Z hľadiska agregovaného medzinárodného obchodu nepredstavujú Ukrajina a Rusko významných partnerov pre Slovensko. Detailný pohľad však podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka ukazuje významnú závislosť na dovoze strategických surovín z Ruskej federácie, a to najmä plynu.
Zníženie závislosti na ruskom plyne
Európa však inú cestu, než dovoz, ani nemá, keďže vlastné zdroje plynu sú tu minimálne. Bez ohľadu na ďalší vývoj konfliktu bude EÚ, ale aj samotné národného štáty, v najbližších rokoch nepochybne podľa Horňáka zamestnaná intenzívnymi debatami o tom, ako znížiť svoju závislosť od jedného štátu a rozložiť potreby medzi viacerých dodávateľov.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Z pohľadu slovenského zahraničného obchodu netvorí Ukrajina ani Rusko významný podiel na jeho celkovej výkonnosti. Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi percento nášho exportu a prichádzalo pol percenta importu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského exportu tam smerovalo asi 1,6 %, ruský import tvoril asi 3 %.
„Dôležitejšie, než relatívne nízke percentá, je pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovinách z Ruska. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy a príbuzných produktov sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 %,“ konštatuje analytik.
Ohrozené dodávky plynu a ropy
Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku podľa neho spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva.
Okrem priameho vplyvu na Slovensko však nesmieme podľa analytika zabúdať na nepriame vplyvy cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem. Pandémia ukázala, aké prepletené sú dodávateľské reťazce. Práve priame a nepriame dodávateľské siete skúmala aj Európska centrálna banka (ECB) vo svojom článku venovanom dopadu zníženia dodávok plynu.
Biden je v prípade prekročenia ukrajinských hraníc Rusmi pripravený konať, nebude plynovod Nord Stream 2
Ukázalo sa, že 10-percentné zníženie dodávok plynu by znížilo vytvorenú pridanú hodnotu v eurozóne o asi 0,7 %, ak by neprišlo nahradenie iným zdrojom.
Výpadky by ohrozili výrobu
V prípade Slovenska model ukázal zníženie pridanej hodnoty asi o 1,6 %, čo je podľa Horňáka najvyšší pokles spomedzi skúmaných krajín.
Dôležitú úlohu totiž zohráva štruktúra ekonomiky a potreba energií, ktorá je najvyššia v odvetviach ako výroba a spracovanie základných kovov, ťažba a dobývanie, ale aj výroba papiera, chemických produktov či výrobkov z dreva.
Ministerstvo kriví trh s plynom a teplom. Domácnostiam sa oplatí vrátiť k veľkým teplárom (rozhovor)
„V prípade na Slovensku významného automobilového priemyslu ide najmä o nepriame vplyvy v dôsledku veľkého množstva vstupov z rôznych odvetví,“ pokračoval analytik.
Migračná kríza
Je tiež podľa Horňáka možné, že prípadný vojenský konflikt na Ukrajine by priniesol aj vyšší tlak na verejné financie, a to nielen prostredníctvom vyšších nákladov na obranu, ale aj prostredníctvom výdavkov na humanitárne účely, keď by sa na slovenské územie mohlo dostať veľké množstvo azylantov.
Súčasťou sankcií voči Rusku by mohol byť aj plynovod Nord Stream 2
V neposlednom rade prídu podľa Horňáka takmer určite intenzívnejšie debaty o energetickej sebestačnosti Európy. „Nech už tento konflikt dopadne akokoľvek, Európska únia bude oveľa viac pracovať na zabezpečení alternatívnych dodávok energií a hľadaní spôsobov, ako to dosiahnuť hoc aj v dlhšom horizonte. Procesy prechodu na zelené technológie tak budú výrazne zrýchľovať,“ dodal Horňák.
