V našich Poradniach respektíve Seriáloch sme sa už venovali kotlom na biomasu, kozubom a krbom či tepelným čerpadlám. Tentoraz sme sa rozhodli pozrieť na atraktívnosť a výhodnosť plynových kotlov.
Slovensko zažíva už druhý rok po sebe zimnú sezónu, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani od nás južnejšie položené krajiny. Keďže okrem vyššie položených miest na Slovensku nám cez zimu dáva tepelnú pohodu samotná pani zima, málokto rozmýšľa nad tým, ako tepelnú pohodu zabezpečiť sám. Investície do kúpy nových kotlov na elektrinu, biomasu či na zemný plyn sa tak odkladajú na neskoršie. Na obdobie, kedy budeme, ak niekedy ešte budeme, zažívať poctivé zimné mesiace. A to aj napriek tomu, že vykurovanie rodinných domov zhltne až 83 % z celkovej spotreby energií a bytov približne 64 %. V našich Poradniach respektíve Seriáloch sme sa už venovali kotlom na biomasu, kozubom a krbom či tepelným čerpadlám. Tentoraz sme sa rozhodli pozrieť na atraktívnosť a výhodnosť plynových kotlov. Plyn ako pohodlný zdroj energie totiž v súčasnosti ničia politické hry odohrávajúce sa na východ od nás.
Plyn = spoľahlivý zdroj
Aj napriek hrozbe plynovej krízy si zemný plyn ako komodita zachoval svoju spoľahlivosť. V kombinácii s tvrdeniami všetkých dodávateľských spoločností, že sú schopné dodávať plyn aj v prípade vypuknutia plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou, sa dá s týmto tvrdením súhlasiť. Škoda, že to tak nebolo pred šiestimi rokmi, keď slovenskí odberatelia zažili jedinú plynovú krízu so všetkým čo k tomu patrí, teda aj s úplným odstavením dodávok plynu. Keby sme už vtedy boli na niečo také pripravení, nemusel by plyn dostať ranu do svojej povesti.
Zopár výhod
Plyn má okrem iného výhodu v pohotovom výkone. Stačí len otočiť gombíkom, škrtnúť zápalkou a teplo z plynu cítime okamžite. Pri použití plynu tak odpadá čas potrebný na zahriatie zariadenia. Naopak, po vypnutí plynu je dodávka tepla okamžite prerušená, bez strát akumulovaného tepla pri chladnutí. Výhodou plynu oproti ďalším komoditám sú aj jeho zásoby. Životnosť overených využiteľných zásob zemného plynu je viac ako šesťdesiat rokov a jeho celkové geologické zásoby postačujú na vyše sto rokov. K plynu má dnes prístup väčšina obyvateľov Slovenska. Po Holandsku sme druhou najviac plynofikovanou krajinou v Európe. Na Slovensku je v súčasnosti plynofikovaných 2 234 obcí z celkového počtu 2 891 obcí. Z toho vyplýva, že prístup k zemnému plynu na Slovensku má 94 % obyvateľov.
Aké plynové kotle poznáme?
Plynové kotly rozdeľujeme do troch základných skupín. Ide o plynové kotly podľa spaľovania plynu v horáku, podľa prenosu tepla horákom a podľa možnosti umiestnenia. Plynové kotly podľa spaľovania plynu v horáku poznáme s atmosferickým horákom, s pretlakovým horákom (tzv. turbo) a kondenzačné. Podľa prenosu tepla horákom poznáme kotly s konvečným účinkom a so sálaním. Podľa možnosti umiestnenia sú kotly stacionárne alebo závesné. Do kotla s pretlakovým horákom je vzduch privádzaný ventilátorom a mieša sa spolu s plynom. Vynúteným premiešaním plynu so vzduchom sa znižuje potrebný prebytok vzduchu na spaľovanie. Účinnosť tohto kotla sa môže pohybovať od 92 až do 94 %. Kotly so sálavým horákom sa plyn so vzduchom pred horákom naplno premieša a na spaľovacej keramickej doske dochádza k bezplamennému (katalytickému) spaľovaniu. Vo všeobecnosti sálavý horák môže byť pretlakový alebo atmosférický. Prenos tepla sálaním je účinnejší a zároveň pri tomto spaľovaní je nižší vznik emisií NOx v spalinách. Pri nízkoteplotných a kondenzačných kotlov ide o moderné kotly druhej a tretej generácie. Teplota spalín pri nízkoteplotných kotloch klesá pod 130 °C a teplota vratnej vykurovacej vody je pod 65 °C. Ak znížime teplotu spalín v kotle pod rosný bod, uvoľní sa ešte vo výmenníku kotla skupenské teplo kondenzácie vodnej pary, vtedy hovoríme o kondenzačných kotloch. Pri ochladzovaní spalín pod rosný bod sa využije uvoľnené skupenské teplo vodnej pary. Týmto môže stúpnuť celoročný stupeň využitia tepla kotla o 10 až 12 % a v určitých prípadoch dosiahnuť až hodnotu 106 až 108 %.
Do čoho sa oplatí investovať?
Plynový kotol si vieme dnes zadovážiť aj za 1 100 eur. Kúpiť sa však dajú aj drahšie. Napríklad kondenzačný plynový kotol stacionárny nás môže vyjsť aj na necelých 3 tisíc eur. Náš najväčší dodávateľ zemného plynu, Slovenský plynárenský priemysel, porovnal jednotlivé druhy energií prostredníctvom, ktorých domácnosti svoje príbytky vykurujú, pripravujú si teplú vodu, či varia. Do úvahy bral nielen náklady na danú komoditu, ale napríklad aj náklady na dopravu paliva či pomernú časť investičných nákladov pri 15 ročnej životnosti daného zariadenia. Pri vykurovaní prostredníctvom zemného plynu sa celkové ročné náklady na palivá a elektrinu v domácnosti pohybujú okolo 2 100 eur. Najmenšie ročné náklady na palivá a elektrinu v domácnosti na úrovni zhruba 1 600 eur vyšli pri vykurovaní palivovým drevom. Nasleduje čierne či hnedé uhlie, pri ktorých sa celkové ročné náklady pohybujú na úrovni zhruba 2 000 eur. Najviac zaplatia domácnosti, ktoré sa rozhodli vykurovať elektrinou či propánom. Pri týchto komoditách sa celkové ročné náklady na palivá a elektrinu v domácnosti pohybujú nad troma tisíckami eur.
Ak si chcete bližšie porovnať ročné náklady na palivá a elektrinu v domácnosti pri jednotlivých druhoch vykurovania podrobné tabuľky vypracované Slovenským plynárenským priemyslom si môžete pozrieť tu:
