Odberatelia majú v súčasnosti elektromer niekde namontovaný, ale spravidla si ho vôbec nevšímajú. Rozšírením funkcií elektromera o komunikáciu a ďalšie funkcie spojené so sledovaním kvality sa zásadne zmení pozícia odberateľa, uviedol v rozhovore pre náš portál František Pecha z firmy SEPS.
V týchto dňoch sa veľa hovorí o inštalácii inteligentných meračov elektriny. Túto povinnosť stanovuje nová energetická legislatíva. Aký je momentálne stav na Slovensku v súvislosti s inteligentnými energetickými systémami? Čo z tejto oblasti sa už u nás zrealizovalo?
Stav je taký, že bolo rozhodnuté nainštalovať do roku 2020 inteligentné meracie systémy (IMS) u 80 percent odberateľov pripojených na sieť nízkeho napätia, ktorí majú ročný odber väčší ako 4 megawatthodiny. Pripravuje sa legislatíva a pilotné projekty, ktoré by mali dať odpovede na otázky spojené s implementáciou a tiež by sa v rámci nich mali otestovať viaceré riešenia. Niektoré rysy IMS majú už systémy diaľkového odčítania spotreby na vyšších napäťových hladinách (diaľkový odpočet, sprístupnenie nameraných údajov spotrebiteľovi a podobne) prevádzkované distribučnými spoločnosťami na Slovensku.
Aké sú najbližšie plány s prechodom na inteligentné energetické systémy – krátkodobé a dlhodobé, ktoré oblasti budú kľúčové? Vyhovujú pre tento proces modernizácie a automatizácie momentálne praktické a technické podmienky?
Pre úspešnú implementáciu je potrebný súlad všetkých komponentov, ktoré IMS tvoria. Teda meracích zariadení, komunikačnej techniky aj informačných systémov. IMS ponúkajú mnohí výrobcovia. Je rozhodujúce vybrať také prístroje, ktoré spolupracujú na potrebnej úrovni, a zároveň minimalizovať náklady na všetky komponenty IMS tak, aby neprekročili plánované hranice. Overovanie a testovanie v rámci pilotných projektov je plán pre najbližšie obdobie asi dvoch, troch rokov. Následne bude potrebné organizačne zvládnuť montáž zariadení a ich uvedenie do prevádzky, ako aj zmeniť spôsob prevádzky v oblastiach od merania, cez zúčtovanie až po prístup k informáciám pre všetky dotknuté subjekty. S rozvojom implementácie musí prebiehať aj úprava podmienok, ktoré sa zásadným spôsobom budú meniť, čomu musí zodpovedať aj zmena legislatívy, a najmä technických podmienok. V dlhodobom horizonte tri a viac rokov sa bude ťažisko presúvať na inteligentné riadenie sietí. Tým, že narastie rozsah informácií, ktoré budú mať k dispozícii odberatelia, dodávatelia aj správcovia sietí, vytvorí sa aj priestor pre efektívnejšie využívanie sietí. S rozvojom decentralizovanej výroby sa stane pre prevádzkovateľov sietí nutnosťou poznať aktuálny stav s cieľom vykonávať opatrenia pre bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zdrojov aj odberných miest.
Myslíte si, že odberatelia majú o IMS dostatok informácií?
Kľúčovú úlohu zohrá osveta. Odberatelia majú v súčasnosti elektromer niekde namontovaný, ale spravidla si ho vôbec nevšímajú, alebo len vtedy, keď príde nezvykle vysoký účet. Rozšírením funkcií elektromera o komunikáciu a ďalšie funkcie spojené so sledovaním kvality sa zásadne zmení pozícia odberateľa. Bude zaujímavé sledovať napríklad aj dynamické zmeny cien v prípade prebytku u dodávateľa, pretože majú priamy vplyv na výšku platby. Odberateľ bude potrebovať poradiť, čo je pre neho najvýhodnejšie, a to vytvára priestor pre nové služby. Nový fenomén prinesie množstvo zmien, ktoré môžu ovplyvniť naše zvyky. Využitie možností IMS pre potreby odberateľa bude také široké, že dnes to ani nevieme popísať.
V médiách sa najviac stretávame s témou inteligentných meračov elektriny a ich významu pre efektívnejšie využívanie elektriny v domácnosti. Aký je širší význam zavádzania inteligentných energetických systémov? Aký budú mať praktický vplyv na fungovanie elektroenergetického priemyslu a v konečnom dôsledku na koncového odberateľa elektriny?
Treba si uvedomiť , že IMS sú v podstate prvým krokom k zvýšeniu inteligencie dodávky elektriny, prípadne aj vody, plynu, tepla, teplej vody a podobne. V prvom rade sa zvýši komfort pri fakturácii. Nasledovať budú zmeny v riadení prevádzky siete, ako aj dodávky a spotreby elektriny. Pre tento vývoj sú IMS nutným predpokladom. Bez nich sú informácie o pomeroch v nižších napäťových hladinách len veľmi kusé. Ak však budú podrobné a dostupné v podstatne kratšom čase, uvažuje sa dokonca o 15 minútovom intervale odpočtu, odhalia sa dynamické javy v distribučných sieťach. Spoločne s týmito informáciami bude možné prostredníctvom zmien tokov dosiahnuť vyrovnanejší diagram odberu, a teda lepšie rozloženie zaťaženia siete.
Pracujete ako výkonný riaditeľ sekcie slovenského elektroenergetického dispečingu a automatizovaného systému dispečerského riadenia v akciovej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Kde sa využívajú tieto systémy v rámci prenosovej sústavy a ako ovplyvnili jej fungovanie?
Na úrovni prenosovej sústavy máme už viac ako dvadsaťročnú skúsenosť so systémom diaľkového odpočtu veľkých tokov elektriny na hraničných vedeniach, na miestach veľkého odberu a veľkej výroby elektriny. Vďaka systému, ktorý poskytuje údaje každých 15 minút, máme možnosť monitorovať deje v celej elektrizačnej sústave Slovenska. Toto meranie je veľmi presné, tolerancia je prevažne na úrovni 0,2%, a tak slúži aj pre vyladenie riadiacich technológií, pomocou ktorých sa riadi elektrizačná sústava SR. Vplyv takéhoto systému bol v minulosti dôležitý pri plnení katalógu opatrení, ktorý nám predložili predstavitelia európskej energetiky ako východisko pre rozhodnutie o prijatí do združenia európskych prevádzkovateľov prenosových sietí. Možno konštatovať, že dnešná podoba tohto systému je porovnateľná so systémami ktoréhokoľvek iného prevádzkovateľa prenosovej sústavy v Európe, ba mnohé aj predstihuje.
Aké sú plány na rozširovanie týchto technológií v rámci prenosovej sústavy?
Samotný IMS je aktuálne budovaný na úrovni nízkeho napätia, ktorá nepatrí do pôsobnosti našej spoločnosti. Vďaka tomu, že v časti elektrizačnej sústavy SR, ktorú spravuje naša spoločnosť, systém plní svoje úlohy už dlhé roky, môžeme sa v súčasnosti sústrediť na podrobnejšie monitorovanie kvalitatívnych parametrov prenosovej sústavy, pretože z nášho pohľadu práve túto oblasť treba rozširovať. Zavedenie IMS v distribučných systémoch bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dopad na celú elektrizačnú sústavu, ktorú prostredníctvom dispečingu riadime.
Ktoré krajiny považujete za vzor v zavádzaní inteligentných energetických systémov a v čom by sme si podľa vás mohli od nich vziať poučenie?
Medzi popredných zavádzateľov IMS v Európe patria severské krajiny, kde je veľmi vysoké pokrytie odberu týmito systémami. Pozitívne výsledky dosiahli aj v Taliansku a Francúzsku. Každá národná elektrizačná sústava je však iná a preto aj pri implementácii IMS treba zohľadniť miestne podmienky. Poučením pre nás môže byť organizácia zavádzania tejto modernej technológie. Slovenskí odborníci sa zúčastňujú konferencií zameraných na prezentovanie skúseností z celého sveta a prinášajú domov cenné poznatky. Zároveň navštevujú riešiteľov, ktorí v jednotlivých krajinách implementovali IMS, a snažia sa vyvarovať chýb, ktoré im komplikovali život.
Vraj sa na Slovensku budú testovať nové technológie v rámci IMS.
V podmienkach Slovenska vzniká aj laboratórium, kde sa budú nové technológie testovať. Pracuje podľa vzoru krajín, ktoré sú úspešné pri zavádzaní IMS. Je to zároveň výskumno-vývojová základňa s potenciálom testovať IMS aj v prostredí blízkom najkomplikovanejšej situácii, aká môže nastať pri implementácii a zavádzaní inteligentného riadenia sietí. Laboratórium má možnosť zaradiť do testov aj obnoviteľné zdroje elektriny či kombinovanú výrobu elektriny a tepla, má dobré komunikačné pripojenie do energetických sietí, ako aj možnosť simulovať rôzne formy odberu. Chceme sa poučiť na skúsenostiach iných a najlepšie myšlienky otestovať vo vlastných laboratórnych podmienkach.
