Nezaradení poslanci Juraj Miškov a Martin Chren chceli v zákone zaviesť subjektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu na plynomeroch. Dodávateľ plynu by tak musel preukázať odberateľovi, že svojim konaním mu naozaj spôsobil škodu.
Opozičným poslancom Národnej rady SR (NR SR) sa nepodarilo zmeniť zákon o energetike. Nezaradení poslanci Juraj Miškov a Martin Chren chceli v zákone zaviesť subjektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu na plynomeroch. Dodávateľ plynu by tak musel preukázať odberateľovi, že svojim konaním mu naozaj spôsobil škodu, a je teda povinný túto škodu, vrátane ušlého zisku, nahradiť. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním odberateľa by tak nebolo možné od odberateľa automaticky vymáhať úhradu škody spôsobenej na plynomere. Poslanci parlamentu ich návrh však neposunuli do druhého čítania.
„Cieľom tohto zákona bolo chrániť odberateľa, ktorý je dnes povinný, na základe objektívnej zodpovednosti, uhrádzať škodu, ktorú veľakrát nespôsobil. Toto konanie voči odberateľovi je krajne nespravodlivé,“ myslia si nezaradení poslanci, podľa ktorých sa veľakrát stáva, že odberateľovi dodávateľ len oznámi, že mal poškodenú plombu na svojom plynomere, a je tak zodpovedný za neoprávnený odber plynu a musí zaplatiť škodu a ušlý zisk. „Odberateľ sa tak nemá ani možnosť presvedčiť, či k poškodeniu naozaj došlo, nehovoriac už o tom, kto toto poškodenie naozaj v skutočnosti zavinil. Preto by k vymáhaniu vyčíslenej škody a ušlého zisku malo dochádzať až potom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou. Preto sme chceli zaviesť subjektívnu zodpovednosť,“ konštatovali poslanci.
Poslanci parlamentu nedali šancu ani ďalšiemu opozičnému návrhu o ochrane národnej bezpečnosti v oblasti zahraničných investícií. Návrh, ktorý do parlamentu predkladali nezaradený poslanec Miroslav Beblavý a poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská, hovoril o tom, že pri predaji strategického majetku v oblasti obranyschopnosti a energetickej bezpečnosti musí byť potrebný súhlas vlády. Kabinet sa mal pri vydaní stanoviska opierať o stanovisko Bezpečnostnej rady SR, ktorá mala zabezpečiť do 90 dní vypracovanie podkladu o bezpečnostných rizikách a výhodách pre Slovensko. Podľa poslanca Beblavého bola inšpiráciou na vypracovanie návrhu zákona situácia v Slovenských elektrárňach, v ktorých chce spoločnosť Enel predať svoj podiel, pričom jedným z možných záujemcov o tento podiel je ruská spoločnosť Rosatom.
