Podľa predsedu predstavenstva Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) Miroslava Stejskala, budúcnosť výstavby nových nielen slnečných a veterných elektrární, ale aj ostatných energetických zdrojov, bude závisieť aj od posilnenia slovensko-maďarského cezhraničného profilu.
Štúdia, ktorú si dala SEPS, vypracovať odborníkmi zo Slovenskej technickej univerzity, hovorí o tom, že slovenská elektrizačná sústava nie je v súčasnosti pripravená na výstavbu veterných či slnečných elektrární. Zastavenie výstavby týchto zdrojov sa predĺžilo do konca roka 2016. Vidíte reálne, aby na Slovensku niekedy vyrástli veterné elektrárne v takom množstve ako to vidíme hneď za rakúskymi hranicami, alebo aby sa niekedy povolila výstavba slnečných elektrární v takom rozsahu ako to bolo pred zhruba štyrmi rokmi?
Štúdia Slovenskej technickej univerzity v zásade len potvrdila obavy SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ktoré by sa v prípade nekontrolovateľného rozvoja zdrojovej základne v regulačnej oblasti Slovenska mohli stať skutočnosťou. Elektrizačná sústava SR budovala svoje cezhraničné prepojenia s cieľom zabezpečiť export prebytku a import pri nedostatku elektriny u nás, ale nie za účelom obchodovania veľkých objemov elektriny. Tomu zodpovedajú kapacity prepojení. Dnes je sústava prakticky vybilancovaná a dováža sa len malé množstvo elektriny. Rozvoj výrobných kapacít vytvára tlak na rozvoj medzinárodných prepojení smerom k deficitným oblastiam na juhu od nás. Štúdia poukázala na nedostatok prenosových kapacít na slovensko-maďarskom profile, čo je hlavným limitom pre ďalší rozvoj OZE, ale aj iných výrobných technológií. Je však potrebné dodať, že vyčerpanie týchto kapacít je spôsobené hlavne zmenami energetických politík okolitých štátov a rozvojom obchodu s elektrinou.
Ako to teda bude ďalej v otázke výstavby nových energetických zdrojov na Slovensku?
Prenosové kapacity sú väčšinu roka obsadzované tokmi elektriny zo severu Európy smerom na juh, resp. juhovýchod. Dochádza teda k zaťažovaniu spomínaného slovensko-maďarského profilu. SEPS podniká kroky, aby bol tento profil posilnený. Tak ako rozvoj okolitých prenosových sústav, tak aj rozvoj prenosovej sústavy Slovenska je podmienený hlavnými cieľmi v oblasti energetickej bezpečnosti, ktoré sú podchytené v Energetickej politike Slovenska. Rozvoj prenosovej sústavy SR zahŕňa aj výstavbu nových prenosových kapacít, čím sa zároveň umožní pripájanie nových zdrojov elektriny do elektrizačnej sústavy pri udržaní prevádzkovej bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy Slovenska.
Dočká sa Slovensko rozvoja veľkých obnoviteľných zdrojov energií (OZE)?
Rozvoj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie nie je len v rukách prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenska, ale je v prvom rade závislý od vytvorenia priaznivého cenového regulačného rámca, a to nie je v kompetencii prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že porovnávanie dvoch elektrizačných sústav nie je jednoduché, pretože každá elektrizačná sústava má svoje špecifiká a tie predstavujú výhody aj nevýhody. Naša spoločnosť ich pozorne vyhodnocuje a snaží sa odstraňovať prekážky rozvoja. Ako príklad možného odstránenia prekážok v rozvoji zdrojovej základne môžeme uviesť aktuálne diskutovanú tému s Ministerstvom hospodárstva SR (MH) ohľadne „inventarizácie“ vydaných platných osvedčení na výstavbu energetického zariadenia. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy musí totiž pri svojich výpočtoch počítať so všetkými vydanými Osvedčeniami, avšak realizácia niektorých projektov sa zmenou pomerov na trhu s elektrinou možno odsúva do budúcnosti, niektoré sa možno nebudú realizovať vôbec. Preto by bolo z pohľadu SEPS vhodné zaviesť také pravidlá, kde by investor mal povinnosť preukazovať progres svojho projektu, aby nebola zbytočne blokovaná kapacita pripojenia. Takýmto spôsobom sa možno podarí uvoľniť časť v súčasnosti „blokovanej“ kapacity pripojenia bez potreby veľkých investícií. Riešenie tohto problému však nie je jednoduché a určite si vyžiada zmenu niekoľkých zákonov.
Koľko novej inštalovanej kapacity ešte znesie v súčasnosti slovenská prenosová sústava bez toho, aby bola ohrozená jej bezpečnosť a spoľahlivosť? Vzhľadom na to, vidí SEPS priestor na výstavbu ďalších energetických zdrojov, ako napríklad bioplynových staníc, tepelných elektrární či paroplynových cyklov?
Nové výrobné kapacity sú limitované obchodnými možnosťami pre umiestnenie ich produkcie. V Štúdii bolo preukázané, že obmedzujúcim faktorom pre pripájanie nových OZE je prenosová kapacita slovensko-maďarského cezhraničného profilu, a to hlavne kvôli neustále sa zvyšujúcim neplánovaných tokom prechádzajúcim cez prenosovú sústavu Slovenska. Z tohto zistenia priamo vyplýva, že obmedzenie sa netýka len OZE, ale aj zdrojov elektriny s inými technológiami výroby. Elektrizačná sústava SR bola v minulosti prevádzkovaná s dostatočnou rezervou. Dnes sme vplyvom rôznych okolností v určitých okamihoch na hranici dostupných prenosových kapacít, a teda bez nevyhnutných rezervných kapacít. Vzhľadom k tejto skutočnosti a berúc do úvahy zoznam zdrojov elektriny, ktorým už MH vydalo platné Osvedčenie, a vzhľadom na rozostavaný veľký zdroj elektriny v Mochovciach z hľadiska budúcnosti došlo k vyčerpaniu potrebných prenosových rezerv na slovensko-maďarskom cezhraničnom profile. Pripájanie nových bioplynových staníc, tepelných elektrární, paroplynových cyklov, resp. akýchkoľvek nových zdrojov do elektrizačnej sústavy SR, bude za danej situácie zrejme povoľované len po starostlivom posúdení dopadu na prenosovú sústavu a pravdepodobne len na úkor odstavovaných starých výrobných zariadení.
Pracuje sa v súčasnosti na posilnení slovensko-maďarského cezhraničného profilu?
Naša spoločnosť ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy už má pripravené technické riešenie na odstránenie spomínaného úzkeho miesta, ktoré obmedzuje pripájanie ďalších nových zdrojov elektriny do elektrizačnej sústavy SR. Týmto riešením je posilnenie slovensko-maďarského profilu v západnej a strednej časti prenosovej sústavy Slovenska. Termín realizácie bude závislý hlavne od dohody na konkrétnych podmienkach spolupráce s maďarským prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Predbežne sa tento termín odhaduje do roku 2016. Prvým dôležitým krokom v tomto smere bolo podpísanie memoranda o porozumení v novembri 2012. Pre úplnosť ešte pripomínam, že menšie zdroje sú pripájané nie do prenosovej sústavy, ale do distribučných sústav, ktoré majú tiež svoje limity.
SEPS vo svojom Programe rozvoja na roky 2013 – 2022 neplánuje stavať nové prenosové vedenia s Rakúskom. Prečo sa tak slovenský prevádzkovateľ prenosovej sústavy rozhodol?
SEPS dlhé roky plánovala výstavbu vedení prenosovej sústavy medzi SR a Rakúskom v dvoch oblastiach. Išlo o vedenia 2 x 400 kV Stupava – Bisamberg a 2 x 400 kV Podunajské Biskupice – Viedeň Südost. V prípade prvého zmieneného vedenia prevádzkovateľ prenosovej sústavy SR a prevádzkovateľ prenosovej sústavy Rakúska podpísali v roku 1993 aj zmluvu o realizácii jeho výstavby. Výstavba tohto vedenia sa napriek vydanému stavebnému povoleniu pre časť na slovenskom území nerealizovala, pretože rakúska strana odstúpila od zmluvy o realizácii výstavby vedenia z environmentálnych dôvodov. Podobná situácia nastala aj v prípade vedenia 2 x 400 kV Podunajské Biskupice – Viedeň Südost, keď sa rakúsky prevádzkovateľ prenosovej sústavy opäť rozhodol zrušiť plány na výstavbu tohto vedenia. Vyradenie výstavby týchto vedení z Programu rozvoja SEPS už bolo len dôsledkom rozhodnutia rakúskej strany a udialo sa až niekoľko rokov po odmietnutí výstavby rakúskym partnerom.
V akom stave sú projekty posilňovania prenosových vedení s Poľskom, ČR či Ukrajinou?
Medzištátne prepojenia prenosovej sústavy smerom na Českú republiku a Poľsko zodpovedajú potrebám Slovenskej republiky. Vedenie na Ukrajinu máme len jedno a je limitujúcim prvkom. Problémom je aj vnútorná sieť Ukrajiny, ktorej posilnenie nemôžeme ovplyvniť. V každom geografickom, či možno skôr elektrickom smere je to špecificky odlišná situácia – tak na strane potrieb, ako aj na strane postoja príslušného zahraničného partnera. Vo všetkých vyššie uvedených smeroch sa už pripravujú projekty, ktoré sa budú realizovať, keď dôjde k dohode s partnermi. Pri pohľade na predpokladaný vývoj tokov elektriny v oblasti strednej a východnej Európy, ako aj na existujúcu, už vybudovanú prepojenú medzištátnu prenosovú sústavu sa ukazuje, že kritickým miestom je najmä prepojenie medzi SR a Maďarskom. Jeho posilnením by sa odľahčilo aj vedenie na Ukrajinu. Práve preto SEPS na tento profil zameriava najväčšiu pozornosť pri príprave výstavby nových vedení. Naša prenosová sústava je však súčasťou európskeho systému prenosových sústav a teda sme závislí od vývoja v Európe. Pokiaľ by najbližšie roky ukázali iný vývoj, ako sa v oblasti očakávanej spotreby elektriny a výstavby nových zdrojov elektriny v susedných, ale i vzdialenejších členských štátoch EÚ predpokladá, slovenské zámery samozrejme operatívne prispôsobíme.
Takže výstavba nových prenosových kapacít s Českou republikou respektíve s Poľskom sa už neplánuje?
Čo sa týka potreby výstavby nových medzištátnych vedení prenosovej sústavy v smere Česká republika alebo Poľsko, na základe súčasných skúseností a vývoja sa ukazuje, že v najbližších 10 až 15 rokoch takáto potreba nenastane. V každom smere sa však predbežne pripravuje a konzultuje niekoľko projektov, ktoré sa budú dať urýchliť, ak by sa ukázala potreba ich skoršej realizácie. Na prípravu výstavby vedení takéhoto charakteru sa bežne počíta s 5 až 7 rokmi prípravy, takže keby sa podmienky v elektrizačnej sústave začali významne meniť, môžu sa do plánov zaradiť nové projekty, ktoré zachytia nové trendy. Takáto situácia nie je, samozrejme, vôbec vylúčená, nakoľko v energetických politikách štátov EÚ sa dajú už v súčasnosti pozorovať viaceré závažné zmeny. Ide najmä o Nemecko, ale týka sa to aj Poľska, Českej republiky, Maďarska, krajín Balkánu a Talianska. A mohli by sme uviesť aj ďalšie krajiny.
SEPS ako aj okolití prevádzkovatelia prenosových sústav znova začiatkom tohto roka avizovali problémy s neplánovanými tokmi elektriny, ktoré vznikajú kvôli cezhraničným transakciám uzavretým v rámci spoločnej nemecko-rakúskej obchodnej zóny. V akom stave je táto situácia v súčasnosti?
V prípade neplánovaných tokov (nazývaných aj „kruhové toky“) ide o jav, ktorý vzniká ako rozdiel medzi fyzikálnymi a komerčnými tokmi na cezhraničných prepojeniach. Celé Nemecko a Rakúsko tvoria jednu spoločnú obchodnú oblasť. Veľmi zjednodušene povedané, spotrebitelia na juhu Nemecka a v Rakúsku môžu nakupovať elektrinu od výrobcov na severe bez ohľadu na vnútorné limity prenosových sústav v Nemecku a Rakúsku. Spoločná nemecko-rakúska obchodná zóna hraničí aj so štátmi Balkánu, ktorý je ako celok často deficitný. Elektrina v rámci zmienených prenosových sústav tečie v súlade s fyzikálnymi zákonmi cestou menšieho odporu. S ohľadom na úzke miesta vnútri elektroenergetickej infraštruktúry Nemecka a Rakúska tečie v tomto prípade elektrina cez prenosové sústavy okolitých štátov, najmä v Českej republike a v Poľsku, a následne aj cez Slovensko a Maďarsko na Balkán, prípadne do Rakúska. Často ide o elektrinu vyrábanú zdrojmi s nestabilnou výrobou v závislosti na intenzite vetra. V dôsledku tejto skutočnosti sú kruhové toky v našej prenosovej sústave ešte nepredvídateľnejšie. Keď nastáva situácia zahltenia slovenskej prenosovej sústavy kruhovými tokmi, nedochádza len k ohrozeniu bezpečnosti jej prevádzky s hroziacimi výpadkami, ale aj k obmedzeniu cezhraničných obchodných príležitostí pre slovenských účastníkov trhu, napr. zníženiu exportných možností slovenských výrobcov elektriny smerom do Maďarska.
Ako chcete neplánované toky elektriny riešiť do budúcnosti? Dohodli ste sa už so susednými prevádzkovateľmi prenosových sústav na ďalších krokoch v tejto otázke? Ak áno, na akých?
Problém neplánovaných tokov pretrváva už od roku 2011 a zatiaľ sa o ňom viac diskutuje ako prakticky rieši. Naša spoločnosť od eskalácie tohto problému podnikla viacero krokov na jeho riešenie. Vo februári 2012 generálny riaditeľ SEPS osobným listom upozornil pána Dobbeniho, prezidenta ENTSO-E (združenie prevádzkovateľov prenosových sústav EÚ), na problémy spôsobené kruhovými tokmi a navrhuje v ňom riešenia. ENTSO-E posunulo problém Slovenska, spolu v jednom balíku s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom Európskej komisii (EK). To považujeme za uznanie jeho opodstatnenosti a prísľub riešenia. Keďže problém vzniká primárne v Nemecku, v marci 2012 sme spoločne s prevádzkovateľmi prenosových sústav vyššie zmienených štátov zaslali list prezidentovi nemeckého regulačného úradu, v ktorom ako riešenie na zabránenie kruhovým tokom navrhujeme rozdelenie spoločnej rakúsko-nemeckej obchodnej oblasti. Náš návrh však zatiaľ nebol akceptovaný. Na stretnutí s komisárom pre energetiku, pánom Gűntherom Oettingerom koncom októbra 2012 sme diskutovali o možných krátkodobých, ako aj systémových riešeniach problému kruhových tokov. Úspechom je skutočnosť, že EK začala venovať tomuto problému vážnu pozornosť a v súčasnosti sa v spolupráci s ENTSO-E začína pracovať na štúdii o obchodných zónach v nadväznosti na kruhové toky, pričom SEPS má v tejto pracovnej skupine svojho zástupcu. Na kritickú situáciu v slovenskej prenosovej sústave v dôsledku neplánovaných tokov upozorňovali veľakrát aj odborníci z našej spoločnosti vo svojich prezentáciách na významných medzinárodných podujatiach. Musím však zároveň zdôrazniť, že akékoľvek operatívne riešenia dôsledkov kruhových tokov sú jednak neštandardné opatrenia, a zároveň nie sú systémovým riešením, preto nie je možné s nimi počítať v dlhodobom horizonte. Spoločnosť SEPS zastáva názor, že problém je potrebné vyriešiť odstránením jeho príčin a nie zmierňovaním jeho dôsledkov.
Môžete teda slovenským odberateľom elektriny garantovať bezpečnosť našej prenosovej siete? Nebude mať riešenie problému kruhových tokov negatívny dopad na koncovú cenu elektriny?
Verejnosť chcem ubezpečiť, že SEPS svojím aktívnym prístupom v oblasti medzinárodnej spolupráce v sektore elektroenergetiky vyvíja maximálne úsilie pre to, aby sa problém kruhových tokov vyriešil systémovo a bez dopadu na slovenských spotrebiteľov vo forme vyšších platieb za koncovú spotrebu elektriny v budúcnosti. Rovnako môžem povedať, že naša spoločnosť má pripravené operatívne riešenia možných krízových situácií, a teda aj preťažovania prenosovej sústavy v dôsledku kruhových tokov.
Ako hodnotíte projekt Market Coupling?
Projekt Market Coupling je významným krokom k vytvoreniu celoeurópskeho trhu s elektrinou, ktorý sa v našom stredoeurópskom regióne začal úspešným prepojením trhov Českej a Slovenskej republiky v roku 2009 a pokračoval pripojením Maďarska v septembri 2012. Treba zdôrazniť, že rýchlosť a precíznosť, s akou sa tento projekt podarilo zrealizovať, ako aj jeho výsledky dokazujú, že sme sa vybrali správnym smerom a že máme v našej spoločnosti ľudský i technický potenciál na úspešnú realizáciu nových výziev vyplývajúcich z medzinárodnej spolupráce. Cieľom projektu je umožniť účastníkom národných trhov dopytovať/ponúkať elektrinu na národných tržných miestach, a to buď s výsledkom jednej ceny pre susediace národné trhy po odsúhlasení kriviek dopytu/ponuky v prípade dostatočnej disponibilnej prenosovej kapacity, alebo rôznych cien pre susediace obchodné oblasti v prípade vyčerpania dostupnej kapacity spoločného cezhraničného profilu. Prepojenie trhov s elektrinou uvedených troch krajín prinieslo výhody pre všetkých účastníkov týchto trhov a tiež pre prevádzkovateľov národných prenosových sústav. Trhy sa prepojili na princípe implicitnej alokácie cezhraničných kapacít. Táto metóda umožňuje súbežné obchodovanie na energetických burzách všetkých troch krajín až do výšky dostupnej prenosovej kapacity. Jedným z hlavných prínosov prepojenia trhov vyplývajúcim z implicitnej aukcie je efektívnejšie prideľovanie voľných cezhraničných kapacít. Obchodované množstvo elektriny na týchto prepojených trhoch prispeje k väčšej spoľahlivosti dodávok, vyššej likvidite trhu a nižšej cenovej volatilite.
Akú úlohu má v celom projekte SEPS?
SEPS ako prevádzkovateľ centrálneho modulu (tzv. TMF modul) zabezpečuje kľúčové úlohy, bez ktorých by trilaterálna spolupráca vôbec nemohla fungovať.
Ako pokračuje pripojenie poľského a rumunského trhu s elektrickou energiou k Slovensku, ČR a k Maďarsku? Uvažujú o pripojení svojho trhu s elektrickou energiu k spomínaným krajinám ešte ďalšie štáty?
Čo sa týka pripojenia ďalších krajín k projektu Market Coupling, 28. januára 2013 sa zástupcovia českých, slovenských, maďarských, poľských a rumunských národných regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav a operátorov trhov s elektrinou stretli v Budapešti za účelom dohodnutia spolupráce. Plánujú pristúpiť k analýze a k príprave integrácie denných trhov s elektrinou týchto piatich krajín. Od svojho spustenia v septembri 2012, CZ-SK-HU Market Coupling jednoznačne preukázal svoj prínos pre účastníkov trhu s elektrinou, preto považujem rozšírenie smerom k susedným krajinám, a to Poľsku a Rumunsku, za logický postupný krok pri budovaní celoeurópskeho trhu s energiou.
Ako by ste zhodnotili dvojročné pôsobenie spoločnosti OKTE, a. s.?
OKTE, a. s., je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou SEPS. Zameriava sa na organizáciu krátkodobého trhu s elektrinou v Slovenskej republike a zároveň vykonáva funkciu zúčtovateľa odchýlok. Od 11. septembra 2012 spoločnosť úspešne prevádzkuje krátkodobý trh s elektrinou v rámci už spomínaného rozšíreného CZ-SK-HU Market Couplingu. Prepájanie národných trhov, tzv. market coupling, bude pokračovať až k vytvoreniu jednotného integrovaného európskeho trhu s elektrinou, ktorý by mal začať fungovať koncom roka 2014. Čo sa týka aktivít OKTE na domácej pôde, v polovici roku 2012 bol oficiálne odštartovaný projekt pre rozšírenie činností spoločnosti o činnosť správy a zberu nameraných údajov a o činnosť centrálnej fakturácie. Do 1. januára 2014 bude vytvorené, implementované a spustené do prevádzky jedno centrálne miesto pre správu a zber nameraných údajov na Slovensku, ako aj centrálnu fakturáciu poplatkov súvisiacich s prevádzkou sústavy pre vybraných účastníkov vnútorného trhu s elektrinou. Bude to významný krok k zjednodušeniu finančných tokov a k skvalitneniu fakturačných služieb.
