S generálny riaditeľom SEPS Miroslavom Obertom sme sa rozprávali o investíciách do elektrických vedení na hornej Nitre, o nových vedeniach medzi Slovenskom a Maďarskom či o problémoch s neplánovanými tokmi elektriny.
SEPS realizuje veľkú investičnú akciu v Bystričanoch, kde by mala zrekonštruovať trafostanicu. Tento projekt je podľa ministra hospodárstva Petra Žigu dôležitý hlavne pre ukončenie dotovania uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny. V akom štádiu je v súčasnosti celý projekt?
Áno, v elektrickej stanici (ESt) Bystričany, kde je v súčasnosti prevádzkovaná 220 kilovoltová (kV) rozvodňa a transformácia 220/110 kV, sa realizuje výstavba novej rozvodne 400 kV, transformácie 400/110 kV, novej prevádzkovej budovy, vlastnej spotreby ESt a ďalších súvisiacich objektov. Tento projekt je v štádiu realizácie a priamo súvisí aj s projektom výstavby dvojitého 400 kV prenosového vedenia v trase Križovany – Bystričany – Horná Ždaňa, ktoré zabezpečí napájanie novej 400 kV rozvodne Bystričany na napäťovej hladine 400 kV. V trase medzi Bystričanmi a Križovanmi je vedenie už v realizácii, na trasu medzi Hornou Ždaňou a Bystričanmi sme vo fáze získavania potrebných povolení. Práce v dotknutých rozvodniach Križovany a Horná Ždaňa, kam budú tieto vedenia zaústené, sú tiež v pokročilom štádiu.
Stihne SEPS realizovať projekt do roku 2021, 2022, ako to deklaroval minister hospodárstva?
Áno, predpokladáme, že celý uvedený súbor stavieb bude dokončený načas. V Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave preto urobíme maximum. Už v roku 2020 má byť do prevádzky uvedené vedenie 400 kV Križovany – Bystričany a jeden transformátor 400/110 kV v tejto novej elektrickej stanici. Ostatné súvisiace zariadenia budú do prevádzky uvádzané postupne tak, aby sme dodržali všetky harmonogramy a zmluvne dohodnuté termíny s dotknutými užívateľmi prenosovej sústavy.
Bude teda región hornej Nitry z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok elektriny pripravený na útlm baníctva?
Nepredpokladáme, že po prijatých technických opatreniach odstávka elektrárne Nováky, a teda výpadok výroby elektriny z tohto zdroja, spôsobí v regióne hornej Nitry problémy s bezpečnosťou a spoľahlivosťou zásobovania elektrickou energiou z prenosovej sústavy. Vyššie spomínaná transformácia 400/110 kV bude kapacitne plne dostačujúca na zásobovanie dotknutej distribučnej sústavy spoločnosti SSD. Dovolím si tvrdiť, že tento projekt SEPS dokonca vytvorí podmienky pre pripojenie potenciálnych nových investorov v regióne a pre ich spoľahlivé zásobovanie elektrickou energiou, pretože kapacitne je možné našimi vedeniami „dopraviť“ do tejto oblasti väčšie množstvo elektriny, než dokázali vyrobiť dva bloky v Novákoch.
V roku 2017 sa Slovensko definitívne dohodlo s maďarským prevádzkovateľom prenosovej sústavy na výstavbe dvoch nových vedení. V akom stave sú tieto projekty?
Tu musíme rozlišovať stav projektu na slovenskej strane a stav projektu na maďarskej strane. Ak dovolíte, komentovať budem iba slovenskú časť projektu. Naša spoločnosť je v súčasnosti vo fáze obstarávania realizátora stavby oboch vedení. Pre vedenie 2×400 kV Gabčíkovo (SK) – Gönyű (HU) – Veľký Ďur (SK) očakávame ukončenie procesu výberu približne v septembri alebo októbri 2019 a pre vedenie 2×400 kV Rimavská Sobota (SK) – Sajoivánka (HU) asi v júni 2019. Verím, že vzhľadom na množstvo času a energie mojich kolegov, ktoré týmto projektom venovali, ako aj na vynaložené prostriedky, sa nám podarí tieto termíny dodržať, a že čo najskôr začneme so samotnou výstavbou tak, aby sme do konca roka 2020 mali vedenia postavené a uvedené do prevádzky. Maďarský prevádzkovateľ prenosovej sústavy taktiež v rámci povinných reportov pre EK a ACER uvádza, že by malo dôjsť k splneniu bilaterálne dohodnutého termínu na uvedenie oboch nových vedení do prevádzky, a tým je 31. december 2020.
Čo prinesú dve nové vedenia s Maďarskom pre Slovensko?
Sprevádzkovaním týchto vedení dôjde k výraznému zvýšeniu prenosovej kapacity cezhraničného profilu medzi Slovenskom a Maďarskom. Ide o toľkokrát opakované problémy s tzv. kruhovými tokmi z dôvodu nadvýroby z veterných parkov na severe Európy. Navýšenie prenosovej kapacity a odľahčenie existujúcich vedení slovensko-maďarského profilu sa opakovane potvrdzuje ako v interných analýzach a výpočtoch SEPS, tak i v analýzach a výpočtoch v rámci združenia ENTSO-E. Okrem toho, vedenia pomôžu sústave aj po uvedení blokov č. 3 a 4 atómovej elektrárne Mochovce do prevádzky, resp. akéhokoľvek veľkého zdroja v danej lokalite. Pre prenosovú sústavu predstavujú tieto prepojenia významný stabilizačný prvok zvyšujúci bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektrizačnej sústavy SR ako celku.
V roku 2017 ste taktiež podpísali memorandum s Ukrajinou o zmodernizovaní spoločného elektrického vedenia medzi Veľkými Kapušanmi a ukrajinským Mukačevom. Je tento projekt stále reálny?
Cezhraničný profil medzi Slovenskom a Ukrajinou je z pohľadu prevádzky prepojených nadnárodných sústav aj po uvedení nových 400 kV cezhraničných vedení medzi Slovenskom a Maďarskom do prevádzky stále dôležitým prvkom a preto sa zástupcovia SEPS a UKRENERGO (prevádzkovateľ prenosovej sústavy na Ukrajine) zhodli, že 400 kV cezhraničné vedenie Veľké Kapušany (SK) – Mukačevo (UA) je potrebné zachovať v prevádzke aj po predpokladanom ukončení jeho životnosti, čo je na slovenskej strane rok 2030 a na ukrajinskej už rok 2023. SEPS má zahrnutú inováciu tohto 400 kV cezhraničného vedenia vo svojom investičnom pláne a bude zahrnutá aj v pripravovanom dokumente „Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2020 – 2029“. V priebehu roku 2019 by mali prebiehať bilaterálne diskusie SEPS a UKRENERGO ohľadom stanovenia technického riešenia rekonštrukcie a možného časového harmonogramu inovácie, resp. výstavby nového 400 kV vedenia na Ukrajinu, pričom vplyv na technické riešenie, najmä na požadovanú prenosovú schopnosť inovovaného vedenia, môže mať aj stav a harmonogram prípravných prác na synchrónnom pripojení elektrizačných sústav Ukrajiny a Moldavska k elektrizačným sústavám kontinentálnej Európy, teda k sústave ENTSO-E.
Hrozí našej elektrizačnej prenosovej sústave stále blackout pre nekontrolovateľné toky elektriny, ktoré sa šíria Európou pre nedostatočnú prenosovú sieť medzi Rakúskom a Nemeckom?
V rozsiahlom kontinentálnom európskom prepojenom systéme sa šíria extrémne javy veľmi rýchlo a niektoré z nich nesú aj riziko black-outu. Miera rizika z nekontrolovateľných tokov elektriny vznikajúcich skôr vo vnútri nemeckej prenosovej sústavy je minimalizovaná už vykonanými opatreniami. Aktuálne je riziko zlyhania v prepojenom systéme vyvolávané inými príčinami. Vzhľadom na veľké cenové rozdiely medzi niektorými obchodnými hodinami, najmä skokovou zmenou ceny špičkovej elektriny od šiestej hodiny rannej dochádza z dôvodu nábehu, resp. odstávky výrobných jednotiek k skokovým zmenám frekvencie, ktoré atakujú limitné hodnoty pre stabilnú prevádzku, čo by mohlo spôsobiť kolaps.
Vzhľadom na deklarované ukončenie výroby elektriny z jadra a uhlia v Nemecku a prechod na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) očakáva SEPS v budúcnosti ešte väčšie problémy s nepredvídateľnými tokmi elektriny?
Masívna výstavba veterných elektrární na severe Nemecka na pevnine aj v mori bez adekvátneho rozvoja prenosového systému logicky spôsobuje problémy. Ak sa s nimi Nemecko nebude schopné vyrovnať, nezvládne narastajúce toky ani ich sústava. Očakávame, že po rokoch plánovania posilniť vnútorný nemecký systém, bude prikročené aj k realizácii. V kontexte s opatreniami nemeckých kolegov budeme musieť postupovať aj v ostatných dotknutých systémoch, no viac sú dotknuté susedné systémy v Poľsku a v Čechách. Prepojený energetický systém neprináša len výhody, ale aj nevýhody.
Aké opatrenia prijala SEPS v tejto veci, či už samostatne alebo v spolupráci so svojimi zahraničnými partnermi?
Inštaláciou PST (Phase Shift Transformer) na hraniciach prenosovej sústavy Nemecka s českým a poľským systémom sa toky cez slovenskú prenosovú sústavu upravili a sú zvládané štandardnými opatreniami dispečingu SEPS. Primárnym dôvodom, ktorý tieto toky vyvoláva, je však priveľký rozdiel medzi fyzikálnymi tokmi. Vyvíjame spoločne s ostatnými dotknutými sústavami diplomatický tlak, aby sa tento problém odstránil a došlo k zblíženiu obchodných a fyzikálnych tokov elektriny všetkými systémami. Pod pojmom solidarita si totiž nepredstavujeme riešenie nedostatočnosti v rozvoji niektorých sústav preťažovaním okolitých. Takýto postup je dlhodobo neudržateľný a každý zodpovedný prevádzkovateľ prenosovej sústavy by mal zvládať interné problémy svojimi silami.
Je možné konštatovať, že sústava SEPS je dostatočne robustná a k jej ďalšiemu posilneniu smerujú aj plánované investičné zámery SEPS.
Bohužiaľ však musíme konštatovať aj to, že v aktuálnom znení aktov nového legislatívneho balíčka z dielne EK pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov tento problém opäť len konzervuje. Napriek enormnej snahe SEPS a MH SR ako zástupcu členského štátu sa nám v procese pripomienkovania tejto legislatívy nepodarilo presadiť niektoré zásadné pripomienky. Ako príklad uvediem navrhnuté oslabenie princípu polluter-pay (priradenie nákladov tomu, kto ich spôsobil) v Nariadení o vnútornom trhu s elektrinou (Nariadenie). Podľa návrhu Nariadenia budú socializované tzn. „prirodzené“ kruhové toky, tzn. časť vyvolaných nákladov z nutnosti aktivovať nápravné opatrenia (napr. cezhraničný redispečing zdrojov). Tieto socializované náklady budú hradiť v konečnom dôsledku koncoví odberatelia elektriny v regulačnej oblasti tej prenosovej sústavy, ktorá dané preťaženie nespôsobila. Je neprijateľné, aby slovenskí koneční spotrebitelia boli nútení hradiť časť nákladov spojených s nedostatočnou prenosovou schopnosťou iných prenosových sústav. Návrh Nariadenia je tiež v rozpore s už skôr odsúhlaseným riešením označovaným ako „build, split or pay“, čo znamená, že členský štát buď musí dostatočne posilniť svoju prenosovú sústavu (build), rozdeliť sa na viac ponukových zón (split), alebo niesť plné náklady (pay) spojené s nedostatočnou sieťovou infraštruktúrou pri zachovaní jednotnej ponukovej zóny.
Je už Slovensko a teda naša prenosová sústava pripravená na pripájanie veľkých OZE?
V prípade pripájania „veľkých centrálnych“ OZE priamo do prenosovej sústavy (PS) SR, by SEPS postupovala podľa Technických podmienok SEPS a vyhodnocovala by prijaté žiadosti o pripojenie výrobcu elektriny do PS individuálne, tak, ako je to v prípade iných technológií výroby elektriny. V prípade pripájania „decentrálnych“ OZE (ďalej len „DECE OZE“) do distribučných sústav (ďalej len DS“), SEPS ako prevádzkovateľ PS (ďalej len „PPS“) posudzuje z globálneho pohľadu vplyv na bezpečnosť prevádzky elektrizačnej sústavy (ES) SR a stanovuje celkovú voľnú kapacitu pre DECE OZE pripájaných do DS. Hlavným obmedzením pre pripájanie akýchkoľvek zariadení na výrobu elektriny z globálneho pohľadu PPS je zaťaženie cezhraničného profilu medzi Slovenskom a Maďarskom tranzitnými tokmi elektriny spôsobovaných tretími stranami, na ktorých obmedzenie má SEPS limitované prostriedky. Tento aspekt by mal byť eliminovaný po vybudovaní dvoch nových cezhraničných vedení medzi Slovenskom a Maďarskom. Ďalším veľmi dôležitým obmedzením z pohľadu PPS je zabezpečenie dostatočného objemu disponibilného výkonu pre poskytovanie podporných služieb.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pri stanovovaní voľnej kapacity pre pripájanie zariadení na výrobu elektriny spolupracuje SEPS s ďalšími dôležitými subjektami, a to s prevádzkovateľmi DS, ktorí posudzujú lokálne vplyvy pripájaných DECE OZE na bezpečnú prevádzku DS, ako aj s MH SR ako tvorcom energetickej politiky SR a s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, zodpovedného za cenovú reguláciu v energetike.
Koľko megawattov veľkých OZE by naša sústava ešte zniesla?
Do doby uvedenia nových 400 kV cezhraničných vedení medzi Slovenskom a Maďarskom do prevádzky bude možné pripojiť také množstvo OZE, ktoré Ministerstvo hospodárstva SR bude uvoľňovať v priebehu rokov 2019 a 2020 na základe novelizácie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po uvedení do prevádzky nových 400 kV cezhraničných vedení medzi Slovenskom a Maďarskom, plánovaných na koniec roka 2020, dôjde v roku 2021 k výraznejšiemu uvoľneniu kapacity pre pripájanie zariadení na výrobu elektriny. Mám na mysli stovky megawattov. Obmedzenie, na ktoré SEPS ako PPS nemá dosah, a ktorý môže čiastočne obmedzovať rozvoj zdrojového mixu v rozsahu uvoľnenej voľnej kapacity, je disponibilita podporných služieb. Niektoré technológie výroby elektriny, vzhľadom na ich značnú premenlivosť výroby stanovenú na základe predpovede klimatických podmienok vyvolávajú ďalšie požiadavky na potrebný objem podporných služieb. Presná hodnota pre pripájanie zariadení na výrobu elektriny do DS bude preto stanovená po zohľadnení všetkých globálnych vplyvov pripájania týchto zdrojov na bezpečnosť prevádzky ES SR v priebehu roka 2020. Čo sa týka zariadení na výrobu elektriny pripojených priamo do PS, tie sú posudzované na základe individuálnej štúdie „pripojiteľnosti“.
Malo by sa Slovensko radšej orientovať na malé OZE využívané v domácnostiach?
Táto otázka je skôr na tvorcu energetickej politiky SR – Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré zohľadňuje všetky aspekty vplyvu rozvoja energetiky na Slovensku na jednotlivé odvetvia spoločenského života na Slovensku. SEPS ako PPS SR môže len na základe dostupných technických údajov a skúseností s prevádzkou prenosovej sústavy stanoviť limity z globálneho pohľadu vplyvu pripájania decentrálnych zariadení na výrobu elektriny na ES SR. Čo však je možné s určitosťou povedať, je fakt, že Slovensko nemá také možnosti na využívanie OZE ako napríklad pobrežné krajiny alebo krajiny ležiace južnejšie. Z tohto dôvodu si myslím, že sa Slovensko bude v budúcnosti uberať cestou využívania OZE malých a stredných výkonov, či už v domácnostiach alebo v terciárnej sfére.
Koncom vlaňajška sa opoziční poslanci snažili pretlačiť v parlamente novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, na základe ktorej by sa zisk z poskytovania systémových služieb zo strany prevádzkovateľa prenosovej sústavy použil len na úhradu plánovaných nákladov na systémové služby. Čo hovoríte na podobné aktivity politikov?
Keďže SEPS má monopolné postavenie, jej zisk je regulovaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V prípade činnosti „poskytovanie systémových služieb“ je plánovaný regulovaný zisk SEPS určený ako súčin regulačnej bázy aktív využívaných na dispečerské riadenie elektrizačnej sústavy SR a reálnej miery výnosnosti regulačnej bázy aktív WACC, ktorú určuje ÚRSO a je rovnaká pre všetky regulované činnosti veľkých elektroenergetických spoločností.
Okrem tohto plánovaného zisku z aktív využívaných na dispečerské riadenie môže ÚRSO ponechať SEPS časť z úspory nákladov na podporné služby, ktoré tvoria prevažnú časť nákladov na systémové služby. Od roku 2019 je však predpokladaná úspora nákladov na podporné služby minimálna, nakoľko zníženie cien nakupovaných podporných služieb dosiahnuté pri ich obstaraní už ÚRSO premietol do tarify za systémové služby platnej od roku 2019, ktorá sa hlavne z tohto dôvodu medziročne znížila o približne 13,8 %.
Ste spokojní s vlaňajším hospodárením firmy?
Naša spoločnosť ako prirodzený monopol v prevádzkovaní prenosovej sústavy má obrovskú zodpovednosť vytvoriť podmienky v prevádzkovej sústave na zabezpečenie dodávky elektrickej energie všetkým odberateľom. Každá vážnejšia porucha v prenosovej sústave by mohla mať fatálne následky pre celú elektrizačnú sústavu SR. Preto je pre mňa dôležité skonštatovať, že sme v uplynulom roku bezpečne a spoľahlivo prevádzkovali prenosovú sústavu a riadili elektrizačnú sústavu SR.
Čo sa týka hospodárskych výsledkov, spoločnosť dosiahla v roku 2018 celkové výnosy 365,358 mil. eur pri celkových nákladoch (vrátane dane z príjmov) 315,050 mil. eur. Zisk spoločnosti po zdanení v roku 2018 bol vytvorený vo výške 50,308 mil. eur.
Na zisku spoločnosti za rok 2018 sa najvýznamnejšie podieľali regulované výnosy z taríf za prenos elektriny pre domácich odberateľov a čisté výnosy z cezhraničnej prevádzky prenosovej sústavy (aukcie prenosových kapacít na cezhraničných profiloch, dohoda ITC – kompenzácia prevádzkovateľom prenosových sústav za tranzit elektriny), čo sú aktivity na medzinárodnom trhu s elektrinou, na ktoré nemá SEPS dosah.
Ako by sa malo hospodárenie firmy vyvíjať v tomto roku?
V hospodárení SEPS v roku 2019 neočakávame žiadne mimoriadne udalosti a spoločnosť by mala naplniť plánovanú výšku zisku po zdanení minimálne na úrovni 29 mil. eur, pričom konečná výška zisku bude tak ako v minulých rokoch závislá predovšetkým od výnosov z cezhraničnej prevádzky prenosovej sústavy. Tieto výnosy vykazujú medziročne vysokú volatilitu a závisia od intenzity obchodovania na medzinárodnom trhu s elektrinou. Pokiaľ by sa medzinárodný trh s elektrinou vyvíjal dobre, aj zisk by mohol dosiahnuť vyššiu hodnotu, no polemizovať o jeho výške je predčasné. Je potrebné vziať tiež do úvahy, že celé zníženie nákladov na podporné služby bolo premietnuté do zníženia taríf za systémové služby, čo sa premietne do zníženia zisku.
