Rusi nevedia prinútiť Ukrajinu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie ohľadom tranzitu plynu. Uviedol to podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) po návrate z pracovnej cesty v Moskve. Ako uviedol, ruská strana je pripravená zmluvne dodávať plyn, hoci aj inými trasami. Slovensko má totiž s ruským Gazpromom zmluvu o dodávke plynu platnú do roku 2035.
„Tvrdohlavosť, s akou presadzuje prezident Zelenský pozastavenie tranzitu plynu, má dopady. Má ekonomické dopady na Slovensko, Európu a hodnotia sa niekde na úrovni 50 až 70 miliárd eur,“ uviedol Gašpar s tým, že Slovákom treba povedať, že to má dopad na ceny plynu na európskych trhoch a v zásade sa to môže odraziť aj na tlak na ceny plynu na Slovensko.
Pozastavenie tranzitu ropy
„Vláda bude robiť všetko preto, aby sa ceny plynu nemenili, tak ako doteraz, ale aj iných komodít a energií. Počúvame, že ukrajinská strana zvažuje pozastaviť aj tranzit ropy,“ doplnil podpredseda parlamentu s tým, že to všetko sa deje na úkor štátneho rozpočtu. „Na vykrytie rozdielnosti týchto cien je nevyhnutné prispievať, a to vytvára ďalší tlak na štátny dlh a následne na konsolidáciu verejných financií,“ upozornil Gašpar.
Slovenská energetika by nemala stáť na snahe dovážať plyn, myslia si zelení výrobcovia energií
Ako zdôraznil, ide o vážny problém. Ruská strana podľa jeho slov povedala, že dodávať plyn vie, a to v cenách, o ktoré by mal byť záujem. „Bez ohľadu na to, či ruský plyn niekomu smrdí alebo nesmrdí,“ doplnil Gašpar a pokračoval s tým, že Rusko dodáva veľké objemy skvapalneného plynu do európskych krajín.
Veľké straty
„Európa sa tvári aké vedie sankcie, tlačí na menšie krajiny, aby ich dodržiavali a veľké nadnárodné firmy si s týmto plynom veselo obchodujú,“ povedal podpredseda parlamentu. Ako doplnil, zaznela aj veta, že v dobrých časoch, keď dodávali ruský plyn do Európy, tak si niektoré veľké krajiny ako Nemecko nakupovali viacnásobne viac, ako mohli spotrebovať.
Slovensko má silného spojenca pri obnove tranzitu plynu cez Ukrajinu, odkazuje ministerka Saková- FOTO
„Následne ho predávali s ďalším bonusom iným krajinám. Len rozpočet Nemecka na tom mal utŕžiť okolo 50 miliárd eur ročne. Takže to sú veľké straty aj pre takéto krajiny,“ uzavrel Gašpar, podľa ktorého je na mieste, aby sa o to štát zaujímal.
