Prevádzkovatelia jadrových elektrární na Slovensku, medzi ktorých patria Slovenské elektrárne či Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, budú prispievať na výkon Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) viac. Kým doteraz spoločnosti držiace povolenie na prevádzku jadrového zariadenia platia ročne 383,38 eura za každý inštalovaný megawatt, od budúceho roka by to mal byť 766,76 eura. „K zvýšeniu poplatku prichádza kvôli nárastu finančných nárokov súvisiacich s výstavbou nových jadrových zariadení a tiež kvôli potrebe zabezpečovať výkon činností aj prostredníctvom externých osôb na komerčnej báze,“ zdôvodnil svoje kroky v novele Atómového zákona ÚJD.
„Potrebujeme taktiež nutne zabezpečiť realizáciu výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti“, dodal ÚJD. Práve absenciu výskumu nám vyčítala misia IRRS (Integrated regulatory review service), ktorá je vykonávaná pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Pevnú sumu na výkon jadrového dozorného orgánu budú platiť aj spoločnosti, ktoré na Slovensku majú na starosti vyraďovanie jadrových elektrární. Štátna akciovka, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, tak po novom zaplatí úradu ročne viac ako 107 tisíc eur za etapu vyraďovania jadrovej elektrárne A1 a takmer 530 tisíc eur za etapu vyraďovania jadrovej elektrárne V1. Obe vyraďované elektrárne sa nachádzajú v Jaslovských Bohuniciach.
V novom Atómovom zákone plánuje ÚJD implementovať európsku smernicu, vďaka ktorej sa formuluje politika nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom. „Cieľom je chrániť pracovníkov a širokú verejnosť pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia. Smernica prioritne nevenuje pozornosť technicko-bezpečnostným aspektom nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom. Vytvára skôr rámec, v rámci ktorého členské štáty majú vytvoriť filozofické, spoločenské, politické, legislatívne a ekonomické predpoklady, aby boli technické a bezpečnostné riešenia dosiahnuteľné,“ spresnil úrad.
Smernica má pre verejnosť zabezpečiť poskytovanie potrebných informácií v súvislosti s nakladaním s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom. „Samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť,“ konštatoval ÚJD.
