Obmedzenie obnoviteľných zdrojov, naopak podpora uhlia a bridlicového plynu. Taká je vízia energetickej politiky nášho severného suseda na najbližšie roky. Konštatuje to agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenia poľského premiéra Donalda Tuska. Jeho krajina pritom v súčasnosti spolieha predovšetkým na energiu z uhlia, ktorého majú Poliaci obrovské zásoby. Až 90 % spotrebovanej elektriny totiž vyrobia práve z tohto paliva.
Odborníci pritom Poľsku predpovedajú, že zásoby uhlia im vystačia minimálne na ďalších 150 rokov. Miestna vláda však napriek tomu už teraz hľadá alternatívne zdroje, najmä v snahe priblížiť sa k cieľom Európskej únie v oblasti emisií skleníkových plynov. „Chceme mať obnoviteľné zdroje energie. Ale čierne a hnedé uhlie a čoskoro aj bridlicový plyn, zostanú našimi hlavnými energetickými zdrojmi. Tam je budúcnosť energetického sektora,“ vyhlásil na otvorení veľtrhu uholného priemyslu v poľských Katowiciach Tusk.
Ako ho ďalej citovala agentúra AFP, tamojšia vláda sa rozhodla, že obnoviteľné zdroje energií, ktoré síce považujú za „významný doplnok“ poľského energetického sektora, bude obmedzovať do takej miery, ako to pravidlá Európskej únie umožnia.
Poľská vláda totiž verí, že ťažba bridlicového plynu z vlastných ložísk by mohla krajine zabezpečiť energetickú nezávislosť od Moskvy. Jeho zásoby majú Poliaci viac ako slušné. Optimistické odhady hovoria až o vyše 1,9 bil. metrov kubických, čo sú tretie najväčšie rezervy v Európe po Nórsku a Holandsku.
Žiadna väčšia ťažba sa však zatiaľ u našich severných susedov nekoná. Minimálne množstvá začala podľa AFP ťažiť len pred mesiacom na severe Poľska spoločnosť Lane Energy Poland, ktorá je kontrolovaná americkým energetickým gigantom Conoco Philips. Zatiaľ ide totiž iba o skúšobnú ťažbu.
Nie všetkým energetickým zdrojom sa však v budúcnosti v Poľsku ujde toľko pozornosti, ako uhliu a bridlicovému plynu. Teda okrem spomínaných obnoviteľných zdrojov. Zdá sa totiž, že sa na sever od našich hraníc pomaly prestáva rozprávať aj o projektoch na výstavbu atómových elektrární. Plány Varšavy pritom hovorili o investíciách za 9 až 12 mld. eur do prvých dvoch jadrových elektrární do roku 2024, čím sa mal uspokojiť dopyt na rastúcom energetickom trhu.
Avšak ešte v júni podľa agentúry AFP Tusk vyhlásil, že v tomto smere zrejme nastane omeškanie, keďže zemný plyn, vrátane toho z bridlíc, sa na globálnom trhu stáva menej nákladnou alternatívou. Na tohtotýždňovom vystúpení o energetickej stratégii Poľska v Katowiciach už však poľský predseda vlády jadrovú energiu nespomenul vôbec.
