Rozhodnutie, na základe ktorého má ruský štát odškodniť akcionárov skrachovanej ropnej spoločnosti, stály rozhodcovský súd so sídlom v holandskom Haagu údajne oznámi neskôr v pondelok.
Stály rozhodcovský súd so sídlom v holandskom Haagu rozhodol, že ruský štát musí akcionárom skrachovanej ruskej ropnej spoločnosti Jukos vyplatiť odškodnenie 51,7 mld. USD. Haagsky tribunál konštatoval, že ruské súdy pod tlakom vládnych úradov nechali zbankrotovať spoločnosť Jukos a jej majiteľa Michaila Chodorkovského, ktorý mohol vláde politicky konkurovať, poslali do väzenia. Panel sudcov sa začal kauzou zaoberať v roku 2005. Celková výška nárokovaných škôd predstavovala 114 mld. USD.
„Hlavným cieľom Ruskej federácie nebolo vybrať dane, ale nechať zbankrotovať Jukos a prisvojiť si cenné aktíva,“ uviedol súd. Nižšiu výšku priznaného odškodnenia v porovnaní s nárokovanou čiastkou zdôvodnil určitými pochybeniami na strane sťažovateľov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Moskva sa proti verdiktu s najväčšou pravdepodobnosťou odvolá. „Ruská strana, agentúry, ktoré zastupovali Rusko v tomto procese, nepochybne využijú všetky dostupné právne možnosti, aby obhájili svoju pozíciu,“ uviedol Lavrov ešte pred oficiálnym zverejním výsledku arbitráže.
Sťažnosť v Haagu podali firmy skupiny Menatep so sídlom na Gibraltáre, prostredníctvom ktorej niekdajší majiteľ Jukosu a najbohatší Rus Michail Chodorkovský kontroloval svoju spoločnosť. Menatep v súčasnosti vystupuje pod názvom GML. Akcie tejto firmy ani Jukosu Chodorkovský podľa agentúry Reuters nevlastní. Z odškodnenia by najviac profitoval Chodorkovského spoločník Leonid Nevzlin. Ten kontroluje v GML zhruba 70 %. Ďalšími kľúčovými akcionármi sú rovným dielom Platon Lebedev, Michail Brudno, Vladimir Dubov a Vasillij Šaknovski.
Kedysi prosperujúci koncern Jukos, ktorý mal hodnotu zhruba 40 mld. USD, sa dostal do krachu po tom, čo voči nemu ruské úrady vzniesli dodatočné požiadavky na platenie daní. Po znárodnení väčšinu aktív Jukosu prevzal najväčší producent ropy v krajine, spoločnosť Rosnefť, kontrolovaná blízkym spojencom prezidenta Putina Igorom Sečinom. Rosnefť, ktorý nebol účastníkom konania pred haagskym tribunálom, po zverejnení výsledku arbitráže neočakáva, že bude čeliť požiadavkám na vyplatenie kompenzácií. Firma ďalej vo vyhlásení uviedla, že verdikt by nemal mať negatívny dopad na jej „obchodné aktivity a majetok“.
Šéf firmy Chodorkovský sa v roku 2003 dostal do väzenia za daňové podvody a inú ekonomickú kriminalitu. Podľa obhajcov a opozičných médií bolo skutočným dôvodom jeho uväznenia to, že financoval opozíciu voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Chodorkovského vlani v decembri prepustili na základe žiadosti o milosť adresovanej priamo Putinovi.
