Vysoké ceny energií ako kľúčový rizikový faktor pre podnikanie nebol už dávno spomínaný tak často, ako je tomu tento rok. Potvrdzuje to aj reprezentatívny prieskum ČSOB medzi viac ako 300 zástupcami podnikateľskej sféry, ktorý pripravila s agentúrou Datank.
Viac o téme: Energetická kríza
V ňom necelá polovica opýtaných uviedla, že už urobila kroky na zníženie spotreby, poväčšine išlo o väčšie podniky a najčastejšie o zníženie o maximálne 10 %.
Spotrebu obmedzovali ešte pred krízou
„Čiže nemôžeme hovoriť o dramatickom obmedzení spotreby a na základe našich rozhovorov s klientmi vieme, že to je tým, že už pred rastom cien tejto komodíty sa snažili čo najviac obmedzovať spotrebu. Je to logické, nakoľko náklady na energie patrili vždy k tým kľúčovým vstupom pre ich prevádzku a fungovanie,” vysvetľuje manažérka segmentu pre riadenie mikro a malých podnikov v ČSOB Dáša Polláková.
Podnikatelia môžu získať finančnú podporu na inovácie v energetike, projekt by mal pomôcť prekonať súčasnú krízu
Pri pohľade na konkrétne kroky, ako šetria, drvivá väčšina sa snaží znížiť spotrebu na osvetlení priestorov. Či už svietia menej alebo prešli na energeticky menej náročne svietenie.
Úspory hľadajú aj vo vykurovaní. Buď sa snažia vykurovať menej, respektíve investovali do zateplenia alebo nových technológii vykurovania, aby tieto náklady znížili. Pätina firiem ušetrila na výrobe. Z prieskumu tiež vyplýva, že len 31 % firiem vidí ďalší priestor pre úspory v nasledujúcom polroku.
Odrážajú sa vyššie náklady na cenách?
Logicky sa natíska otázka, či a do akej miery vyššie náklady na energie premietajú do cien. Väčšina opýtaných tak zatiaľ neurobila. Vyjadrilo sa tak 55 % opýtaných. Naopak, z väčšej časti alebo úplne tieto náklady do cien premietlo už 38 % firiem. Zvyšok firiem toto zdražovanie primietlo do konečných cien len z časti.
Záujem podnikateľov o kompenzácie za drahé energie je nižší ako sme očakávali, tvrdí Hirman. Kritický bude budúci rok
Analýza indexu očakávaní
Popri odpovediach na aktuálnej ekonomické výzvy ČSOB v spomínanom prieskume pravidelne meria aj všeobecný sentiment firiem, a to cez tzv. index očakávaní. V ňom analyzuje to, ako sa im darí v oblasti dopytu, plánovaných investícií a plánovaných zmien v podnikaní či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Index má rozsah -100 až +100 bodov.
„Po tom, čo sa jeho hodnoty začali po COVID-19 opatrne zvyšovať, vidíme teraz opäť pokles do záporného pásma na -9,6 bodu. Najväčší nárast skepticizmu vidíme v prípade očakávaného vývoja dopytu, nakoľko jeho pokles očakáva v nasledujúcom období až 46 % opýtaných. V porovnaní s jarou 2020 sú však menej optimistickí aj v oblastí spomínaných investícii a rozvoja podnikania,“ dodáva Polláková.
