Vláda by mala schvaľovať novú energetickú politiku koncom mája. V súčasnosti sa ešte čaká na vyjadrenie k novej Energetickej politiky SR od okolitých štátoch Rakúska, Maďarska a Ukrajiny.
Slovensko už malo mať novú Energetickú politiku SR (EP). Vláda ju mala totiž podľa pôvodných plánov schvaľovať koncom minulého roka. Ako uviedol pre portál vEnergetike.sk hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič, za miernym meškaním netreba nič hľadať. V súčasnosti sa totiž podľa neho vyhodnocuje a spracováva medzirezortné pripomienkové konanie. Skončil aj proces posudzovania vplyvov energetickej politiky na životné prostredie. „V súčasnosti sa vykonáva aj cezhraničné posudzovanie na vplyvu na životné prostredie dotknutých štátov. Čaká sa na vyjadrenie Rakúska, Maďarska a Ukrajiny,“ dodal Jurikovič. Vláda by teda mala schvaľovať novú energetickú politiku koncom mája.
Nová jadrová elektráreň je v pláne
Energetická politika napríklad počíta s výstavbou novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tá by mohla mať výkon až 2 400 megawattov. Postaviť by sa mala po roku 2025. Okrem výstavby tohto energetického zdroja počíta nová energetická politika aj s projektom vodnej elektrárne Sereď, ktorá by mohla ročne vyrobiť 180 gigawatthodín elektrickej energie. Stále sa počíta aj s výstavbou prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom 600 megawattov. Realizácia spomínaných projektov je však v súčasnosti skôr otázkou ďalekej budúcnosti vzhľadom na výšku cien elektriny, a teda návratnosti projektov.
Malé vodné elektrárne budú hrať prím
Reálnejšími projektmi sú projekty výstavby malých vodných elektrární. „V nasledujúcich rokoch sa dá očakávať nárast inštalovaného výkonu o niekoľko desiatok megawattov,“ dodáva rezort hospodárstva v energetickej politike. Ministerstvo si dalo v energetickej politike viacero cieľov v oblasti elektroenergetiky. Okrem budovania nových a posilňovania existujúcich prenosových kapacít je podľa rezortu hospodárstva potrebné aj pokračovať v podpore budovania regionálneho trhu s elektrinou s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok a súťaž na veľkoobchodnom trhu, podporovať vstup nových dodávateľov na maloobchodný trh a súbežne s rastom konkurencie postupne deregulovať maloobchodné ceny elektriny.
Obnoviteľné zdroje už nebudú zvýhodnené vyššími cenami
Podľa návrhu EP, elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov energií by sa po roku 2020 už nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. „Budú uprednostňované tie druhy obnoviteľných zdrojov, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby, a ktorých výkupné ceny budú najbližšie trhovým,“ uvádza sa v stratégii. Politika do budúcna počíta s výstavbou veterných elektrární, ale len na princípe reverznej aukcie. Pri nej sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie a investori sa budú uchádzať o ich výstavbu s ponukou výkupných cien. Skončila sa zrejme éra výstavby veľkých slnečných elektrární. V novej energetickej politike sa totiž počíta už len s podporou domových fotovoltických zdrojov s výkonom do 10 kilowattov. S vyšším podielom využívania obnoviteľných zdrojov sa ráta najmä pri výrobe tepla, a to prostredníctvom biomasy.
Priority energetickej politiky:
– optimálny energetický mix
– rozvoj energetickej infraštruktúry
– diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás
– energetická efektívnosť a znižovanie energetickej náročnosti
– fungujúci energetický trh s konkurenčným prostredím
– proexportná bilancia v elektroenergetike
– využívanie jadrovej energie ako bezuhlíkového zdroja elektriny
– zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti jadrových elektrární
– podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla
– zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla
– dlhodobá udržateľnosť energetiky
zdroj: Návrh Energetickej politiky SR
Ministerstvo hospodárstva zahrnulo do EP aj projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ropovod Bratislava-Schwechat Pipeline má prepájať ropovodný systém Družba s rafinériou Schwechat pri Viedni. Realizáciu projektu majú na starosti slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV. Ropovod by mal stáť 75 až 140 mil. eur. Na financovaní projektu sa majú podieľať obe spomínané spoločnosti. Podľa návrhu energetickej politiky je strategickým projektom v oblasti ropy aj rekonštrukcia ropovodu Adria. Spoločnosti Slovnaft, MOL a Transpetrol už pripravili projekt rekonštrukcie a zvýšenia prepravnej kapacity ropovodu Adria, na trase Šahy – Százhalombatta (Maďarsko) s cieľom zvýšiť využívanie a prepravnú kapacitu ropovodu z 3,5 na 6 mil. ton za rok.
CZT budeme podporovať
Systém centrálneho zásobovania teplom (CZT) sa dočká podpory zo strany štátu. Aspoň to vyplýva z EP, podľa ktorej by sa mal v najbližšom období prepracovať legislatívny rámec pre sektor centrálneho zásobovania teplom. „Chceme vytvoriť legislatívne podmienky pre rekonštrukciu existujúcich a budovanie nových systémov CZT v záujme vytvorenia možnosti využitia odpadového tepla z vlastnej výroby, výroby elektrickej energie a z priemyselných výrob pri zohľadnení súčasného trendu vývoja potreby tepla a chladu v závislosti od masívneho zatepľovania budov, výmeny okien, inštalácie solárnych kolektorov a požiadaviek na nové budovy,“ uviedlo ministerstvo v návrhu energetickej politiky.
Staronové plány v plynárenstve
V plynárenstve nemá Slovensko podľa návrhu EP do budúcnosti veľké nové plány. Medzi najväčšie a najdôležitejšie projekty v oblasti plynárenstva zaradilo ministerstvo hospodárstva do energetickej politiky výstavbu plynovodov s Poľskom a Maďarskom. Ide však už o známe projekty, ktoré sú viac či menej rozpracované. Podľa ministerstva je do budúcna potrebné pracovať na odstránení prekážok trhu s plynom, zabezpečiť ďalší rozvoj trhu s plynom, podporovať investície do výstavby plynárenskej infraštruktúry s okolitými krajinami, či podporovať budovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na Slovensku.
Nová energetická politika definuje hlavne ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050. Slovensko by sa v súčasnosti malo stále riadiť energetickou politikou schválenou ešte v roku 2008 počas vládnutia prvého kabinetu Roberta Fica.
