovať už žiadne politické „skvelé“ nápady. A to ani keby na čele krajiny boli takí parádni diktátori ako tí z Venezuely.
