Projekt veľkej vodnej prečerpávacej elektrárne Ipeľ definitívne ožil. Ako uviedol po stredajšom rokovaní vlády minister životného prostredia Tomáš Taraba, on a ministerka hospodárstva Denisa Saková majú do konca tohto roka predložiť vláde finančný a projektový plán realizácie projektu vodnej elektrárne Ipeľ.
„Súbežne s tým začneme rokovania aj o tom, kto by to vedel realizovať, aké konzorcium by tam vedelo vzniknúť, aké finančné náklady to obnáša,“ povedal Taraba.
Podnik sa musí dostať z dlhov
O už pomaly zabudnutý projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa zaujíma aj slovenský dominantný výrobca elektriny, Slovenské elektrárne.
Slovensko možno bude mať ďalšiu veľkú vodnú elektráreň, záujem o zabudnutý projekt majú aj Slovenské elektrárne
„Na projekt typu Ipeľ sa začíname dívať,“ povedal prednedávnom na stretnutí s novinármi predseda predstavenstva Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Slovenské elektrárne chcú projekt výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ riešiť podľa svojho šéfa hneď, ako sa podnik dostane z dlhov. Čiže v horizonte dvoch, troch rokov.
Oživenie projektu
Elektrárne počítajú s tým, že so samotnou výstavbou takej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ, ako je plánované, sa nezačne skôr ako o tri až päť rokov.
Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sa začal vracať opäť do hry po nástupe súčasnej vlády. Začiatkom roka minister životného prostredia Tomáš Taraba v návrhu aktualizácie vodnej politiky zrušil zákaz prípravy či investovania do projektu spomínanej prečerpávacej elektrárne.
Rokovali už aj na pôde ÚRSO
O ipeľskej veľkej vodnej elektrárni už rokovali aj na pôde Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) minister Taraba, ministerka hospodárstva Denisa Saková, predseda ÚRSO Jozef Holjenčík, generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček a generálny riaditeľ podniku Vodohospodárska výstavba Peter Molda.
Holjenčík chce podporovať zmysluplný rozvoj OZE, potenciál pre veľké zelené projekty však nevidí
Vodnú elektráreň Ipeľ ešte pred necelými desiatimi rokmi chcela postaviť bratislavská akciová spoločnosť Hyco. Podľa medializovaných informácií ide o firmu, za ktorou stál známy podnikateľ Jozef Brheľ.
Firme sa začiatkom roka 2015 podarilo dokonca získať pre svoj projekt od ministerstva hospodárstva osvedčenie. Bez spomínaného osvedčenia nemôže investor začať výstavbu energetického zdroja či infraštruktúry. Osvedčenie vydal rezort hospodárstva na projekt prečerpávacej vodnej elektrárne s výkonom 560 megawattov.
Budaj projekt úplne odstavil
Investor ju chcel postaviť v katastrálnom území Ďubákovo a Ipeľský Potok nad vodnou nádržou Málinec. Následne však projekt išiel do stratena, a počas ministra hospodárstva Petra Žigu sa s projektom výstavby ipeľskej vodnej elektrárne už nepočítalo. Ako uviedol minister Taraba, jeho predchodca Ján Budaj projekt spomínanej vodnej elektrárne úplne odstavil.
Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ by s týždenným cyklom prečerpávania bola schopná presúvať víkendovú “prebytkovú” energiu z jadrových elektrární do obdobia špičkového zaťaženia v pracovných dňoch. Pritom by táto vodná elektráreň bola optimálnym vyrovnávacím prvkom nárazovej výroby veterných a fotovoltických elektrární.
Podľa starej energetickej politiky, platnej do konca roka 2014, výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ si mala vyžiadať zhruba 900 miliónov eur a mala mať výkon 600 megawattov. Podľa medializovaných informácií sa na výstavbe vodnej elektrárne chceli podieľať aj Číňania.
