Ruský plyn už možno pre EÚ nebude „fuj“. Čo prispieva k úvahám o jeho „comebacku“? - VIDEO

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dodávky plynu z Ruska do EÚ.
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Obnovenie zvýšeného dovozu ruského plynu do Európskej únie sa zdá byť len otázkou času, uviedol na sieti X hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Ako upozornila agentúra Reuters, možnosti Európy na zabezpečenie dostatočných dodávok energií sú obmedzené, pretože rozhovory s Katarom o zvýšení dodávok plynu uviazli na mŕtvom bode a rozvoj výroby z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) nie je dostatočne rýchly na to, aby sa Európa cítila z energetického hľadiska bezpečne.

EÚ sa podľa Kovandu potáca od Vladimira Putina k Donaldovi Trumpovi a späť k ruskému prezidentovi, pretože ochromila svoju vlastnú energetiku.

„Na vine je fiasko európskej energetickej politiky posledných desaťročí, najmä odklon od jadrovej energie a tiež nekritický, ideologizovaný príklon k obnoviteľným zdrojom, ktoré zatiaľ nemajú kapacitu uspokojivo nahradiť ovládateľné zdroje,“ uviedol Kovanda.

Ruský plyn nie je slovenský fetiš

Kovanda už začiatkom apríla v rozhovore pre agentúru SITA a portál SITA Energetika uviedol, že ruský plyn nie je slovenský fetiš a po obnovení jeho toku volá aj nemecký priemysel a niekedy už aj politici, ale skôr na úrovni jednotlivých nemeckých spolkových krajín.

„Je možné aj otvorenie Nord Streamu 2, teda plynovodu, ktorý spája Rusko priamo s Nemeckom, samozrejme, to sú ekonomické úvahy a politická realita bude zložitejšia,“ povedal v štúdiu SITA s tým, že ak by sa tak stalo, viedlo by to k dramatickému poklesu cien.

>>> Celý rozhovor s Lukášom Kovandom

Cena plynu na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa 10. februára dostala až nad 58 eur za megawatthodinu a momentálne je nad 35 eurami za megawatthodinu.

Vývoj cien plynu za posledný rok na trhu TTF.
Vývoj cien plynu za posledný rok na trhu TTF. Zdroj: tradingeconomics.com.

O tom, že po obnovení dodávok plynu z Ruska by ceny klesli je presvedčený aj Christof Günther, šéf spoločnosti InfraLeuna. „Opätovné otvorenie plynovodov (z Ruska) by znížilo ceny podstatne viac ako všetky súčasné podporné programy,“ povedal pre Reuters.

Zradná závislosť na americkom LNG

Volanie po ruskom plyne zo strany Nemecka bolo podľa Kovandu pred rokom ešte nemysliteľné, ale pokračujúce chradnutie nemeckého hospodárstva, ktoré si počas mnohých desaťročí vytvorilo silnú závislosť na lacnom ruskom plyne, v súčasnosti podporuje diskusiu o „comebacku“ ruského plynu.

„Je to tabuizovaná téma,“ podotkol Günther pre Reuters, ale podľa jeho slov viacerí jeho kolegovia súhlasia s potrebou návratu k ruskému plynu a poukázal tiež na to, že nemecký chemický priemysel už päť kvartálov po sebe znižuje počet zamestnancov, čo sa nestalo už desaťročia.

Podľa Kovandu k „návratu“ ruského plynu prispieva aj americký prezident Trump a rastúce presvedčenie Bruselu, že prílišná závislosť od amerického skvapalneného zemného plynu by mohla byť rovnako zradná ako Putinova. Pripomenul aj varovanie banky ING, že USA by mohli znížiť svoj vývoz plynu do EÚ, ak by ceny energií v USA výrazne vzrástli – napríklad v dôsledku rozvoja infraštruktúry umelej inteligencie v tejto krajine.

Koľko ruského plynu by sme mohli dovážať?

Viceprezident francúzskej energetickej spoločnosti Engie Didier Holleaux pre Reuters uviedol, že v prípade rozumného mieru na Ukrajine, by mohli dodávky plynu z Ruska ročne dosiahnuť 60 až 70 miliárd metrov kubických, vrátane LNG.

„Európa sa už nikdy nevráti k dovozu 150 miliárd kubických metrov plynu z Ruska, ako to bolo pred vojnou, ale mohlo by to byť tých 70 miliárd,“ uviedol pre spomínaný agentúru Patrick Pouyanné, šéf francúzskej ropnej a plynárenskej spoločnosti TotalEnergies.

Kovanda v spomínanom rozhovore pre agentúru SITA a portál SITA Energetika pripomenul, že obnovenie tranzitu plynu z Ruska má v programe aj Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá však nebude vo vláde, ale volá po obnovení dodávok cez Nord Stream. „Aby bola sprevádzkovaná jeho jedna časť z tých štyroch rúr nepoškodená výbuchom v roku 2022, ktorá, ako s obľubou hovorí Vladimir Putin, stačí stlačiť gombík a ten plyn potečie,“ doplnil.

Agentúra Reuters upriamila pozornosť aj na výsledky februárových parlamentných volieb v Nemecku, v ktorých až tretina zúčastnených voličov hlasovala za strany priateľské k Rusku a tiež na to, že vo východonemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, kde končí podmorský úsek plynovodu Nord Stream, si podľa prieskumu inštitútu Forsa 49 percent obyvateľov želá návrat dodávok ruského plynu.

„Potrebujeme ruský plyn, potrebujeme lacnú energiu bez ohľadu na jej pôvod,“ povedal pre Reuters šéf petrochemickej spoločnosti Leuna-Harze Klaus Paur. „Nord Stream potrebujeme, pretože potrebujeme udržať náklady na energiu pod kontrolou,“ dodal.

Obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu

Pri obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu chce hrať jednu z hlavných úloh aj Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý už založil dcérsku firmu SPP plus. Ako v rozhovore pre agentúru SITA a portál SITA Energetika povedal šéf slovenských plynárov Vojtech Ferencz, záujem o v budúcnosti prepravovaný ruský plyn cez Ukrajinu je zo strany obchodníkov veľký už v súčasnosti.

Otvorene vám poviem, na jeseň boli rôzne rokovania v Bruseli, hlavne pani ministerky (Denisa Saková, pozn. red.), ale aj moje a aj tí politici, aj predstavitelia, nebudem menovať, veľkých nadnárodných firiem v Európe mi povedali. Pán riaditeľ, ak sa vám podaria obchody, či už na Ukrajine, alebo s Ruskom, a budete mať dostatok plynu, máme záujem. Som sa ich pýtal, nevadí vám, že to bude ruský plyn? Oni mi odpovedali, energetická bezpečnosť našej krajiny a našej spoločnosti je nadradená takýmto politickým obrazom,“ priblížil Ferencz.

Šéf slovenských plynárov by chcel obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu prostredníctvom dcérskej spoločnosti SPP plus už možno v jeseni tohto roku.

>>> Celý rozhovor s Vojtechom Ferenczom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe: Lukáš Kovanda