Na Slovensku má namontované pomerové merače 80 až 90 % domácnosti. O tom, aké výhody a nevýhody majú tepelné merače sme sa zhovárali so šéfom Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslavom Obšivaným.
Je podľa vás správne nútiť spotrebiteľov povinne si nainštalovať tepelné merače tak, ako o tom hovorí novela zákona o tepelnej energetike?
Čo sa týka povinnosti montáže meračov, ktorú prináša novela zákona, myslím si, že dnes je okolo toho trochu veľa publicity. Podľa našich prieskumov, má na Slovensku namontované pomerové merače zhruba 80 až 90 % domácností. Takže táto povinnosť sa týka veľmi malej skupiny ľudí, ktorí to doteraz neurobili. Súhlasím, že na prvý pohľad to môže vyzerať ako nútenie spotrebiteľov. Ide ale o aplikáciu podmienok smernice EÚ, ktorú musíme zapracovať do našej legislatívy. Zároveň ale treba dodať, že úspory, ktoré sa vďaka tomu dosiahnu, sú jednoznačné.
Aké výhody prinesie namontovaný tepelný merač pre spotrebiteľov?
Pomerové rozdeľovače predovšetkým zvyšujú efektívnosť spotreby tepla v domácnosti, vďaka čomu prinášajú úsporu energií. Primárne je toto opatrenie cielené na nižšiu spotrebu a tým pádom na šetrenie nákladov u spotrebiteľa. Najlacnejšia energia je nespotrebovaná energia. Dôležité ale nie sú len merače. Bytové domy musia hydraulicky vyregulovať systém a namontovať termostatické hlavice na radiátory. A hlavne, ľudia musia s týmito ventilami pracovať. To je alfa a omega. Ak človek odchádza do práce alebo ide na dovolenku, tak musí kúrenie stiahnuť alebo vypnúť. Tým, že sa namontojú pomerové rmerače tepla na radiátoroch, je na užívateľa vyvinutý určitý tlak, aby pracoval s ventilom a šetril teplo. Veľa ľudí v súčasnosti svoje byty prekuruje alebo nechajú ísť radiátory na maximum a otvoria okná. Treba si uvedomiť, že zvýšenie teploty o jeden stupeň, zvyšuje moju spotrebu až o 6 %.
Všetko má svoje plusy aj mínusy. Aké mínusy by ste videli pri povinnosti namontovať si tepelný merač?
V minulosti sa dávali rôzne tekuté, dvoj trubkové merače. Tie sa museli každý rok otáčať a vymieňať. Toto už je dnes úplne prekonané a pomerový rozdeľovač je elektronický. Určitou nevýhodou môžu byť náklady na montáž. Tých 10 % bytových domov, ktoré nemajú merače, si ich nenamontovalo práve kvôli nákladom na ich inštaláciu. Pritom návratnosť takejto investície z úspor je veľmi rýchla len 1,5 až 2 roky. Niektorí naši členovia, dokonca ponúkajú obyvateľom prefinancovanie tejto investície z úspor, ktoré bytový dom v ďalšom období dosiahne. My chceme, aby ľudia s energiami šetrili. Podporujeme zatepľovanie, ako aj modernizáciu vnútorných rozvodov.
Po novom bude držiteľ povolenia na rozvod tepla povinný odoberať aj teplo od iného držiteľa povolenia, ktorý v jeho okolí teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov alebo prostredníctvom kombinovanej výroby elektriny a tepla. Čo to presne znamená? Ako to bude vyzerať v praxi?
Poslanci NR SR schválili novelu zákona o tepelnej energetike. O hlavných zmenách sa viac dozviete v našom článku:
Ak si spotrebiteľ vyrába časť tepla samostatne, zariadeniami využivajúce obnoviteľné zdroje, pri „špičkovom odbere“ sa mu umožní časť tepla odobrať zo systémov CZT. Pre vás ako prevádzkovateľov CZT je toto ustanovenie výhodné?
Toto ustanovenie je naozaj problém, aj keď paradoxne nie pre výrobcov tepla. My na takýchto odberateľov nedoplácame. Doplácajú na to ostatní odberatelia v systéme. Keďže fixná cena je rozpočítaná na všetkých odberateľov majú ju všetci rovnakú. Tí, ktorí odoberajú teplo celý rok, tak zaplatia podstatne viac. My sme navrhovali, aby ÚRSO stanovilo aj špičkovú cenu tepla práve pre takýchto odberateľov. Vďaka tomu by sme vedeli rozpočítať fixné ceny iným spôsobom, tak aby ostatní zákazníci nedoplácali. Aj kvôli tomuto problému, novela zákona stanovuje, že pri budovaní nových zdrojov tepla, sa musí prihliadať aj na dopady na ostatných užívateľov.
Ako vnímate povinnosť pre samosprávy, ktoré budú musieť aktualizovať raz za 5 rokov svoju koncepciu v oblasti tepelnej energetiky?
Ide o obce a mestá nad 5 000 obyvateľov, ktoré by mali mať spracovanú tepelnú koncepciu. Vývoj legislatívy, technický vývoj, rozvoj územia idú dopredu a tie koncepcie začínajú byť určitým spôsobom neaktuálne. Nereagujú na súčasný rozvoj mesta a preto sa zavádza povinnosť každých 5 rokov tepelnú koncepciu prehodnotiť. My s tým súhlasíme. Sami cítime potrebu aktualizácie. Rozvíjajú sa obnoviteľné zdroje, musíme vedieť, ktorým smerom tepelná energetika pôjde, čo bude mesto preferovať. Je to naozaj dôležité. Územia sa rozvíjajú, prichádzajú nové priemyselné parky a obytné zóny. Tie koncepcie by mali byť vždy určitým spôsobom aktuálne. Stávajú sa súčasťou územného plánu mesta, takže je to záväzná dokumentácia pre rozvoj v oblasti tepelnej energetiky. Zároveň prichádzajú nové povinnosti, pri povoľovaní, respektíve pri záväznom stanovisku mesta k výstavbe nových malých lokálnych zdrojov. Jasne stanovujú za akých podmienok a čo treba všetko preskúmať, ak má byť takéto záväzné stanovisko vydané. Rozšírilo sa to najmä o stanovisko životného prostredia a o dopad na cenu pre ostatných odberateľov. Nie je problém, keď sa jeden dom odpojí. Ale keď sa 30 % odpojí, tak to má výrazný dopad na ekológiu. Lokálne zdroje totiž podstatne viac znečisťujú životné prostredie.
Čo by ste ešte v novele zákona o tepelnej energetike privítali?
Novela zákona je pomerne rozsiahla, možno by bolo lepšie pripraviť aj úplne nový zákon. Čo nás teší je, že vo väčšine zmien ide o premietnutie skúseností z praxe. Aspoň čiastočne sa zrovnoprávnili povinnosti veľkých a malých zdrojov tepla. Malé kotolne budú musieť oznamovať skutočnú cenu tepla. Vďaka tomu sa dostaneme do reálneho porovnávania finálnych cien.
A naopak, čo vám v novele zákona prekáža?
Ako som už spomenul, problémom je špičková cena tepla, ktorá nebola určená. Vzniklo viacero nových ustanovení a povinností, uvidíme ako budú fungovať v praxi.
